Úvod: Vedný odbor epigenetika skúma získané zmeny funkcie génov a ich polymorfizmus vplyvom vonkajších faktorov, ktoré sú príčinou choroby. Ich molekulová štruktúra sa nemení. Epigenetická liečba vychádza z poznatkov molekulovej genetiky s cieľom zabrzdiť chorobný proces. Integratívna liečba je doplnkovou (podpornou, komplementárnou) liečbou, ktorá sa účinne používa v rámci komplexného klinického liečebného postupu. Mnohopočetný myelóm (MM) je zhubný nádorový proces vytvárajúci sa postupne formou somatickej mutácie gémov – s obrovskou variabilitou a polymorfizmom vplyvom vonkajších faktorov. Súčasné molekulovo-genetické výskumy v onkológii dokazujú priaznivé účinky nových liekov brzdiacich nežiaduce metylačné, acetylačné a ďalšie poruchy DNA .V súčasnosti sa významne podieľajú na predĺžení prežitia chorých s nádorovým ochorením. Metódy: V predloženom materiáli stručne informujeme o epigenetických a integratívnych liečebných postupoch, ktoré sme vyskúšali na súbore 1 010 chorých na MM, diagnostikovaných a liečených v etape 40 rokov v národnom centre pre liečbu MM. Výsledky a záver: V súlade so svetovými literárnymi údajmi sme dosiahli významné predĺženie celkového prežitia nad 10 rokov u 20 % chorých používaním kombinovanej a intenzívnej chemoterapie a integratívnej podpornej liečby (bisfosfonáty, proteolytické enzýmy, potravinové a iné imunomodulátory). Z výsledkov dlhodobých klinických štúdií a dotazníkového prieskumu „life quality“ u chorých, v súlade s predĺžením prežitia sa zlepšila aj ich kvalita života (59 % responderov je spokojných so štandardnou chemoterapiou (konvenčnou) liečbou, 54 % používa s úspechom aj integratívnu (komplementárnu) liečbu.
Introduction: Epigenetics is a new science studying influence of environment on functioning of our genes. These changes in up and down regulating of genes can cause diseases but cannot change the structure of genes. Epigenetic therapy is based on data from molecular genetics and is targeting those environmental factors. Integrative treatment is an effective combination of a conventional and a complementary (supportive) approach in the complex and comprehensive therapeutic programme. Multiple myeloma is a malignant process formed gradually by somatic mutations with extensive variability and polymorphism under the influence of external factors. Current molecular-genetic research on myeloma yields new data on the mechanism of novel drugs in repairing of damaged DNA by methylation, changes of histone proteins and others. These drugs are very efficient in prolonging of overall survival. Methods: Epigenetic and integrative therapeutic methods used in the management of multiple myeloma in cohort of 1 010 myeloma patients in a national centre for MM treatment during 40 years. Results and summary: In accordance with the literature overall survival above 10 years has been improved in 20 % of patients by combined intensive chemotherapy with an integrative supportive treatment (bisphosphonates, proteolytic enzymes, dietary and other immuno-modulators). Resulting from long-term clinical studies and questionnaires quality of life has improved and 59 % of respondents from a pilot study are satisfied with standard treatment (conventional treatment) and 54 % of them use also integrative (complementary) treatment successfully.
V posledných troch desaťročiach nastal výrazný vzostup malígnych lymfoproliferatívnych ochorení, predovšetkým skupiny nehodgkinových malígnych lymfómov (NHL) a mnohopočetného myelómu (MM). V USA je ročná incidencia NHL 13 - 19,6/ 100 000 obyvateľov, MM 4 - 9/100 000 pri bielej rase (pri čiernej je o polovicu vyšší s miernou prevahou u mužov). MM je druhý najčastejší zhubný hematologický proces. Waldenströmova makroglobulinémia (WM) je naproti tomu veľmi zriedkavá s výskytom iba 0,3/100 000, ale jej prognóza je vážna pre krvácavé infekčné komplikácie a pre hyperviskózny syndróm. WM a MM sa zaraďujú do skupiny malígnych gamapatií, pre WM je charakteristická sekrécia monoklonového proteínu (paraproteínu) IgM, pre MM paraproteínu IgG, IgA, zriedka IgM, IgD, IgE alebo paraproteínu ľahkých reťazcov. MM a WM sú napriek zavedeniu intenzívnej liečby nevyliečiteľnými, ale liečiteľnými procesmi, ak sa včas diagnostikujú. Súčasné molekulovogenetické a cytogenetické poznatky doplnili zložitú patogenézu ochorení a poukazujú na význam epigenetických faktorov pri ich vzniku (tzv. somatickej mutácie). V štúdii sa podávajú aj stručné informácie o nových poznatkoch a perspektívach (sledovanie sekvencie nukleotidov genómu, microRNA a ďalšie), ktoré poukazujú na riziká progresie MGUS do MM (asymptomatickej alebo symptomatickej formy), resp. do WM. Zaviedla sa molekulová klasifikácia, významná pre stratifikáciu nových liečebných postupov a pre zlepšenie prognózy ochorení.
During the last three decades the significant increase of malignant lymphoproliferative diseases, namely non-Hodgkin lymphomas (NHL) and multiple myeloma (MM) have appeared. The incidence of NHL is 13 -19.6/100 000 and of MM is 4-9/100 000 of population (in black twice as common, compared with the white; and slightly more common in males than in females). MM is the second most frequent haematological malignancy. Waldenström macroglobulinemia is contrary to the MM a rare disease with incidence 0.3/100 000 but the severity of disease is dangerous because of the risk of haemorrhagic complications, anaemia, infectious complications, and syndrome from hyperviscosity. For MM and WM the main characteristic is production of monoclonal immunoglobulin (paraprotein). In WM clonal lymphoplasmocytes produced IgM paraprotein, in the MM cells they produced paraprotein IgG, IgA and rare are IgM, IgD, IgE and light chain praprotein. MM and WM remain an incurable disease despite introduction of intensive therapies, but curable in early stage of disease. Recent molecular-genetic studies (sequencing of nucleotides in genome, mRNA profiling, etc.) demonstrate that various factors play an important role in the pathogenesis of these diseases (epigenetic microenvironment, cytokine, growth factors). This study also provides information about the new pathogenic aspects that revealed the risks of progression of monoclonal gammopathy of undetermined significance to WM, or to MM (symptomatic or asymptomatic form). This experience has led to molecular classification systems, to definition of new therapeutical strategies and better prognosis of these malignancies.
Od prvých údajov Waldenströma a ďalších (1940), ktorí na základe papierovej elektroforézy a imunoelektroforézy zaviedli diagnostiku polyklonových a monoklonových gamapatií a dosiaľ najväčších klinických štúdií Kyleho a spolupracovníkov, sa v súčasnosti koncepcia primárnych monoklonových gamapatií podstatne rozšírila v jej klinickom význame a doplnila v hĺbke molekulovo-genetických poznatkov. Kým biochemické analýzy zavedením imunofixačnej elektroforézy a dôkazu ľahkých reťazcov Freelite metódou poukázali na veľkú variabilitu imunoglobulínovej molekuly, histochemické, imunofenotypizačné, cytogenetické a DNA analýzy potvrdili polymorfizmus plazmatických buniek a ich prekurzorov vplyvom genetických a epigenetických faktorov. Cieľom práce je informácia o súčasnej klasifikácii monoklonových gamapatií, o zmenách v názoroch na skupinu monoklonových gamapatií nejasnej príčiny (MGUS) a malígnych gamapatií (mnohopočetný myelóm (MM), Waldenströmová makroglobulinémia (WM), primárna systémová AL amyloidóza, pri malígnych lymfómoch). Zdôrazňuje sa riziko zhubnej transformácie MGUS do myelómu pri paraproteinémii IgG, IgA resp. do WM pri IgM. Veľký význam má zlepšená biochemická diagnostika paraproteinémií zavedením Freelite metódy pre dôkaz kappa/lambda reťazcov Ig. Kým imunofixáciou precipitujú iba paraproteíny s kompletnou Ig molekulou, Freelite zachytáva aj voľné reťazce nenaviazané na epitopy IgH. Biochemická diagnostika paraproteinémií je prínosom pre ich včasnú diagnostiku (WM, smoldering, nesekrečný a ľahkoreťazcový myelóm, AL amyloidóza) a metóda Freelite sa zaviedla aj do medzinárodných diagnostických algoritmov týchto chorôb. V ďalšej časti práce sa uvádzajú vlastné skúsenosti s diagnostikou súboru 1182 malígnych gamapatií v rokoch 1990–2009 (z toho 995 chorých na MM, 96 na smoldering myelóm, 58 na WM a 33 na systémovú AL amyloidózu. Záver: Dôkaz paraproteínu, ktorý sa vyskytuje v zdravej populácii v 1–3 % vo veku < 50 rokov a vo veku > 70 rokov v 7–15 % má význam ako premalígny faktor.
Since the first reports of Waldenström and others (1940), who introduced diagnostics of polyclonal and monoclonal gammopathies based on paper electrophoresis and immunoelectrophoresis and since largest clinical studies of Kyle and co-workers, the concept of primary monoclonal gammopathies has been presently broaded in itsę clinical importance also due to the increased knowledge in molecular genetics. While implementation of immunofixation and Freelite method into biochemical analysis shown major variability of immunoglobuline molecule, histochemical, immunophenotype, cytogenetic and DNA analyses confirmed polymorphisms of plasma cells and their precursors due to genetic and epigenetic factors. The aim of the presented article is to give information on current classification of monoclonal gammapathies, changes in the opinions on the group of monoclonal gammopathies of undetermined significance (MGUS) and malignant gammapathies (multiple myeloma (MM), Waldenström macroglobulinemia (WM), primary systemic AL amyloidosis, in malignant lymphomas). The risk of malignant transformation of MGUS into myeloma in case of paraproteinemia IgG, IgA and into WM in case of IgM, respectively, is highlighted. Biochemical diagnostics of paraproteinemias using Freelite method for kappa/lambda chains of Ig has gained great importance. While immunofixation can be used for precipitation of paraproteins with complete Ig molecule only, Freelite is able to demonstrate also the free chains not bound to IgH epitopes. Biochemical diagnostics of paraproteinemias has role in the early diagnosis of smoldering WM, smoldering, non-secretory and light-chain myeloma and AL amyloidosis. Freelite method was also implemented into the international diagnostic algorithms of these conditions. The following part of the article is aimed for presentation of our experience with diagnostics in cohort of 1182 malignant gammopathies in years 1990–2009 (995 patients with MM, 96 with smoldering myeloma, 58 with WM and 33 with systemic AL amyloidosis). Conclusion: Demonstration of paraprotein, that has incidence of 1–3 % in healthy population at age < 50 years and 7–15 % at age > 70 years has the role of premalignant factor.
- MeSH
- amyloidóza diagnóza klasifikace MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mnohočetný myelom diagnóza komplikace terapie MeSH
- monoklonální gamapatie nejasného významu diagnóza klasifikace terapie MeSH
- paraproteinemie diagnóza klasifikace krev MeSH
- Waldenströmova makroglobulinemie diagnóza etiologie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
295 s., [14] s. obr. příl. : il. ; 28 cm
Vyšetrenie krvného obrazu a niektorých ďalších laboratórnych ukazovateľov (sedimentácia - FW, chemické vyšetrenie moču, elektroforéza bielkovín, pečeňové, obličkové a iné biochemické testy) patria medzi klasické, štandardné metódy, ktoré spolu s klinickým vyšetrením umožňujú orientačné posúdenie zdravia, resp. choroby. Sú základnými ukazovateľmi procesov vnútorného prostredia v zdraví a chorobe a laboratórnymi metódami, ktoré sú potrebné pre všetky medicínske disciplíny. Zložitosť metabolických zmien odohrávajúcich sa v krvi pri fyziologických podmienkach a pri chorobách si v historickom vývoji vynútila vytvorenie samostatného vedného odboru v rámci vnútorného lekárstva. Poznatky o krvi ako o lieku zachraňujúcom život pri krvácaniach, ale aj základného orgánu zapojeného do všetkých metabolických a imunitných procesov podmienili vznik transfúziológie ako spoločného vedného odboru s klinickou hematológiou. Tento klinický a súčasne laboratórny aj výrobný odbor má interdisciplinárny charakter. Predovšetkým úzko spolupracuje s odbormi imunologicky orientovanými, ďalej s oddeleniami cytologickej, histomorfologickej diagnostiky, molekulovej genetiky, ako aj s oddeleniami invazívnej a neinvazívnej laboratórnej medicíny a výroby krvi ako lieku. Práca na klinických oddeleniach a oddeleniach laboratórnej diagnostiky si vyžaduje, aby zdravotnícki pracovníci mali komplexné poznatky o krvi ako o systéme orgánov, buniek a plazmatických súčastí, ktoré spolu zabezpečujú vitálne funkcie organizmu. Ďalej musia mať prehľad o príčinách, klinických prejavoch a následkoch krvných chorôb a napokon sa vyžadujú znalosti o význame transfúzie krvi ako lieku, o jej imunologických vlastnostiach, o výrobe a správnej indikácii transfúznych prípravkov. Pre nárast teoretických i klinických poznatkov v medicíne sa autori rozhodli spracovať novú monografiu, zahŕňajúcu súčasné najdôležitejšie poznatky v klinickej hematológii.
- MeSH
- erytrocyty MeSH
- hematologie MeSH
- hemostáza fyziologie genetika MeSH
- krevní nemoci MeSH
- leukocyty MeSH
- Publikační typ
- učebnice MeSH
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- NLK Obory
- hematologie a transfuzní lékařství
Systémová amyloidóza je nevyliečiteľná metabolická choroba zapríčinená monoklonovou transformáciou plazmatických buniek produkujúcich nerozpustnú bielkovinu - amyloid, ktorá sa ukladá do extracelulárnych priestorov vitálne dôležitých orgánov a toxickým poškodením nastáva ich deštrukcia a funkčné zlyhanie s priemerným prežitím 1-2 roky. Doterajšie poznatky o ultraštruktúre a imunochemických vlastnostiach amyloidu vrátane molekulovej genetiky neobjasnili definitívne problém etiopatogenézy, ale zlepšili možnosti jej včasnej diagnózy a liečby. Plazmatická bunka má dlhý mitotický polčas, a preto všetky plazmocelulárne klonové procesy sa charakterizujú v iniciálnom štádiu iba miernou plazmocytózou (10 % ± 5). Pri AL amyloidóze sa zisťuje v sére, ale najmä v moči paraproteín (najčastejšie λ, IgGλ, zriedka ďalšie), ktorý podlieha amyloidogénnej premene. V práci autori informujú o súčasných poznatkoch. Zmieňujú sa ďalej o vlastných skúsenostiach u 32 chorých a prezentujú kazuistiku nefrotického syndrómu s myelómovou infiltráciou obličiek pri asymptomatickom (smoldering) mnohopočetnom myelóme s prežitím 65 mesiacov.
Systemic amyloidosis is an incurable metabolic disease caused by monoclonal transformation of plasma cells and production of an insoluble protein – amyloid. Extracellular deposition of amyloid protein to vital organs causes their structural and functional insufficiency with median of survival 1-2 years. Contemporary knowledge about the structure, immunochemical and molecular-genetic properties of amyloid did not resolve the etiopathogenesis of the disease but ameliorated the therapy and prognosis. Plasma cells have a long mitotic index and therefore all clonal processes are characterized with mild plasma cell proliferation (10 % ± 5), paraprotein (λ, IgGλ and rare other) in serum and urine as the source of amyloidogenic light chains. The aim of the study is information about contemporary knowledge. We evaluate also our experience in the group of 32 patients with AL amyloidosis and describe the case report of nephrotic syndrome from infiltration of kidneys with myeloma cells and amyloidosis in the patient with asymptomatic (smoldering) multiple myeloma.
- MeSH
- dějiny 20. století MeSH
- dějiny 21. století MeSH
- dějiny lékařství MeSH
- hematologie dějiny metody výchova MeSH
- kontinuální vzdělávání lékařů metody organizace a řízení zákonodárství a právo MeSH
- krevní transfuze MeSH
- lidé MeSH
- vzdělávání odborné metody organizace a řízení zákonodárství a právo MeSH
- Check Tag
- dějiny 20. století MeSH
- dějiny 21. století MeSH
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Československo MeSH
- Slovenská republika MeSH
Terajšie poznatky o biológii mnohopočetného myelómu doplnili klinické skúsenosti z variability jeho klinických prejavov a obohatili jeho diagnostiku špecifickými molekulovo-genetickými metódami. Súčasnosť zároveň upozorňuje, že tento druhý najčastejší zhubný hematologický proces sa rapídne zvyšuje v závislosti od mnohých epigenetických faktorov, ale aj z dôvodov, že cca 20 % je diagnostikovaných v pokročilom štádiu a v širokej klinickej praxi unikajú latentné a variantné prípady. Autori, vychádzajúc z dlhoročných klinických aj výskumných pozorovaní, sa v práci zameriavajú na možnosti včasnej diagnózy latentných asymptomatických foriem, zdôrazňujú potrebu širokej a cielenej diferenciálnej diagnostiky s racionálnym využitím cytogenetiky a moderných molekulových genetických vyšetrení.
The current knowledge about biology of multiple myeloma is confirmed by clinical experience of its clinical variability and its diagnostics is enriched by specific methods of molecular genetics. Nowadays we are confronted with the fact that the incidence of this second most common malignant hematologic process increases rapidly in consistence with various epigenetic factors. Another significant reason is that approximately 20 % of patients are diagnosed with advanced stage of disease and latent and variant cases are missed in clinical practise. Drawing from their long-time clinical and research practise the authors aim their work at the possibilities of early diagnosis of latent asymptomatic forms and stress the need of wide and targeted differential diagnostics with rational application of cytogenetic and modern molecular genetic methods.
Dedičné hemolytické anémie z poruchy erytrocytovej membrány, hemoglobínovej štruktúry alebo glykolytických enzýmov sa v našej populácii vyskytujú v 3-5% z celkového počtu anémií (35-40 000/rok). Predstavujú skupinu s vážnymi liečebnými a diagnostickými problémami. Molekulovo-genetickými a kinetickými analýzami autori spresnili diagnózu hemoglobinopatií, enzymopatií a ich variantov. Stručne informujú o prvých variantoch zatriedených v medzinárodnom registri vrodených hemolytických anémií. Uvádzajú alej prehľad klinických skúseností z dispenzára 420 chorých sledovaných na Klinike hematológie a transfúziológie v Bratislave.
Hereditary hemolytic anemias due to the disorder of red cell membrane, hemoglobin structure or enzyme activities affect in our population 3-5% from total incidence of anemias (35 – 40000/year). This group posses serious therapeutic and diagnostic problems.By molecular-genetic analyses the authors defined more accurately structural disorders of hemoglobin and enzyme variants. Briefly bring information about first variants in Slovakia involved into the international registry of congenital hemolytic anemias.On a group of 420 subjects followed in the Institute of hematology and transfusiology in Bratislava the authors outlined their clinical experiences.
