Aortálna regurgitácia (AR) je síce v populácii menej častá ako aortálna stenóza alebo mitrálna regurgitácia, pre klinického kardiológa však predstavuje nemalý problém z hľadiska diagnostického i terapeutického. V echokardiografickej diagnostike sa najväčším problémom javí horšia zobraziteľnosť aortovej chlopne ako chlopne mitrálnej, a z toho vyplývajúce problémy pri podrobnej morfologickej charakteristike patologických zmien na samotnej chlopni ako i priľahlých štruktúrach koreňa aorty. Nie menším problémom je i exaktná kvantifikácia regurgitácie. V článku chceme poukázať na úskalia spojené s kvantifikáciou tejto chlopňovej chyby i na súčasné možnosti, ale i limitácie zobrazovacích diagnostických metód pri tejto diagnóze. Často je nutné kombinovať viaceré vyšetrovacie postupy v snahe presne klasifikovať závažnosť a štádium ochorenia, ako i prognózu a optimálnu liečbu pacienta s AR. Možnosti medikamentóznej liečby závažnej aortovej regurgitácie sú veľmi obmedzené a výsledky nepresvedčivé. Preto chceme upozorniť na dôležitosť optimálneho „timingu“ chirurgického riešenia AR, najmä u asymptomatických pacientov a nebezpečie vyplývajúce z oneskorenej indikácie náhrady, resp. plastiky aortovej chlopne. Perioperačná mortalita je v tejto skupine signifikantne vyššia, dilatácia a dysfunkcia ľavej komory obyčajne ireverzibilná a prognóza pacientov čo do prežívania i morbidity horšia.

Aortic regurgitation (AR) is not the most frequent type of valvular heart disease are aortic stenosis or mitral regurgitation. However for the clinical cardiologist AR represents a serious problem related to the diagnostic and therapeutic approach. In echocardiography limited image quality of the aortic valve is present compared to the mitral valve, which results in problems with detailed evaluation of pathomorphological characteristics on the aortic valve and aortic root. The problem is also the exact quantification of the severity of regurgitation. In the article we would like to focus on the pitfalls associated with quantification of this valvular heart disease, current possibilities and limitations of imaging diagnostic investigations. Very frequently it is necessary to combine more diagnostic procedures to establish the severity and the stage of the disease, and also to establish the prognosis and the optimal treatment of the patient with AR. Opportunities of the pharmacological treatment of severe AR are very limited and the outcomes in the group of patients with AR treated pharmacologically are very inconclusive. That is why we would like to highlight the importance of the optimal timing of surgical intervention, especially in asymptomatic patients with AR. There is a high risk of complications in a delayed indication for surgery – aortic valve replacement or aortic valve repair. Perioperative mortality in this group of patients is significantly higher, postoperative outcome is worse due to irreversible dilatation and dysfunction of left ventricle. The prognosis of this group of patients is worse in both morbidity and mortality.

Intramurálny hematóm aorty (IMH) patrí medzi akútne ochorenia aorty, bezprostredne ohrozujúce život pacienta, najmä ak je lokalizovaný v oblasti ascendentnej aorty. Na rozdiel od disekcie aorty sa mu venuje menšia pozornosť v odbornej literatúre, ako aj v klinickej praxi. V nasledujúcom prehľadnom článku chceme poukázať na špecifiká klinického obrazu u pacientov s IMH, problémy v diferenciálnej diagnostike s ostatnými ochoreniami aorty a kontroverzie pri názoroch na výber optimálnej liečebnej stratégie u pacientov s týmto závažným ochorením.

Intramural aortic haematoma (IMH) belongs to acute aortal diseases, directly life threatening, mainly if it is localized in the ascending aorta. In contrast to aortic dissection, a lower attention is paid to it in the professional literature and it is less to be thought about it in clinical practice. In the following review article we would like to point out to specifics of an IMH patient clinical presentation, problems in differential diagnostics of other aortic diseases and controversy in opinions at choice of the optimum treatment strategy in patients with this serious disease.

Aortálna stenóza (AS), prevažne degeneratívnej etiológie, predstavuje vo vyspelých krajinách najčastejšiu chlopňovú chybu. Toto progresívne ochorenie sa spája s významnou morbiditou a mortalitou a vyžaduje preto starostlivý manažment v každej fáze vývoja. Manažment by mal pozostávať z periodickej evaluácie anamnézy s cieľom podchytiť moment vzniku symptómov (dýchavica, bolesti na hrudníku, synkopa alebo prejavy srdcového zlyhania), kedy sa prognóza AS dramaticky mení, ďalej z fyzikálneho vyšetrenia a z echokardiografického zhodnotenia závažnosti AS. Medikamentózna liečba, ktorá by dokázala predísť progresii AS, nateraz neexistuje. Pri sledovaní treba mať najmä u asymptomatických pacientov na pamäti prediktory zlej prognózy (echokardiografické, klinické – rizikové a záťažové faktory), ktoré progresiu AS akcelerujú. Modifikácia rizikových faktorov je pevnou súčasťou konzervatívneho manažmentu. Nahradenie aortálnej chlopne je nateraz jedinou efektívnou liečbou u symptomatických pacientov.

Aortic stenosis (AS), predominantly degenerative, is the most common acquired valvular disorder found in developed countries. This chronic progressive disease carries substantial morbidity, mortality and thus requires careful management in the entire development. Management consists of periodic history evaluation in order to detect symptoms (dyspnoe, angina, syncope, and heart failure), physical examination, echocardiographic assessment of AS severity. Medical therapy to slow the progression of AS, does not exist nowadays. In the follow-up the predictors of bad prognosis (echocardiographic, clinical: risk and exercise factors) accelerating the AS progression should be considered. Risk factors modification is the part of conservative management. Aortic valve replacement is the only effective therapy in symptomatic patients with severe AS.

• Publikační typ
• abstrakty MeSH

Echokardiografia je v súčasnosti nesporne najdôležitejšou zobrazovacou vyšetrovacou metódou v diagnostike chlopňových chýb. Väčšina pacientov je už dnes na chirurgické riešenie indikovaná iba na základe výsledkov echokardiografického vyšetrenia. O to viacej musíme mať pri interprentácii výsledkov echokardiografie na pamäti limitácie a úskalia tejto metodiky. Každá diagnostická chyba môže mať totiž fatálny dopad na osud pacienta. V nasledujúcom článku by sme preto chceli poukázať na najčastejšie chyby, s ktorými sa v echokardiografickom laboratóriu stretávame a limitácie metodiky, s ktorými musíme pri ultrazvukovej diagnostike chlopňových chýb kalkulovať. Nebudeme sa zaoberať samotnou metodológiou echokardiografických výpočtov ani podrobnejšou klasifikáciou chlopňových chýb, s ktorými odkazujeme na dostupnú literatúru.

Echocardiography is currently the most important imaging method in diagnostics of valvular diseases. Most patients are indicated for surgery only on basis of results of echocardiographic examination. In interpretation of results of echocardiography we have to think of limitations and pitfalls of this method. Each diagnostic error can have fatal impact on the patient´s faith. The following article presents the most frequent errors of echo cardiography and limitations of the method which have to be taken into consideration in ultrasound diagnostics of valvular diseases. Methodology of echocardiographic calculations and detailed classification of valvular diseases is referred to available literature.

Mitrálna regurgitácia je najčastejším chlopňovým ochorením v dospelom veku. Nezávisle od etiológie (prolaps, ischemická choroba srdca, reumatická choroba či iné) je kvantifikácia regurgitácie rozhodujúcim faktorom pre voľbu optimálneho terapeutického postupu. V článku sa venujeme najmä echokardiografickým metódam kvantifikácie mitrálnej regurgitácie, ako najpoužívanejšej diagnostickej modalite v klinickej praxi. Snažíme sa poukázať najmä na úskalia a limitácie echokardiografie pri kvantifikácii tejto chlopňovej chyby.

Mitral regurgitation is the most frequent valvular disease in adults. Independently form etiology (prolapse, ichemic heart disease, rheumatic disease and other) quantification of regurgitation is a crucial factor for choice of optimal therapeutic procedure. Authors present echocardiographic methods of mitral regurgitation quantification as well as the most used diagnostic modality in clinical practice. They show pitfalls and limitations of echocardiography in quantification of this valvular defect.

Prolaps mitrálnej chlopne je najčastejšou chlopňovou chybou a najčastejšou príčinou mitrálnej regurgitácie. Zároveň je i najvýznamnejším predisponujúcim faktorom vzniku infekčnej endokarditídy. Je to problematika, s ktorou je každý kardiológ denne konfrontovaný. Nasledujúci článok analyzuje najzávažnejšie problémy diagnostiky a liečby pacientov s prolapsom mitrálnej chlopne. Podrobnejšie sa venujeme echokardiografickej diagnostike prolapsu, ako zlatému štandardu v diagnostike tohto ochorenia. Pozornosť venujeme i problémom spojeným s výberom pacientov vhodných na chirurgickú liečbu mitrálnej regurgitácie, na čo nadväzujú samostatné články o problematike chirurgickej plastiky, resp. náhrady mitrálnej chlopne.

Mitral valve prolapse is the most frequent defect and the commonest cause of MR. At the same time it is the most significant predisposing factor of infectious endocarditis. Each cardiologist comes to the contact with this problem in everyday practice. The article analyzes severe problems of diagnostics and therapy of patients with mitral valve prolapse. Quantification of mitral regurgitation is highlighted because this is the most significant complication of mitral valve prolapse and substantially affects the patient management. The authors deal in details with selection of patients suitable for surgical treatment of mitral regurgitation.

• MeSH
• intervenční radiologie metody   MeSH
• lidé MeSH
• nemoci aorty chirurgie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• hodnotící studie MeSH

• MeSH
• hemodynamika MeSH
• játra krevní zásobení   patofyziologie   MeSH
• lidé MeSH
• pilotní projekty MeSH
• srdeční selhání komplikace   MeSH
• vena portae patofyziologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Úvod: Myxómy sú najčastejšie tumory srdca. Variabilný klinický obraz tvoria príznaky obštrukcie, embolizácie a celkové nešpecifické príznaky. Zriedkavou prvou manifestáciou môže byť aj akútny infarkt myokardu, ako popisujeme v kazuistike. Myxómy srdca môžu vytvárať neovaskularizácie, pozorovateľné pri koronarografii. Diagnostickou metódou voľby je transezofageálna echokardiografia (TEE). Chirurgická extirpácia je jedinou akceptovateľnou metódou liečby a je kuratívna. Opis prípadu: Päťdesiatsedemročná pacientka po prvom infarkte myokardu prednej steny bola vyšetrená koronarograficky. Nebola nájdená závažná stenóza či uzáver. Vedľajším nálezom bola nenápadná anomálna vaskularizácia napojená na dve vetvy pravej koronárnej tepny, ktorá vzbudila podozrenie na nádor v oblasti predsiení. Transtorakálne echokardiografické vyšetrenie bolo negatívne a neskôr nejednoznačné v dôkaze tumoróznej masy. Pomocou TEE bol diagnostikovaný a následne úspešne extirpovaný a histologicky verifikovaný pravý myxóm ľavej predsiene. Po 4 rokoch prekonala pacientka reinfarkt myokardu, koronarograficky opäť bez koronárnej stenózy nad 50 %, bez patologických vaskularizácií. TEE vylúčila recidívu myxómu srdca. Pacientka je po 5 rokoch sledovania bez klinických prejavov recidívy ochorenia. Záver: Abnormálna koronárna vaskularizácia je detekovateľná pri koronarografii asi u polovice pacientov s myxómom srdca. Následné TEE vyšetrenie vedie k diagnóze a ku kuratívnej chirurgickej liečbe.

Introduction: Myxomas are the most frequent cardiac tumours. The variable clinical picture includes symptoms of obstruction, embolisations and nonspecific constitutional signs. Rarely, the first manifestation may also be acute myocardial infarction, as we describe in this case report. Myxomas can create neovascularisations, visible by coronary angiography. Transesophageal echocardiography (TEE) is the diagnostic procedure of choice. Therapy is surgical. Case report: Coronary angiography after myocardial infarction very rarely arouses suspicion of cardiac myxoma. A 57-year-old female patient after first anterior myocardial infarction was evaluated by coronary angiography. No serious stenoses or occlusions were found. An accidental finding was abnormal vascularisation from two branches of the right coronary artery (RCA) which led to the suspicion of tumour in the atria. First transthoracic echocardiography was negative and subsequent echocardiography yielded a doubtful result. TEE revealed left atrial myxoma. After successful surgical removal diagnosis of true myxoma was verified. Four years later, the patient underwent myocardial reinfarction. Coronary angiography revealed no serious coronary stenosis over 50 %. No abnormal vascularisations were seen. Transesophageal echocardiography ruled out recurrence of cardiac myxoma. Conclusion: Abnormal coronary vascularisations are visible on coronary angiography in about 50 % of patients with cardiac myxoma. Subsequent transesophageal echocardiography leads to diagnosis and to curative surgical treatment.

• MeSH
• echokardiografie transezofageální MeSH
• infarkt myokardu patologie   MeSH
• kardiochirurgické výkony metody   MeSH
• koronární angiografie MeSH
• lidé MeSH
• myxom diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• nádory srdce diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• patologická angiogeneze diagnóza   patologie   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH