Inflammatory bowel diseases (IBD), including Crohn's disease and ulcerative colitis, are chronic immune-mediated diseases with a high incidence and prevalence in Europe. Since these are diseases with associated disability, they require complex management and the availability of high-quality healthcare resources. We focused on the analysis of IBD care in selected countries of Central and Eastern Europe (Croatia, the Czech Republic, Hungary, Moldova, Poland, Romania and Slovakia) targeting the availability and reimbursement of diagnostic and therapeutic modalities, the role of IBD centers and also education and research in IBD. As part of the analysis, we created a questionnaire of 73 statements organized in three topics: (1) diagnostics, follow-up and screening, (2) medications and (3) IBD centers. The questionnaire was filled out by co-authoring IBD experts from individual countries, and then the answers and comments on the questionnaire were analyzed. We identified that despite the financial burden, which still partially persists in the region, the availability of some of the cost-saving tools (calprotectin test, therapeutic drug monitoring) differs among countries, mainly due to variable reimbursement from country to country. In most participating countries, there also remains a lack of dedicated dietary and psychological counseling, which is often replaced by recommendations offered by gastroenterologists. However, there is adequate availability of most of the currently recommended diagnostic methods and therapies in each participating country, as well as the implementation of established IBD centers in the region.
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- přehledy MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Úvod: Funkčné poruchy gastrointestinálneho systému (FGID – functional gastrointestinal disorders) predstavujú skupinu ochorení s pestrou symptomatikou. Etiopatogenéza FGID nie je úplne objasnená, predpokladá sa multifaktoriálny pôvod. Existuje predpoklad, že istú úlohu v etiopatogenéze FGID zohráva aj narušený vplyv autonómneho nervového systému (ANS) na organizmus. Cieľ: Zhodnotiť reaktivitu ANS u pacientov s FGID pri pôsobení rôznych stresových podnetov. Metódy: Do štúdie sú zaradení pacienti s diagnostikovanými FGID podľa kritérií ROME IV. Sledované sú tri skupiny diagnóz a to: syndróm dráždivého čreva (IBS – irritable bowel syndrome), funkčná dyspepsia a globus pharyngeus. Meranie pozostáva z piatich fáz, každá v trvaní 5 min. Úvodná fáza je pokojová, kedy sú zaznamenávané pokojové (bazálne) hodnoty sledovaných parametrov. Nasledujú dve rozdielne stresové fázy (mentálna aritmetika a chladový test), medzi ktorými je zaradená tzv. zotavovacia fáza (pokojová). Meranie je rovnako ukončené zotavovacou fázou. Merané parametre sú baroreflexná senzitivita (BRS) (vypovedajúca o parasympatikovej odpovedi) a nízkofrekvenčné pásmo zmien systolického tlaku krvi (NF-STK) (vypovedajúca o sympatikovej odpovedi). Výsledky: Vo všetkých fázach protokolu bola u pacientov s FGID pozorovaná štatisticky výrazne znížená hodnota BRS pri porovnaní s kontrolnou skupinou, pričom táto je najviac znížená u pacientov s globus pharyngeus. Vo fáze pôsobenia aktívneho stresoru dochádza u všetkých podskupín FGID k štatisticky významne vyšším hodnotám nízkofrekvenčného systolického tlaku krvi pri porovnaní s kontrolnou skupinou. U pacientov so IBS a dyspepsiou sú tieto zmeny signifikantné aj počas chladového testu. Diskusia a záver: Na základe publikovaných prác dochádza u pacientov s FGID s najväčšou pravdepodobnosťou k narušenej odpovedi ANS na stresové podnety, čo potvrdzujú naše pilotné výsledky. Detailný mechanizmus tejto dysregulácie však stále nie je presne opísaný. Kým parasympatiková regulácia je znížená v pokoji i počas stresu, sympatikové regulačné vplyvy sú alterované počas odpovede na stresový podnet.
Introduction: Functional gastrointestinal disorders (FGID) represent a group of diseases with various symptoms. The etiopathogenesis of FGID is not fully understood; most likely it is multifactorial. It is assumed that the impaired influence of the autonomic nervous system on the organism also plays some role in the etiopathogenesis of FGID. Aim: To evaluate the reactivity of the autonomic nervous system in patients with FGID under the various stress stimuli. Methods: Patients diagnosed with dysfunction according to the ROME IV criteria are included in the study. Three groups of diagnoses are monitored: irritable bowel syndrome, functional dyspepsia and globus pharyngeus. The measurement consists of five phases, each lasting 5 min. The initial phase is the resting phase, when the resting (basal) values of the monitored parameters are recorded. The following are two different stress phases (mental arithmetic and cold pressor test); between them, there is a recovery phase. The measurement is also completed by the recovery phase. The measured parameters are baroreflex sensitivity (BRS) (indicative of parasympathetic response) and low frequency band of systolic blood pressure variability (LF-SBP) (indicative of sympathetic response). Results: A statistically significant reduction in BRS was observed in patients with FGID compared to the control group in all of the protocol phases, with most reduced BRS in globus group patients. In the mental arithmetic phase, all FGID subgroups have statistically significantly higher LF-SBP values compared to the control group. These changes are also significant during the cold pressor test in patients with IBS and dyspepsia. Discussion and conclusion: Based on published works, patients with FGID are most likely to have an impaired response of the autonomic nervous system to stress stimuli. This is also confirmed by our pilot results. However, the detailed mechanism of this dysregulation is still not precisely described. While parasympathetic regulation is reduced at rest and during stress, sympathetic regulatory effects are altered during the response to a stress stimulus.
- MeSH
- autonomní nervový systém patofyziologie MeSH
- baroreflex fyziologie MeSH
- dyspepsie * diagnostické zobrazování patologie MeSH
- globus hystericus * diagnostické zobrazování patologie MeSH
- lidé MeSH
- srdeční frekvence fyziologie MeSH
- syndrom dráždivého tračníku * diagnostické zobrazování patologie MeSH
- zátěžový test MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východiská: Nadmerná supragastrická eruktácia je funkčná pažeráková porucha definovaná Rímskymi kritériami IV ako pretrvávajúca nadmerná a opakujúca sa eruktácia z pažeráku obťažujúca pacienta v bežných činnostiach. U niektorých pacientov sa vyskytuje až niekoľko stoviek epizód eruktácie za deň, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu ich života. Diagnostika spočíva v monitorovaní 24hod multikanálovej intraluminálnej impedancie s pH-metriou (24-MII-pH), ktorá umožňuje presne sledovať pohyb bolusu plynného obsahu v pažeráku. Súbor pacientov a metódy: Retrospektívna analýza prospektívne zbieraného súboru pacientov s nadmernou supragastrickou eruktáciou s vyhodnotením klinických charakteristík, sprievodných pažerákových a nepažerákových symptómov, efektivity realizovanej liečby a výstupov z manometrie s vysokým rozlíšením (HRM - high-resolution manometrie) a 24-MII-pH. Výsledky: Za sledované obdobie sme zachytili osem pacientov s nadmernou supragastrickou eruktáciou. Z pažerákových symptómov boli najčastejšími regurgitácia a pyróza, nasledované dysfágiou a nekardiálnou bolesťou na hrudníku. U väčšiny pacientov bola na HRM prítomná porucha motility, a to charakteru neefektívnej pažerákovej motility a absentujúcej kontraktility. Počet epizód eruktácie bol počas dňa variabilný, a to v rozmedzí 15-250/hod, v noci bola u všetkých pacientov prítomná absencia eruktácie. Čas expozície kyseline v pažeráku bol zvýšený len u troch pacientiek. Počet refluxných epizód bol u väčšiny pacientov v norme. Inhibítory protónovej pumpy, prokinetiká a ani antirefluxná operácia neviedli k zlepšeniu eruktácie a kvality života v súbore sledovaných pacientov. Záver: Nadmerná supragastrická eruktácia je funkčná porucha, ktorú na podklade jasne definovaných kritérií môžeme pomerne jednoznačne diagnostikovať za pomoci 24-MII-pH monitoringu. Pacienti majú refraktérne ťažkosti výrazne ovplyvňujúce kvalitu ich života a sú rezistentní na konvenčnú liečbu. 24-MII-pH monitoring má v asociácii s vhodnou edukáciou pacienta zásadný prínos v jeho následnom manažmente. V súčasnosti je základom liečby kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá už v krátkodobom sledovaní vedie k významnému zvýšeniu kvality života pacientov.
Background: Excessive supragastric belching is is a functional esophageal disorder defined by the Rome IV criteria as frequent, repetitive, and bothersome belching from the esophagus that is sufficiently severe to affect usual activities. Some patients experience up to several hundred episodes of belching per day, which negatively affects their quality of life. Diagnosis is based on 24 hour multichannel, intraluminal impedance pH monitoring (24-MII-pH), which allows the gaseous bolus in the esophagus to be accurately followed. Patients and methods: A prospectively collected group of patients with excessive supragastric belching was retrospectively analyzed. Clinical characteristics, associated esophageal and non-esophageal symptoms, effect of treatment, and high-resolution manometry (HRM) and 24-MII-pH records were evaluated. Results: During the study period, we identified eight patients with excessive supragastric belching. The most common esophageal symptoms were regurgitation and heartburn followed by dysphagia and non-cardiac chest pain. The majority of patients exhibited a motility disorder on HRM characterized by ineffective esophageal motility or the absent contractility. The number of belches ranged from 15 to 250 per hour during the day, with within normal range in most patients during the night. The acid exposure time was increased in three patients. The number of reflux episodes was in the normal range for most patients. Proton pump inhibitors, prokinetics, and antireflux surgery did not improve belching or quality of life. Conclusion: Excessive supragastric belching is a functional disorder that can be diagnosed by 24-MII-pH monitoring based on clearly defined diagnostic criteria. Patients have refractory symptoms that significantly affect their quality of life and are resistant to conventional treatment. 24-MII-pH monitoring in conjunction with appropriate patient education significantly contributes to management of patients. At present, cognitive-behavioral therapy is the gold standard of treatment and leads to a significant improvement in quality of life.
- MeSH
- elektrická impedance MeSH
- kognitivně behaviorální terapie MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé MeSH
- manometrie přístrojové vybavení MeSH
- monitorování jícnového pH * MeSH
- poruchy motility jícnu diagnóza patologie MeSH
- prospektivní studie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- říhání * diagnóza patologie terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
