V rámci experimentálnej práce na Katedre farmaceutickej technológie SZU sa do liekových foriem spracúval chitín „hmyzí“ z čmeliaka Bombus terrestris a porovnával sa s na trhu dostupným chitínom, resp. chitosanom, pochádzajúcim z kôrovcov (Pandalus borealus). Cieľom práce bolo zistiť, či hmyzí chitín, resp. chitosan má obdobné technologické vlastnosti ako na trhu dostupné a aj v rámci topických prípravkov používané produkty. Pripravili sa vzorky s obsahom chitínu, resp. chitosanu rôzneho pôvodu 0,25 a 0,5 % v gélovom základe. Pri časti gélov sa gélový základ okyslil kyselinou citrónovou (v množstve 0,75 %) alebo kyselinou mliečnou (1 %) s cieľom zlepšiť mechanické vlastnosti fólií. Všetky vzorky boli dobre aplikovateľné a po zaschnutí sa vytvárala na pokožke pomerne odolná priehľadná vrstva. Zo všetkých vzoriek sa tiež dali pripraviť pružné fólie, ktoré po navlhčení mali dobrú priľnavosť k pokožke. Chitín aj chitosan získaný z tiel čmeliakov sa líšil od referenčných materiálov získavaných z kôrovcov stupňom deacetylácie, mal iné technologické vlastnosti, napr. jemnejšie vlákna, bol krehkejší, dal sa lepšie rozdrobovať za mokra, čo vidno aj z výsledkov mikroskopického hodnotenia. Chitosan pripravený z chitínu SAV (hmyzieho) mal v liekovej forme podstatne jemnejšie častice. Pri hodnotení tokových vlastností pripravených vzoriek možno konštatovať, že okrem vzorky I (samotný gélový základ) ide o časovo závislé tixotropné sústavy. Zatiaľ čo chitínové gély nemali antimikrobiálny efekt (čo zrejme súvisí so zlou rozpustnosťou chitínu), gély s chitosanom takúto aktivitu prejavili. Výraznejší účinok sa prejavil u kmeňov Staphylococcus aureus a Pseudomonas aeruginosa, slabší bol u Escherichia coli. V práci sú prezentované prvé orientačné výsledky porovnania gélov s obsahom chitínu a chitosanu získaného z hmyzu a získaného z kôrovcov, pričom pripravené vzorky boli porovnateľné.
Within the framework of experimental work at the Department of Pharmaceutical Technology of Slovak Medical University, “insect” chitin obtained from the buff-tailed bumblebee (Bombus terrestris) was processed to produce dosage forms and compared with commercially available chitin, or chitosan, obtained from shrimps (Pandalus borealus). The paper aimed to find whether insect chitin, or chitosan, possessed similar technological properties as commercially available and for topical preparations used products. Samples were prepared containing chitin, or chitosan, of different origin, 0.25 and 0.5 % in a gel base. In some gels the gel base was acidified with citric acid (in an amount of 0.75 %) or lactic acid (1 %) to improve the mechanical properties of foils. All samples were well applicable and after drying a relatively resistant transparent layer was formed on the skin. All samples could be made to produce elastic foils, which after moistening clung well to the skin. Both chitin and chitosan obtained from the bodies of buff-tailed bumblebees differed from reference materials obtained from shrimps by the degree of deacetylation, possessed different technological properties, e.g., finer fibres, were more fragile, and when wet, they could be disintegrated better, which is obvious also from the results of microscopic evaluation. Chitosan prepared from chitin SAV (insect) possessed substantially finer particles in the dosage form. The evaluation of the flow properties of the prepared samples revealed that except Sample I (gel base alone) they are timedependent tixotropic systems. Whereas chitin gels did not show any antimicrobial effect (which is apparently connected with bad solubility of chitin), gels with chitosan showed this activity. A more marked effect was observed in the strains of Staphylococcus aureus and Pseudomonas aeruginosa, and in Escherichia coli it was weaker. The paper reports the first tentative results of comparisons of chitin- and chitosan-containing gels obtained from insects and those obtained from shrimps, showing that the prepared samples were of comparable quality.
V práci sú zhrnuté liečivá a prípravky používané a vyvíjané na ošetrovanie a terapiu termicky poškodenej – popálenej kože z aspektu farmaceutického vývoja. Uvádzajú sa možnosti ošetrenia defektov z hľadiska predchádzania mikrobiálnej kontaminácii, regulácie kontaktu s vonkajším prostredím (dýchanie, výmena vlhkosti, termoregulácia), hojenia a tvorby nového funkčného tkaniva. Pozornosť sa venuje rôznym typom náhrad poškodenej alebo chýbajúcej kože – autotransplantátom, alotransplantátom, xenotransplantátom a syntetickým krytiam, ako aj kombinovaným prípravkom.
The paper summarizes drugs and preparations used and developed for the treatment of skin burns and presents the modes of defect treatment from the aspect of preventing microbial contamination, contact regulation with the external environment (breathing, humidity exchange, thermoregulation), healing, and formation of a new functional tissue. Its attention is focused on various types of substitutes of the damaged or absent skin – autografts, allografts, xenografts, and synthetic dressings as well as combined preparations.
- MeSH
- algináty aplikace a dávkování farmakologie MeSH
- antibakteriální látky aplikace a dávkování farmakologie MeSH
- hojení ran fyziologie MeSH
- hydrogely aplikace a dávkování farmakologie MeSH
- koloidy aplikace a dávkování farmakologie MeSH
- léčivé přípravky aplikace a dávkování chemie MeSH
- lidé MeSH
- popálení farmakoterapie terapie MeSH
- transplantace kůže metody MeSH
- umělá kůže MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
