- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Onkologické ochorenia patria medzi civilizačné ochorenia a sú jednou z najčastejších príčin úmrtí. Významnou mierou sa na ich vzniku uplatňujú aj faktory pracovného prostredia. Uvádza sa pomerne široké rozmedzie 2–10 %, niekedy dokonca percento ešte vyššie. V súčasnosti je v Slovenskej republike možné ako chorobu z povolania hlásiť pomerne široké spektrum nádorových ochorení v mnohých profesiách. Cieľom predkladanej práce bola analýza profesionálnych nádorových ochorení hlásených vo Východoslovenskom regióne so zameraním na trendy počtu hlásených prípadov, druhy zhubných nádorov a rizikové profesie. Do štúdie bolo zahrnutých 93 pacientov, u ktorých bolo v rokoch 1990–2016 na našej klinike hlásené nádorové ochorenie. Priemerne za jeden rok bolo hlásených 3,44 prípadov, bol však zistený klesajúci trend. Profesionálne nádorové ochorenia tvorili priemerne 3,2 % zo všetkých chorôb z povolania za sledované obdobie. Karcinómy pľúc tvorili absolútnu väčšinu prípadov (92 %). Iné nádorové ochorenia (leukémia, mezotelióm, karcinóm hltana, ďasna a paranazálnych dutín) sa vyskytovali veľmi ojedinele. Výsledky analýzy dokazujú, že vo Východoslovenskom regióne, ako pomerne veľkej oblasti, je relatívne dobre zdokumentovaný iba karcinóm pľúc v ťažobnom priemysle, prípadne v hutníctve, napriek expozícii karcinogénom v mnohých profesiách. Predkladaná štúdia poukazuje jednak na potrebu ďalších analýz ostatných typov profesionálnych zhubných nádorov a absolútnu nevyhnutnosť edukácie odbornej zdravotníckej verejnosti.
Oncological diseases belong to most frequent causes of death among civilization diseases. Factors of working environment play a significant role in their origin. A rather wide range of 2 to 10 % has been reported, but certain studies indicate an even higher rate. At the present time in the Slovak Republic an occupational disease can be notified in a rather wide range of neoplastic diseases in many occupations. The present work analyzed neoplastic occupational diseases notified in the East-Slovakia Region with emphasis to trends in numbers of notified cases, types of malignant tumors and occupations at risk. The study included 93 patients, where neoplastic diseases have been notifies at our clinic during 1990–2016. Annually there have been 3.44 cases notified on the average, but the trend has been decreasing. Occupational neoplastic diseases formed 3.2% of all occupational diseases in the period of observation. Lung cancer cases formed an absolute majority of cases (92%). Other tumorous diseases (leukemia, mesothelioma, larynx cancer, gingival cancer and paranasal cavity cancer) occurred rarely. Results of the analysis demonstrate that in the East-Slovakia Region, a rather large region, is relatively well documented only lung cancer in the mining industry or in the metallurgical engineering despite exposure to carcinogens in many other occupations. The study draws attention to the nee of further analyses of other types of occupational malignant tumors and absolute inevitability for education of professional medical public.
- MeSH
- epidemiologické studie MeSH
- hlášení nemocí MeSH
- hornictví MeSH
- lidé MeSH
- nádory plic epidemiologie MeSH
- nádory * epidemiologie MeSH
- nemoci z povolání * epidemiologie MeSH
- průmysl MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Úvod: Bronchiálna astma patrí k najčastejším chronickým ochoreniam s odhadovaným množstvom 300 miliónov pacientov po celom svete. Z tohto počtu je 2–15 % prípadov profesionálnej etiológie, aj keď údaje nie sú jednotné. Profesionálna astma je najčastejším profesionálnym ochorením dýchacieho systému v priemyselne vyspelých krajinách a druhým najčastejším v rozvojových krajinách. Profesionálna astma sa od neprofesionálnej astmy odlišuje vo viacerých aspektoch, napríklad v etiológii, patogenéze i diagnostických metodikách. Otázkou ostávajú rozdiely v klinickom obraze a prognóze ochorenia. Cieľom našej práce bolo zistiť, či existujú eventuálne rozdiely v závažnosti profesionálnej astmy a odpovedi na liečbu oproti neprofesionálnej astme. Metodika: Retrospektívne sme porovnávali pacientov s hlásenou profesionálnou astmou (27 pacientov) oproti pacientom s astmou neprofesionálnej etiológie dispenzarizovaných na našom pracovisku pre iné diagnózy (28 pacientov). Porovnávané boli rozdiely v závažnosti astmy medzi jednotlivými skupinami, ktorá bola charakterizovaná stupňom bronchiálnej astmy. Stupeň astmy bol klasifikovaný ako ľahká (zahŕňajúca intermitentnú a ľahkú perzistujúcu astmu), stredne ťažkú perzistujúcu a ťažkú perzistujúcu astmu. Ďalej bola sledovaná farmakoterapia a eventuálna zmena v liečbe v zmysle intenzifikácie. V skupine pacientov s profesionálnou astmou prevažovali pacienti so stredne ťažkou astmou. Výskyt ťažkej perzistujúcej astmy bol v tejto skupine relatívne častý. V prípade pacientov s neprofesionálnou astmou bola takisto najčastejšie prítomná stredne ťažká perzistujúca astma, ale ani v jednom prípade nebola zistená ťažká perzistujúca astma. Výsledky: V skupine pacientov s profesionálnou astmou aj neprofesionálnou astmou prevažovali pacienti so stredne ťažkou astmou. Výskyt ťažkej perzistujúcej astmy bol relatívne častý u profesionálnej astmy (26 %). V prípade pacientov s neprofesionálnou astmou však ťažká perzistujúca astma nebola zistená ani v jednom prípade. V štandardnej liečbe astmy (bronchodilatanciá, inhalačné kortikosteroidy, antileukotriény a teofilínové preparáty) sa obe skupiny výraznejšie nelíšili. Naopak perorálne kortikosteroidy (15 %) a biologickú liečbu (7,5 %) užívali iba pacienti v skupine s profesionálnou astmou. Závery: Výsledky štúdie dokázali vyššiu závažnosť profesionálnej astmy oproti astme neprofesionálnej etiológie. Dokumentuje to pomerne vysoká frekvencia ťažkej perzistujúcej astmy v skupine s profesionálnou astmou i potreba trvalej terapie perorálnymi kortikosteroidmi. Štúdia dokazuje, že profesionálna astma je významné, často progredujúce ochorenie s neistou prognózou.
Introduction: Bronchial asthma belongs to most frequent diseases with estimated 300 million patients in the world. About 2–15% of cases originate in the occupation, but the data are not homogeneous. Occupational asthma is the most frequent occupational disease of respiratory tract in industrially developed countries and the second most frequent ion the developing countries. Occupational asthma differs from the non-occupational one in various aspects, for instance in etiology, pathogenesis and diagnostic methods. The differences in clinical picture and prognosis of the disease are not clear yet. The aim of our investigation was to find out, whether are any differences in the seriousness of occupational asthma and the response to therapy as compared with the non-occupational asthma. Methods: The patients with acknowledged occupational asthma (27 patients) were retrospectively compared with patients with asthma of non-occupational etiology who were monitored at our workplace for other diagnoses (28 patients). Differences in seriousness of asthma among individual groups were compared according to degree pf bronchial asthma. The degree of asthma was classified as light (including an intermittent and light persisting asthma (mild asthma)), moderate asthma and severe persistent asthma. Moreover, we followed pharmacotherapy and occasional changes in treatment in the meaning of intensification. In the group of patients with occupational asthma patients with moderate asthma were predominant. The occurrence of severe persistent asthma was relatively frequent in this group. In patients with non-occupational asthma the moderate asthma was also most frequent, but severe persistent asthma was not encountered Results: In the group of patients with occupational asthma as well as the non-occupational asthma, patients with moderate asthma predominated. The occurrence of severe persistent asthma was relatively frequent in the occupational asthma (26%). In the patients with non-occupational asthma, however, the severe persistent asthma did not occur in any case. In the standard treatment of asthma (bronchial dilatation, inhalation corticosteroids, antileukotrienes and theophylline), both groups were not markedly different. In contrast, oral corticosteroid (15%) and biological treatment (7.5%) were applied in patients with occupational asthma only. Conclusions: Results of this study demonstrated a higher seriousness of occupational asthma as compared with non-occupational etiology. It is documented by relatively high frequency of severe persistent asthma in the group with occupational etiology and the need of permanent treatment with oral corticosteroids. The study made it clear that occupational asthma is an important, often progressing disease with uncertain prognosis.
- MeSH
- bronchiální astma MeSH
- hlášení nemocí MeSH
- lidé MeSH
- nemoci z povolání epidemiologie MeSH
- pracovní expozice MeSH
- prevalence MeSH
- průmysl MeSH
- rýma MeSH
- statistika jako téma MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Astma a rinitída sú celosvetovo rozšírené ochorenia, ktoré sa často vyskytujú u pacienta súčasne. Alergický zápal pri rinitíde nie je izolovaný len na nosovú sliznicu, a naopak postihnutie sliznice bronchov pri astme je združené aj s postihnutím sliznice horných dýchacích ciest. Z tejto myšlienky vychádza označenie „one airway, one disease“, ktoré je možné aplikovať aj na alergickú rinitídu a astmu profesionálnej genézy. Uvádza sa, že 76–92 % pacientov s profesionálnou astmou má rinitídu. Menej údajov je ale o výskyte pridruženej astmy u pacientov s rinitídou profesionálnej etiológie. Cieľom našej práce bolo zistiť prevalenciu rinitídy u pacientov s hlásenou profesionálnou astmou, resp. naopak prevalenciu astmy u pacientov s profesionálnou rinitídou. Takisto bol analyzovaný vzťah medzi týmito dvoma ochoreniami, čo úzko súvisí s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Súbor pozostával zo 121 pacientov – 89 s profesionálnou astmou a 32 s profesionálnou rinitídou. V skupine pacientov s profesionálnou astmou bola pridružená rinitída zistená takmer u 53,93 %, v skupine pacientov s hlásenou profesionálnou rinitídou malo 25 % pacientov astmu. Bol zaznamenaný stúpajúci trend výskytu prípadov pridruženej rinitídy u pacientov s profesionálnou astmou. Pacienti s profesionálnou rinitídou, u ktorých bol zaznamenaný vznik pridruženej astmy, boli klasifikovaní ako „profesionálna rinitída s prechodom do bronchiálnej astmy“. Častý súčasný výskyt rinitídy a astmy poukazuje na potrebu komplexného pohľadu na tieto ochorenia. U každého pacienta s profesionálnou rinitídou je potrebné vykonávať cielené vyšetrenie na vylúčenie bronchiálnej hyperreaktivity, a naopak u pacientov s bronchiálnou astmou je indikované otorinolaryngologické vyšetrenie a vyšetrenie horných dýchacích ciest pomocou funkčných vyšetrovacích metód na špecializovaných pracoviskách.
Asthma and rhinitis are widespread around the world and often affect the patients simultaneously. Allergic inflammation with rhinitis is isolated to nasal mucosa only, whereas bronchial mucosa in asthma is associated with affected mucosa of upper respiratory tract. This idea is the basis of the terminology of „one airway, one disease“, which may also be applied to allergic rhinitis and asthma of occupational genesis. It has been published that 76–92% of patients with occupational asthma suffers from rhinitis. Less data concern associated asthma in patients with rhinitis of occupational etiology. We have investigated prevalence of rhinitis in patients with acknowledged occupational asthma or, on the other hand, with prevalence of asthma in patients with occupational rhinitis. As the same time we analyzed the relation between these two diseases, which is closely related to evaluation of the chance of oneself to assert or acquit well socially, self-fulfillment. The group included 121 patients: 89 with occupational asthma and 32 with occupational rhinitis. In the group of patients with occupational asthma, rhinitis was associated in almost 53.93%, in the group of patients with occupational rhinitis, 25% of patient were affected with asthma. An increasing trend in the occurrence of cases of associated rhinitis with occupational asthma was observed. The patients with occupational rhinitis, who also suffered from associated asthma, were classified as occupational rhinitis with transition to bronchial asthma. Frequent simultaneous occurrence of rhinitis and asthma indicate the need of a complex view of these diseases. In each patient with occupational rhinitis it is needed to perform targeted examinations to exclude bronchial hyperreactivity. In contrast, in bronchial asthma patients an otolaryngology examination is indicated as well as examination of upper respiratory tract by means of functional methods of examination at specialized institutions.
