Úvod: Hodnotenie kvality života u pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody (CMP) je nevyhnutnou súčasťou liečby. Kvalitu života predikujú nielen telesné postihnutie po CMP, ale aj psychosociálny stav pacienta. Cieľom štúdie je zistiť vzťah medzi depresiou, úzkosťou a kvalitou života v akútnej fáze po prekonaní CMP. Metódy: Výskum bol realizovaný ako prierezová deskriptívna štúdia. Výskumnú vzorku tvorilo 79 pacientov po CMP (Mvek = 67,9 ± 12,3). Depresia a úzkosť boli merané prostredníctvom dotazníka Hospital Anxiety and Depression Scale a kvalita života dotazníkom Stroke Specific Quality of Life Scale . Dáta boli analyzované jednoduchou a viacnásobnou lineárnou regresiou. Výsledky: Depresia a úzkosť predikujú celkovú kvalitu života pacientov po CMP štatisticky významne. Fyzický aspekt kvality života a celkovú kvalitu života viac predikuje depresia, naopak psychosociálny aspekt kvality života viac súvisí s úzkosťou pacientov po prekonaní CMP. Vyššia depresia aj úzkosť sa prejavujú v zhoršenej kvalite života, obdobne vo fyzickom aj psychosociálnom aspekte. Závažnú mieru depresie a úzkosti vykazovalo približne 20 % pacientov. Záver: Na kvalitu života pacienta po prekonaní CMP má vplyv nielen jeho funkčný stav, ale aj psychosociálny distres. Včasná diagnostika psychosociálneho distresu by mala byť dôležitou súčasťou starostlivosti a liečby pacientov po CMP.
Introduction: Evaluating quality of life in stroke patients is an essential part of treatment. Quality of life can be predicted not only by the physical disability after a stroke, but also by the patient's psychosocial state. The aim of the present study is to examine the relationship between depression, anxiety, and quality of life in the acute phase after strokes. Methods: A cross-sectional descriptive type of study was carried out. The research sample consisted of 79 patients after a stroke (Mage = 67.9 ± 12.3). Depression and anxiety were measured using the Hospital Anxiety and Depression Scale, and quality of life using the Stroke Specific Quality of Life Scale. Simple and multiple linear regression analyses were used for data analysis. Results: Depression and anxiety predicted overall quality of life in patients after a stroke. The physical aspect of quality of life and overall quality of life were strongly predicted by depression, while the psychosocial aspect of quality of life was strongly related to anxiety in stroke patients. Higher depression and anxiety are manifested in a worsened quality of life, and it is similar in the physical and psychosocial aspects. Approximately 20% of patients had severe depression and anxiety. Conclusions: A patient's quality of life after a stroke is affected not only by their functional condition, but also by psychosocial distress. Early diagnostics of psychosocial distress should be an important part of the care and treatment of stroke patients.
- MeSH
- cévní mozková příhoda * terapie MeSH
- deprese komplikace MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- úzkost komplikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
V dôsledku cievnych chorôb mozgu evidujeme najčastejšiu hospitalizáciu dospelej populácie, najvyššiu mortalitu zo všetkých ochorení a incidencia ochorenia sa naďalej zvyšuje aj u ľudí mladšieho veku. Predkladaný výskumný projekt informuje o vzťahoch osobnosti a kvality života pacientov po cievnej mozgovej príhode, kde ukazovateľom rekonvalescencie je kvalita života pacienta. Mnohé výskumy poukazujú nato, že objektívne ukazovatele zdravotného stavu nie sú rozhodujúce pre úspešnosť rekonvalescencie, ale psychologické premenné, ktoré jednak súvisia s funkčným stavom pacienta ale takisto určujú spôsoby vyrovnávania sa s ochorením. Cieľom projektu je skúmanie vzťahu medzi osobnosťou a kvalitou života a následne skúmanie týchto vzťahov 72 hodín, 6 mesiacov a 1 rok od cievnej mozgovej príhody.
As a result of vascular diseases of the brain, we can prove the most common hospital care for adults who have also the highest mortality rate of all diseases and the disease incidence is on the increase even amongst younger people. The presented research project provides information of relationships of personality characteristics and quality of life of patients after stroke, where the indicator of recovery will be the quality of life of the patient. Recent studies have shown that objective health indicators are not critical to the successful recovery after stroke, but psychological variables are important because they relate to the patient's functional state and determine patient's ways of coping with the disease. The aim of the project is to investigate the relationship between personality and quality of life and then to investigate these relationships 72 hours, 6 months and 1 year after stroke.
