Cieľom výskumu bolo analyzovať heterogenitu kognitívneho deficitu u ľudí závislých od alkoholu a identifikovať empirické typy, ktoré sa líšia v miere oslabenia kognitívnych funkcií v doménach pamäť, pozornosť, jazyk a reč, exekutívne funkcie a psychomotorické tempo. Výskumu sa zúčastnilo 53 pacientov v procese liečby závislosti od alkoholu hospitalizovaných v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom n.o. na Prednej Hore vo veku od 19 do 55 rokov. Na posúdenie kognitívnych výkonov boli použité Test verbálnej fluencie, Pamäťový test učenia slov, Test kódovania symbolov, Test opakovania čísel odpredu a odzadu, Test cesty a Batéria frontálnych funkcií. Pomocou klastrovej analýzy sme identifikovali nasledujúce 4 typy participantov: 1. participanti so zachovanými kognitívnymi funkciami a s kognitívnou rezervou, 2. participanti bez kognitívneho deficitu, 3. participanti s miernym oslabením exekutívnych funkcií, 4. participanti s globálnym kognitívnym deficitom. Z hľadiska vecnej významnosti boli medzi skupinami zistené nezanedbateľné rozdiely z hľadiska veku, vzdelania a dĺžky excesívneho pitia. Výsledky výskumu poukazujú na heterogenitu kognitívneho deficitu u ľudí závislých od alkoholu a možnosť identifikácie viacerých podskupín, ktoré sa z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska líšia v miere oslabenia kognitívnych funkcií.
The aim of the research was to analyze the heterogeneity of cognitive deficit in people with alcohol use disorders and to identify empirical types that differ in the degree of cognitive impairment across the domains of memory, attention, language and speech, executive function, and psychomotor speed. The study involved 53 patients in the process of treatment of alcohol use disorders hospitalized in the Specialized Psychiatric Institute in Predná Hora aged 19 to 55 years. Word Fluency Test, Auditory Verbal Learning Test, Symbol Encoding Test, Forward and Backward Digit Span Test, Trail Making Test and Frontal Assessment Battery were used to quantify cognitive performance. Using cluster analysis, we identified the following 4 types of participants: 1. participants with preserved cognitive functions and cognitive reserve, 2. participants without cognitive deficit, 3. participants with an incipient mild impairment of executive functioning, 4. participants with a global cognitive deficit. In terms of substantive significance, significant differences were found between the groups in terms of age, education and duration of excessive drinking. The results of this study shed light on the heterogeneity of cognitive deficits in people with alcohol use disorders, and the possibility of identifying several subgroups that differ quantitatively and qualitatively in their degree of cognitive impairment
- MeSH
- alkoholismus psychologie MeSH
- dospělí MeSH
- empirický výzkum MeSH
- hospitalizovaní pacienti * klasifikace MeSH
- kognitivní dysfunkce * MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- neuropsychologické testy statistika a číselné údaje MeSH
- poruchy způsobené alkoholem * psychologie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
Cieľ: Cieľom tejto práce bolo overenie psychometrických charakteristík slovenskej verzie Mattisovej škály demencie (Dementia Rating Scale-2; DRS-2), preskúmanie jej diagnostickej presnosti v populácii pacientov s Parkinsonovou chorobou (PCh) a stanovenie predbežného hraničného skóre pre diagnostiku miernej kognitívnej poruchy (mild cognitive impairment; MCI). Súbor a metodika: Klinická populácia bola zložená z 30 pacientov s PCh, s priemernou dĺžkou trvania ochorenia 5,53 ± 3,92 rokov. U 11 pacientov bola diagnostikovaná MCI. Kontrolnú skupinu zdravých ľudí bez neurologického ochorenia tvorilo 43 vekovo a vzdelanostne príbuzných participantov. Všetkým participantom bola administrovaná slovenská verzia DRS-2 merajúca pozornosť, pamäť, iniciáciu/perseveráciu, konštrukčné schopnosti a konceptualizáciu. Na posúdenie konvergentnej validity bola využitá komplexná neuropsychologická batéria. Výsledky: Korelácie skóre DRS-2 so skríningovými nástrojmi a analogickými testami neuropsychologickej batérie poukazujú na dobrú konvergentnú validitu nástroja (s výnimkou subtestu konštrukcia). Najsilnejšie vzťahy sme zistili pre subtesty iniciácia/perseverácia a pamäť. Objektivizovali sme dobrú diskriminačnú silu pri pacientoch s PCh bez kognitívneho deficitu a pacientoch s MCI so stanovením optimálneho cut-off skóre 134 bodov (senzitivita 81,80 % a špecificita 89,50 %). Záver: Slovenská verzia Mattisovej škály demencie je nástrojom s vyhovujúcimi psychometrickými vlastnosťami a možno ju potenciálne použiť na testovanie kognície u zdravej populácie a pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Aim: Aims of this study were to verify the psychometric characteristics of the Slovak version of the Mattis Dementia Rating Scale-2 (DRS-2), examine its diagnostic accuracy in the population of patients with Parkinson‘s disease (PD), and establish a preliminary cut-off score for the diagnosis of mild cognitive impairment (MCI). Sample and methods: The clinical population consisted of 30 patients with PD with an average duration of the disease of 5.53 ± 3.92 years. Eleven patients were diagnosed with MCI. The control group of healthy people without neurological disease consisted of 43 participants who were age and education matched. All participants were administered the Slovak version of the DRS-2 measuring attention, memory, initiation/perseveration, construction skills and conceptualization. A comprehensive neuropsychological battery was used to assess convergent validity. Results: Correlations of DRS-2 scores with a screening tools and analogous tests of the neuropsychological battery indicate good convergent validity of the tool (with the exception of the construction subtest). We found the strongest relationships for the initiation/perseveration and memory subtests. Furthermore, we objectified a good discriminative power in patients with PD without cognitive deficits and patients with MCI with the determination of an optimal cut-off score of 134 points (sensitivity 81.80% and specificity 89.50%). Conclusion: The Slovak version of the DRS-2 is an instrument with satisfactory psychometric properties and can potentially be used to test cognition in the healthy population and patients with Parkinson‘s disease.
Excessive alcohol consumption is associated with a wide range of cognitive deficits observed in varying degrees among users. The aim of the research was to compare performance across different domains of cognition in a clinical group of people with alcohol dependence and a control group of people without a dependence. METHODS: The research population consisted of 53 male patients with alcohol dependence treated at the Specialized Psychiatric Institute Predná Hora. For each participant from the clinical group, a participant of the same age and level of educational attainment was selected from the non- clinical population. The NEUROPSY battery tests were used to assess cognitive performance. Significance of differences between clinical and control groups was analyzed using the Mann-Whitney U test and indicators of effect size. Sensitivity and specificity of the scales were determined using ROC analyses. RESULTS: Research findings indicate a lower level of cognitive ability in people with alcohol dependence. The greatest differences were found in the areas of executive function, attention, and memory. The Symbol Encoding Test, Trail Making, and the Verbal Learning Test showed the highest discriminative ability for performance between groups. Differences in phonemic fluency were not found. CONCLUSIONS: These research findings provide a relatively comprehensive picture of the cognitive performance of people with alcohol dependence. They indicate a lower level of cognitive ability in people with alcohol dependence across all areas measured, except phonemic fluency.
Východiská: Pokroky v diagnostike a liečbe rakoviny umožňujú zvýšiť pravdepodobnosť a dĺžku prežitia onkologických pacientov. Súčasný výskum sa zameriava na kvalitu života odliečených onkologických pacientov a neskoré následky liečby, ktoré môžu mať podobu kognitívnych omylov v každodennom živote. Cieľom prezentovaného výskumu bolo skúmať vzťahy medzi subjektívne posúdenou mierou kognitívnych omylov a vybraných sociodemografických, klinických a psychologických charakteristík (vek, absolvovanie hormonálnej liečby, depresia, úzkosť, únava, spokojnosť so spánkom). Súbor pacientov a metódy: Výskumný výber tvorilo 102 odliečených pacientov vo veku 25–79 rokov a s priemernou dĺžkou od ukončenia poslednej liečby 17,4 mesiacov (štandardná odchýlka = 15,4). Najväčšiu časť výskumného súboru tvorili odliečené pacientky s rakovinou prsníka (62,4 %). Miera kognitívnych chýb a omylov bola meraná Dotazníkom kognitívnych zlyhaní. Na meranie úrovne depresie, úzkosti a vybraných aspektov kvality života boli použité Dotazník zdravia pacienta PHQ-9, Škála generalizovanej úzkostnej poruchy GAD-7 a dotazník kvality života WHOQOL-BREF. Výsledky: Zvýšená miera kognitívnych omylov v bežnom živote bola zistená približne u tretiny odliečených onkologických pacientov. Celkové skóre kognitívnych omylov je v silnom vzťahu s mierou depresie a úzkosti. S klesajúcou mierou energie a spokojnosti so spánkom je zároveň spätý nárast kognitívnych chýb v bežnom živote. Vek a absolvovanie hormonálnej terapie mieru kognitívnych omylov výrazne nediferencujú. V regresnom modeli, ktorý vysvetľoval 34,4 % variancie subjektívne hodnoteného kognitívneho fungovania, bola jediným signifikantným prediktorom depresia. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na vzťah subjektívneho hodnotenia kognitívneho fungovania a emocionálneho prežívania odliečených onkologických pacientov. Administrácia sebaposudzovacích metód na meranie kognitívnych omylov môže byť v klinickej praxi nápomocná pri identifikácii psychologického distresu.
Background: Progress in cancer diagnostic and treatment increases the probability of survival and survival time in cancer patients. Current research focuses on the quality of life of cancer survivors and the late effects of treatment, which can take the form of cognitive failures in daily life. The aim of the presented research was to examine the relationships between subjectively-reported cognitive failures and selected socio-demographic, clinical, and psychological characteristics (age, hormonal treatment, depression, anxiety, fatigue, sleep satisfaction). Patients and methods: The research sample consisted of 102 cancer survivors aged 25–79 years and a mean time since the end of the last treatment was 17.4 months (standard deviation = 15.4). The largest part of the sample consisted of breast cancer survivors (62.4%). The level of cognitive errors and failures was measured by the Cognitive Failures Questionnaire. The PHQ-9 Patient Health Questionnaire, the GAD-7 General Anxiety Disorder Scale, and the WHOQOL-BREF Quality of Life Questionnaire were used to measure depression, anxiety, and selected aspects of quality of life. Results: An increased level of cognitive failures in daily life was found in approximately one-third of cancer survivors. The overall cognitive failures score is strongly related to the level of depression and anxiety. Decreasing levels of energy and sleep satisfaction are associated with increasing cognitive failures in everyday life. The age and hormonal therapy do not significantly differentiate the level of cognitive failures. In the regression model, which explained 34.4% of the variance of subjectively-reported cognitive functioning, depression was the only significant predictor. Conclusion: The study results mention relationship between subjective evaluation of cognitive functioning and emotional experience in cancer survivors. The administration of self-reported methods for measuring cognitive failures can be helpful in clinical practice in identifying psychological distress.
Cieľom výskumu bolo prvotné overenie psychometrických charakteristík slovenského prekladu Skríningov internalizujúceho (YIBS) a externalizujúceho (YEBS) správania mládeže. Výskumný súbor tvorilo 526 žiakov základných a stredných škôl vo veku 10 až 19 rokov (M = 12,81; SD = 2,00). Koeficienty reliability pre YIBS (ω = 0,87) aj YEBS (ω = 0,81) nadobúdajú uspokojivé hodnoty. Stredne silný vzťah bol zistený medzi školskou začlenenosťou a mierou internalizujúcich (rs = – 0,44; p ˂ 0,001) aj externalizujúcich symptómov (rs = – 0,30; p ˂ 0,001). Výsledky konfirmačnej faktorovej analýzy podporili dvojfaktorovú štruktúru dotazníka YIBS merajúceho úzkosť a depresiu. Hodnoty indikátorov v prípade YEBS boli na hranici akceptovateľnosti pre prijatie trojfaktorového modelu (problémové správanie, hyperaktivita, problémy s pozornosťou) až po identifikovaní a odstránení jednej problematickej položky. Výsledky overovania slovenského prekladu metód poukazujú na uspokojivé psychometrické charakteristiky dotazníka YIBS a zároveň na potrebu reformulácie problematickej položky v škále YEBS.
The aim of the study was an initial investigation of the psychometric properties of the Slovak version of the Youth Internalizing Behavior Screener (YIBS) and Youth Externalizing Behavior Screener (YEBS). The sample consisted of 526 10– to 19-year-old students of primary and secondary schools (M = 12.81; SD = 2.00). Both measures, YIBS (ω = 0.87) and YEBS (ω = 0.81) had satisfactory reliability coefficients. Medium-to-large associations were found between school membership and internalizing (rs = – 0.44; p ˂ 0.001) as well as externalizing behaviors (rs = – 0.30; p ˂ 0.001). Findings from confirmatory factor analysis supported the two-factor structure of YIBS, measuring symptoms of anxiety and depression. Findings for YEBS were barely acceptable to support the three-factor measurement model (conduct problems, hyperactivity, attention problems) only after the identification and removal of a problematic item. The results of the investigation of psychometric properties of methods provide satisfactory evidence in favour of the Slovak version of the YIBS while addressing the need for rewording of the problematic YEBS item.
