Ciele. Cieľom tejto deskriptívnej štúdie je zistiť, aká je úroveň empatie podľa konceptu Barona- -Cohena u slovenských učiteľov a študentov učiteľstva, analyzovať rozdiely medzi učiteľmi pre primárne a sekundárne vzdelávanie naprieč kariérovým cyklom, a analyzovať korelácie medzi empatiou a ďalšími profesijnými charakteristikami osobnosti učiteľov a študentov učiteľstva. Vzorka. Výskumnú vzorku tvoria učitelia a učiteľky a študenti a študentky učiteľstva z rôznych regiónov Slovenska (N = 508, Mvek = 26,44, 92 % vzorky tvorili ženy). Výskumné otázky. Aká je úroveň empatie učiteľov v porovnaní so všeobecnou populáciou? Aké sú rozdiely v úrovni empatie medzi učiteľmi pre primárne a sekundárne vzdelávanie naprieč kariérovým cyklom? Aký je vzťah medzi empatiou a ďalšími profesijnými charakteristikami osobnosti učiteľa? Štatistická analýza. Dáta boli analyzované pomocou štatistického softvéru SPSS a AMOS, boli použité metódy deskriptívnej štatistickej analýzy, Pearsonove korelácie, 2x2 ANOVA a konfirmačná faktorová analýza. Výsledky. Učitelia v praxi aj študenti učiteľstva dosahujú vyššie skóre kvocientu empatie než sa uvádza pre všeobecnú dospelú populáciu. Ženy skórovali významne vyššie ako muži, rozdiely boli zistené aj medzi jednotlivými kariérovými stupňami a profesijným zameraním učiteľov/ študentov učiteľstva, nie však v ich interakcii. Kvocient empatie pozitívne koreluje so sociálnymi kompetenciami, najmä s oblasťou vnímavosti/ citlivosti na iných ľudí a spoločenskosti. Limity štúdie. Výsledky štúdie sa vzťahujú len k jednému teoretickému konceptu empatie. Podobne ako v iných štúdiách môže byť limitujúcim faktorom aj sebaposudzovací charakter použitého výskumného nástroja.
Objectives. The goal of this descriptive study is to examine empathy among Slovak pre-service and in-service teachers based on Baron-Cohen‘s concept, to analyse the differences between primary and secondary school teachers across a career cycle, and to analyse correlations between teachers, empathy and professional personality characteristics. Sample and setting. The research sample consisted of pre-service and in-service teachers from Slovakia (N = 508, Mage = 26,44, 92% were females). Research questions. What is the teachers, empathy quotient compared to general population? What are the differences between primary and secondary teachers across the career cycle? How is teacher,s empathy related to other professional personality characteristics? Statistical analysis. The data were analysed in SPSS and AMOS software using descriptive statistics, Pearson correlation, 2x2 ANOVA and confirmatory factor analysis. Results. Both pre-service and in-service teachers scored higher in empathy than reported for general adult population. Women scored significantly higher than men, differences were found across career levels and teaching specialisations, however, not in their interaction. The empathy quotient appeared to correlate positively with social competences, mainly with sensitivity toward others and sociability. Based on the results the authors conclude that trainings of empathy and social skills should be implemented in teacher education.
Osobnostné predpoklady študentov učiteľstva pre výkon tejto náročnej profesie sú často diskutovanou témou. Cieľom tejto štúdie je zistiť úroveň profesijných charakteristík osobnosti študentov učiteľstva podľa Bochumského inventára. Dáta boli získané od 495 študentov učiteľstva z troch rôznych pedagogických fakúlt slovenských univerzít (Mvek = 22,24). Medzi súborom študentov učiteľstva a štandardizačnou vzorkou dotazníka (N = 373) sme zistili rozdiely najmä v dimenziách psychickej konštitúcie (emocionálna stabilita a odolnosť voči záťaži). Muži a ženy sa signifikantne líšia v dimenziách svedomitosť, rozhodnosť, schopnosť presadiť sa, emocionálna stabilita a sebavedomie. Medzi študentmi učiteľstva pre primárne a sekundárne vzdelávanie sú významné rozdiely len v dimenziách rozhodnosť a chuť pracovať v tíme. Výsledky ponúkajú priestor pre diskusiu o možnostiach rozvíjať profesijné charakteristiky osobnosti učiteľov už počas pregraduálneho štúdia.
Problem: Personality dispositions of student teachers are often discussed as an import predictor of their effective teaching, classroom management, or coping with challenging school situations. The aim of this study is to investigate professional personality characteristics of student teachers using Bochum personality inventory and to discuss the results in comparison with general population results and in the context of teacher training. Method: The data were obtained from 495 student teachers from three different faculties of education in Slovakia (Mage = 22.24; 11% of participants were male). They were enrolled in the teacher training for both primary and secondary education. The Bochum personality inventory is a self-report inventory consisting of 196 items divided into 14 dimensions (including: Achievement motivation, Power motivation, Leadership motivation, Conscientiousness, Flexibility, Action orientation, Social sensitivity, Relationship orientation, Sociability, Team orientation, Assertiveness, Emotional stability, Resilience, and Self-confidence). In this sample the inventory achieved satisfactory internal consistency (Cronbach‘s alpha and McDonald‘s omega ranging from .60 to .85). As far as the data were normally distributed, Welch‘s t-test and Pearson correlations were used to analyse the data. Results: No significant differences were found between teacher students who chose teaching as their first choice and those who opted for teaching as a substitute choice. Between the groups of student teachers for primary and secondary education, the differences were significant in the dimension of Action orientation and Teamwork with small size effect. Significant differences were found also between male and female student teachers. Female student teachers scored higher in Conscientiousness and Action orientation. Male student teachers had significantly higher scores in Assertiveness, Emotional stability and Self-confidence. Compared to Slovak standardisation sample student teachers scored higher in Social Sensitivity (d = .278). Lower scores were found in Self-confidence (d = .207), Flexibility (d = .230), Emotional Stability (d = .340) and Resilience (d = .472). Discussion and conclusion: The student teacher sample profiles differ from the Slovak standardization sample only with small size effect in five dimensions. The differences can be interpreted also in the context of sample specifications such as age and gender. As student teachers achieved lower scores in the area of psychological constitution, especially in the dimension of Resilience, further training possibilities are discussed. Another question is whether personality profiles based on professional characteristics can be used as a tool of teacher candidates’ selection or as a tool for career counselling, mentoring and training management for student and novice teachers.
V príspevku predkladám niektoré z výsledkov výskumu, v ktorom som sa zaoberala kultúrou školskej triedy. Pomocou metód, akými sú participačné pozorovanie, rozhovory či zber materiálov, typických pre etnografi cky orientované výskumy, som identifi kovala oblasti, ktoré boli kľúčovými pre deskripciu kultúry pozorovanej triedy. Spomedzi týchto oblastí sa ako rozhodujúca ukázala najmä kultúra školy, ktorá sa jedinečným spôsobom podieľala na podobe kultúry triedy. Jej vplyv bolo vidieť najmä v oblasti sebadefi novania sa školskej triedy ako skupiny. V texte približujem pozorovanú triedu (triedu osemročného gymnázia) práve prostredníctvom jej vymedzenia sa v škole a poukazujem na vplyv, ktorý na toto vymedzenie mala kultúra školy.
