Medzi matkou a plodom sa počas ich spoločného života vytvára množstvo interakcií, pozitívnych a negatívnych, medzi ktoré patrí aj aloimunizácia. Podkladom perinatálnych aloimunitných cytopénií je tvorba aloimunitných protilátok proti erytrocytom (hemolytická choroba novorodenca), proti neutrofilom (neonatálna aloimunitná neutropénia) alebo proti trombocytom (neonatálna aloimunitná trombocytopénia). Vznikajú v súvislosti s tehotnosťou pri inkompatibilite antigénov matky a plodu. Fetomaternálne krvácanie vedie k stimulácii imunitného systému matky a k tvorbe špecifických protilátok triedy IgG, ktoré prenikajú placentou do obehu plodu, kde môžu spôsobiť skrátené prežívanie krviniek. Postihnutie plodu kolíše od laboratórnych známok aloimunizácie až po ťažké klinické stavy, ktoré môžu skončiť smrťou novorodenca alebo plodu.
A set of mutual interactions is formed during the common life of a mother and her fetus involving both positive and negative factors including also alloimmunization. The basis of perinatal alloimmune cytopenia is characterised by formation of alloimmune antibodies against erythrocytes (neonatal hemolytic disease), against neutrophils (neonatal alloimmune neutropenia), or against thrombocytes (neonatal alloimmune thrombocytopenia). They develop depending on pregnancy accompanied by the incompatibility of the mother and fetus antigens. Fetomaternal hemorrhage results in stimulation of the mother’s immune apparatus and formation of specific antibodies of the IgG class, which pass through the placenta into the fetal circulation where they can cause a shorter life span of blood cells. Fetal affliction ranges from the laboratory signs of alloimmunization even to severe clinical conditions, which can result in death of the fetus or newborn.
Krvnoskupinové antigény erytrocytov sú zdedené štruktúry, ktoré môžu byť rozpoznané iným jedincom, ktorý tieto antigény nemá, a tak byť príčinou imunitnej reakcie. Vzhľadom na možnosť imunizácie sú antigény erytrocytov dôležité pre alogénne transfúzie krvi, ale podobným mechanizmom dochádza aj k imunizácii matky počas gravidity. Okrem poznatkov o membráne erytrocytov a o krvných skupinách sa imunológia erytrocytov zaoberá aj poznatkami o protilátkach proti erytrocytom. Nie všetky nepravidelné antierytrocytové protilátky sa uplatňujú v patogenéze hemolytickej choroby novorodenca. Teoreticky ju môžu spôsobiť akékoľvek antierytrocytové protilátky triedy IgG. Najčastejšou príčinou ťažkej hemolytickej choroby novorodenca je protilátka anti-D (85 %), anti-K (10 %), anti-c (3,5 %) a anti-E.
Blood group erythrocyte antigens are hereditary structures, which can be recognized by another individual not having these antigens and thus induce immune response. Regarding this possibility of immunization erythrocyte antigens are clinically significant for allogeneic blood transfusions, but an analogical mechanism can cause the mother's immunization during pregnancy. Apart from the knowledge of erythrocyte membranes and blood groups the erythrocyte immunology deals with knowledge of antibodies against erythrocyte as well. Not all irregular anti-erythrocyte antibodies are employed in pathogenesis of neonatal hemolytic disease. Theoretically any anti-erythrocyte antibodies of the IgG class can cause it. The most common cause of severe neonatal hemolytic disease is antibody anti-D (85 %), anti-K (10 %), anti-C (3.5 %) and anti-E.
Rh systém patrí spolu s ABO systémom ku klinicky najvýznamnejším systémom krvných skupín. Na fetálnych erytrocytoch sa dajú Rh antigény dokázať už od šiesteho gestačného týždňa. Spolu s D-antigénom sa v komplexe Rh antigénov exprimujú aj C,c, E,e. Klinicky významná forma hemolytickej choroby plodu a novorodenca je najčastejšie spôsobená protilátkou anti-D. Skríning nepravidelných antierytrocytových protilátok by sa mal vykonávať ako vstupné vyšetrenie u všetkých tehotných žien. Pri pozitivite protilátok sa robí špecifikácia antierytrocytových protilátok a sleduje sa ich titer v pravidelných intervaloch. U matiek, ktoré nevytvorili anti-D protilátku, sa podáva počas tehotnosti, pri predpoklade feto-maternálneho krvného prenosu, a aj po pôrode, ako prevencia aloimunizácie anti-D imunoglobulín.
The Rh system together with ABO system belongs to clinically most important blood group systems. Rh antigens in fetal erythrocytes can be demonstrated since the sixth week of gestation. Together with antigen D there are also C,c, E,e expressed in the complex of Rh antigens. An antibody anti-D frequently causes clinically significant form of hemolytic disease of the fetus and newborn. Screening of irregular anti-erythrocyte antibodies should be performed as an initial examination in all pregnant women. The positive finding of antibodies requires specification of anti-erythrocyte antibodies and monitoring of their titre at regular intervals. In mothers failing to produce anti-D antibody anti-D immunoglobulin is administered as prevention of alloimmunization during pregnancy and after delivery. A prophylactic dose of anti-D immunoglobulin is administered to Rh-negative women also after a miscarriage, ectopic pregnancy, abortion and after amniocentesis.
