- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Nealkoholová tuková choroba pečene zahŕňa spektrum patologických stavov od jednoduchej steatózy pečene cez nealkoholovú steatohepatitídu, fibrózu až po cirhózu pečene. Pacienti s nealkoholovou tukovou chorobou pečene majú vyšší výskyt koronárnej choroby srdca, kardiovaskulárnych príhod na podklade aterosklerózy, ischemických aj hemoragických cievnych mozgových príhod, tromboembolických príhod, porúch prevodového systému, dysfunkcie ľavej komory a tiež mortality na kardiovaskulárne ochorenia. Nealkoholová tuková choroba pečene je asociovaná aj so štrukturálnymi abnormalitami myokardu a chlopní. Nealkoholová steatohepatitída sa vyvinie cca u 8–20 % obéznych pacientov s jednoduchou steatózou pečene. Ochorenie má tendenciu k progresii a môže byť liečebne zle ovplyvniteľné. Nealkoholová steatohepatitída zvyšuje riziko mortality na kardiovaskulárne ochorenia 2,1-krát a riziko mortality z akýchkoľvek príčin 2,3-krát. Zápalový proces v pečeni môže predstavovať hlavný determinant systémových komplikácií u osôb s nealkoholovou tukovou chorobou pečene, preto by jeho hodnotenie mohlo byť užitočné na posúdenie kardiovaskulárneho rizika. Vzhľadom na dokumentovanú asociáciu medzi závažnosťou steatózy pečene hodnotenej ultrasonograficky a koronárnou, resp. karotickou aterosklerózou, ultrasonografické vyšetrenie pečene môže byť nápomocné pri identifikácii osôb s vysokým kardiovaskulárnym rizikom. Uvedená kazuistika potvrdzuje dôležitosť vykonania echokardiografického skríningu štrukturálnych a funkčných porúch srdca u pacientov s chronickou nealkoholovou steatohepatitídou za účelom zahájenia včasnej liečby a zlepšenia ich prognózy.
Non-alcoholic fatty liver disease encompasses a spectrum of pathologic entities ranging from liver steatosis through non-alcoholic steatohepatitis and fibrosis to cirrhosis of the liver. Patients with non-alcoholic fatty liver disease have a higher incidence of coronary artery disease, cardiovascular events due to atherosclerosis, both ischemic and haemorrhagic strokes, thromboembolic events, conduction system disorders, left ventricular dysfunction, and also cardiovascular mortality. Non-alcoholic fatty liver disease is also associated with structural abnormalities of the myocardium and valves. Non-alcoholic steatohepatitis develops in about 8–20% of obese patients with simple hepatic steatosis. The disease tends to progress and may be poorly controlled therapeutically. Non-alcoholic steatohepatitis increases the risk of mortality from cardiovascular disease by 2.1-fold and the risk of mortality from any cause by 2.3-fold. The inflammatory process in the liver may represent a major determinant of systemic complications in people with non-alcoholic fatty liver disease, so its assessment could be useful for cardiovascular risk assessment. Due to the documented association between the severity of hepatic steatosis assessed by ultrasonography and coronary or carotid atherosclerosis, ultrasonographic examination of the liver may be helpful in identifying people at high cardiovascular risk. The present case report confirms the importance of echocardiographic screening for structural and functional cardiac abnormalities in patients with chronic non-alcoholic steatohepatitis in order to initiate early treatment and improve their prognosis.
- MeSH
- aortální stenóza diagnóza MeSH
- hmotnostní úbytek MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nealkoholová steatóza jater * diagnóza komplikace terapie MeSH
- rizikové faktory kardiovaskulárních chorob MeSH
- ultrasonografie metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Východiská: Hepatocelulárny karcinóm (HCC) je jednou z najčastejších malignít s rastúcou incidenciou. Predstavuje približne 90 % primárnych karcinómov pečene a významný globálny zdravotný problém. Je celosvetovo 5. najčastejším ochorením a 3. najčastejšou príčinou úmrtia spomedzi onkologických ochorení. Výskyt HCC súvisí s faktormi životného prostredia, stravovacími návykmi a životným štýlom. Je častejší u mužov ako u žien. Najvyššia incidencia HCC je v juhovýchodnej Ázii, Číne, v štátoch západnej a centrálnej Afriky, u imigrantov z vysoko rizikových oblastí v USA. V Severnej Amerike, Európe a Japonsku je infekcia vírusom hepatitídy C jeho hlavným rizikovým faktorom spolu s užívaním alkoholu. Moderné liečebné metódy zlepšili výsledky liečby u pacientov s HCC. V prípade včasných štádií HCC je možná kuratívna liečba, chirurgická resekcia, transplantácia pečene a rádiofrekvenčná ablácia. Lokálna chemoterapia a cielená systémová liečba pri pokročilom ochorení HCC predĺžili prežívanie pacientov. Cieľ: Cieľom článku je priblížiť možnosti systémovej liečby HCC v 1. a 2. línii liečby. Sorafenib bol prvý liek schválený americkou Správou pre potraviny a lieky na liečbu pokročilého HCC a je štandardným liekom 1. línie. Prvou voľbou v 2. línii liečby pacientov s progredujúcim ochorením po liečbe sorafenibu je regorafenib. V súčasnosti je imunoterapia adekvátnou možnosťou liečby. Kabozantinib a ramucirumab predstavujú ďalšie možnosti liečby 2. línie.
Background: Hepatocellular carcinoma (HCC) is one of the most common types of cancer with increasing incidence. It accounts for approximately 90% of primary liver cancers and it is a significant global health problem. Globally, it represents the 5th most common disease and it is considered to be the third most common cause of cancer related deaths. The occurrence of HCC is related to environmental factors, eating habits and lifestyle. It is more common in men than in women. The highest incidence of HCC is in Southeast Asia, China, West and Central Africa, and among immigrants from high-risk areas in the United States. In North America, Europe and Japan, hepatitis C virus infection is its major risk factor along with alcohol consumption. Modern therapeutic methods improved the results of the treatment in patients with HCC. In early stages of HCC, curative treatment, surgical resection, liver transplantation, and radiofrequency ablation are possible. In advanced disease, local chemotherapy and systemic targeted therapy have prolonged survival. Purpose: The aim of the article is to present the possibilities of systemic treatment of HCC in first and second lines of the treatment. Sorafenib was the first drug to be approved by the U. S. Food and Drug Administration for the treatment of advanced HCC and is a standard first-line drug. The first choice in the second line treatment of patients with progressive disease (after the treatment with sorafenib) is regorafenib. Nowadays, immunotherapy is also an adequate treatment option. Cabozantinib and ramucirumab represent additional treatment.
U pacientov s menej prísnymi cieľmi glykovaného hemoglobínu (HbA1c)môže byť obtiažne dosiahnuť cieľové hodnoty liečby lipidových parametrov pri vysokom kardiovaskulárnom riziku. Sledovali sme koreláciu medzi hodnotami triacylglycerolov (TAG), lipoproteínu s vysokou hustotou (HDL) a lipoproteínu s nízkou hustotou (LDL) s hodnotami HbA1c, ako aj s body mass indexom (BMI) v čase diagnózy ochorenia, ktorá by mohla pomôcť identifikovať pacientov so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych chorôb. V kohortnej štúdii sme vyšetrovali ambulantných pacientov s novo diagnostikovaným a doteraz neliečeným diabetes mellitus 2. typu v priebehu 5 rokov. U pacientov (117 mužov a 83 žien, s vekom 30–92 rokov) odoslaných na diabetologickú ambulanciu sa realizovali odbery venóznej krvi nalačno na vyšetrenie HbA1c metódou podľa Medzinárodnej federácie klinickej chémie a laboratórnej medicíny (IFCC), resp. Diabetes Control and Complications Trial (DCCT), HDL, LDL, TAG. Realizovali sme aj antropometrické vyšetrenia, zahŕňajúce výšku, telesnú hmotnosť s výpočtom BMI, obvod pásu, zmeraný v horizontálnej rovine v prostriedku vzdialenosti medzi hornou hranou lopaty bedrovej kosti a spodnou hranou posledného rebra vo výdychu a krvný tlak. Z našej štúdie neboli vylúčení pacienti, ktorí užívali liečbu statínom alebo fibrátom. Podľa výsledkov našej štúdie vysoký HbA1c zvyšoval riziko zvýšenia LDL-cholesterolu a TAG v celom súbore pacientov (p = 0,012) a (p = 0,017) a vysoké BMI zvyšovalo riziko zníženia HDL-cholesterolu v súbore žien (p = 0,010), z čoho vyplýva zvýšené riziko aterogenecity. HbA1c možno hodnotiť ako priamy marker zvýšenia LDL a TAG a ako nepriamy marker hodnotenia rizika ochorenia koronárnych artérií.
Patients with less severe glycated haemoglobin (HbA1c) targets may find it difficult to achieve the target values of lipid parameters treatment at high cardiovascular risk. We have been monitoring the correlation between levels of triglycerides (TG), high density lipoprotein (HDL) and low density lipoprotein (LDL) with glycosylated haemoglobin (HbA1c) by IFCC method (method of testing according to the International Federation of Clinical Chemistry and Laboratory Medicine) and by DCCT method (Diabetes Control and Complication Trial) as well as body mass index (BMI) at the time of diagnosis of the disease, that could help identify patients with an increased risk of cardiovascular disease. In the cohort study we were monitoring outpatients with newly diagnosed type 2 diabetes mellitus during a 5 year period. Patients (117 men, 83 women), aged from 30 to 92 years were conducted sampling blood glucose, HbA1c (IFCC/DCCT), HDL, LDL, TG. At baseline, the patients' height, weight, waist circumference, calculated BMI and blood pressure were measured. Waist circumference was measured in the horizontal plane in the middle of the distance between the upper edge of the iliac crest and the lower edge of the last rib in the breath. Our study did not exclude patients taking statin or fibrate. The high HbA1c values increased the risk of elevating LDL-cholesterol levels and TAG levels in the whole group (p = 0.012) and (p = 0.017), and the high BMI values increased the risk of lowering HDL-cholesterol levels in the female population (p = 0.010). The results of our study stratify the increased risk of atherogenicity in these groups. HbA1c is a direct marker of elevated LDL and TAG, and indirect marker for coronary artery disease risk assessment.
Úvod: Syndróm polycystických ovárií (PCOS) je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich endokrinopatií žien reprodukčného veku s prevalenciou 4–18 %. Okrem poruchy menštruačného cyklu s následnými poruchami plodnosti, hyperandrogenémie a jej kožných prejavov, nachádzame u týchto žien aj početné metabolické abnormality, a to vysoký výskyt jednotlivých prejavov metabolického syndrómu (MetS) a kardiovaskulárnych rizikových faktorov. Výskyt hypovitaminózy D v populácii pacientov so znakmi MetS, ako aj v skupine žien s PCOS, potencuje skúmanie o možnom podiele vitamínu D na fenotypovom prejave PCOS. Cieľ štúdie: Určiť saturáciu organizmu vitamínom D u žien s PCOS a v kontrolnej skupine (KS), posúdiť vzťah hypovitaminózy D k jednotlivých znakom MetS pri PCOS. Metódy: 25(OH)D, základné antropometrické a metabolické parametre, celkové množstvo tukového tkaniva a jeho distribúcia v androidnej a gynoidnej oblasti boli stanovené v súbore 99 žien s diagnózou PCOS podľa Rotterdamských kritérií a u 66 žien KS. Výsledky: Nepotvrdili sme signifikantný rozdiel v priemerných sérových hladinách 25(OH)D medzi PCOS a KS (24,79 ± 10,77 vs 25,07 ± 10,14 ng/ml, p = 0,868). Pacientky s PCOS spĺňajúce kritéria MetS mali signifikantne nižšie hodnoty 25(OH)D v porovnaní s PCOS bez MetS (20,6 ± 8,3 vs 25,9 ± 11,3 ng/ml; p = 0,049). Hypovitaminózne PCOS pacientky mali vyššie hladiny triacylglycerolov s hraničnou signifikanciou (1,44 ± 0,93 vs 1,03 ± 0,46; p = 0,051) a trend k vyššiemu HOMA-indexu: medián/percentil: 2,24 (1,38; 3,51) vs 1,85 (1,04; 3,68); p = 0,467 v porovnaní s PCOS ženami s normálnou saturáciou vitamínom D. 25(OH)D pozitívne koreloval s HDL-cholesterolom (r = 0,159; p = 0,043) u všetkých jedincov. Záver: Nízke hladiny 25(OH)D nie sú asociované s PCOS samotným, ale s jednotlivými zložkami MetS pri PCOS.
Introduction: The polycystic ovarian syndrome (PCOS) is one of the most frequently occurring endocrinopathies among women of childbearing potential with a 4-18% prevalence. Besides the menstrual cycle disorder with subsequent fertility problems, hyperandrogenaemia and its skin manifestations, we also find multiple metabolic abnormalities among these women, namely a high occurrence of individual manifestations of the metabolic syndrome (MetS) and cardiovascular risk factors. The occurrence of hypovitaminosis D among a population of patients with MetS symptoms, as well as among a group of women with PCOS extends the research on a possible effect of vitamin D on the phenotypic manifestation of PCOS. Target of the study: Establish the organism saturation with vitamin D among women with PCOS and in the control cohort (CC), evaluate the relation of hypovitaminosis D to individual symptoms of MetS in PCOS. Methods: 25(OH)D, basic anthropometric and metabolic parameters, the overall amount of fat tissue and its distribution across the android and gynoid regions were established for a cohort of 99 women diagnosed with PCOS according to the Rotterdam criteria and for 66 women in the control cohort. Results: We have not confirmed a significant difference in the average serum levels of 25(OH)D between PCOS and CC (24.79 ± 10.77 vs 25.07 ± 10.14 ng/ml, p = 0.868). The patients with PCOS meeting the MetS criteria had significantly lower values of 25(OH)D as compared with PCOS without MetS (20.6 ± 8.3 vs 25.9 ± 11.3 ng/ml, p = 0.049). PCOS patients with hypovitaminosis had higher levels of triglycerides of limit significance (1.44 ± 0.93 vs 1.03 ± 0.46, p = 0.051) and a trend toward a higher HOMA-index (median [percentile]: 2.24 [1.38; 3.51] vs 1.85 [1.04; 3.68], p = 0.467) as compared with the women manifesting PCOS with normal vitamin D saturation. 25(OH)D correlated positively with HDL-cholesterol (r = 0.159, p = 0.043) among all individuals. Conclusion: Low levels of 25(OH)D are associated with individual elements of the MetS in the PCOS, though not with the PCOS itself.
