Profesionálna identita je považovaná za centrálny fenomén profesijného vývoja jednotlivca, ktorý integruje postoje a správanie vzťahujúce sa k profesii. Vytvára a formuje sa v procese socializácie. Pod socializáciou môžeme rozumieť postupné začleňovanie sa jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v základnej (nukleárnej) rodine, ďalej v malých spoločenských skupinách, až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Je to proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna i ako individuálna osobnosť. Socializácia tak predstavuje celoživotný proces. Pokiaľ hovoríme o profesionálnej socializácii, tak ide o periodický proces socializácie, ktorý pokračuje počas života jednotlivca. Socializácia v profesii je kľúčovou súčasťou sekundárnej socializácie. Profesionálna socializácia študentov ošetrovateľstva začína vstupom do študijného programu a pokračuje vstupom do pracovného procesu. Profesionálna socializácia je kritickým aspektom rozvoja študentov ošetrovateľstva. Je zamýšľaným ale aj nezamýšľaným dôsledkom vzdelávacieho procesu a získavania pracovných skúseností.
Professional identity is considered a central phenomenon of an individual’s professional development, integrating attitudes and behaviors related to the profession. It is developed and shaped in the process of socialization. By socialization, we understand the gradual integration of an individual into society through imitation and identification, first in the essential (nuclear) family, then in small social groups, up to participation in the broadest, society- wide relationships. It is a process of social learning in which individuals learn their own society’s culture and are formed as a social and individual personality. Socialization represents a lifelong process. If we talk about professional socialization, then it is a systematic socialization process that continues throughout an individual’s life. Socialization in the profession is a key part of secondary socialization. The professional socialization of nursing students begins with the entry into the study program and continues with the entry into the work process. Professional socialization is a critical aspect of the development of nursing students. It is an intended but also an unintended consequence of the educational process and the acquisition of work experience.
- Klíčová slova
- profesní identita, profesní socializace,
- MeSH
- klinické praxe MeSH
- socializace MeSH
- studenti ošetřovatelství MeSH
S formovaním profesijnej identity sestier súvisí aj nosenie uniformy. Uniformovaný vzhľad sestier zostáva vplyvným symbolom profesionality a podieľa sa na vytváraní profesionálneho imidžu profesie, teda ovplyvňuje vnímanie, dojmy, presvedčenia a predstavy, ktoré majú ľudia o sestrách a ošetrovateľstve. Symbolizuje odbornosť a od sestier sa očakáva, že majú zručnosti potrebné na výkon svojej práce, a že sú viazané určitými normami a etickými zásadami. Nosenie uniformy podporuje aj u študentov ošetrovateľstva vytváranie sebaobrazu a profesionálnej identity, čo môže viesť k lepšiemu pocitu sebadôvery a v konečnom dôsledku k lepšiemu výkonu v ošetrovateľskej praxi. Stále platí, že ošetrovateľské uniformy sú symbolom odhodlania a disciplíny vznešeného povolania.
The formation of the nurses' professional identity is closely related to wearing a uniform. The uniform appearance of nurses remains an influential characteristic of professionalism and contributes to the professional image of the profession, thus influencing the perception, impressions, beliefs, and ideas that people have about nurses and nursing. It symbolizes expertise, and nurses are expected to have the skills necessary to perform their work and to be bound by certain standards and ethical principles. Wearing a uniform also supports the creation of self-image and professional identity in nursing students, which can lead to a better feeling of self-confidence and, ultimately, to better performance in nursing practice. It is still true that nursing uniforms are a symbol of the determination and discipline of a noble profession.
- Klíčová slova
- uniforma, profesní identita, symbol odbornosti,
- MeSH
- odívání MeSH
- osobnost MeSH
- zdravotní sestry MeSH
Autonómia je dôležitou súčasťou profesionálneho rozvoja ošetrovateľstva. V ošetrovateľstve sa vzťahuje na schopnosť sestry robiť nezávislé rozhodnutia pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti bez vonkajšieho vplyvu alebo kontroly. Sestry s autonómiou sú kľúčovou súčasťou pre poskytovanie kvalitnej a bezpečnej starostlivosti. Autonómia patrí v našom socio-kultúrnom kontexte k nepreskúmaným fenoménom. Je ovplyvnená environmentálnymi a kultúrnymi podmienkami. Ovplyvňuje nielen spokojnosť pacientov, ale aj samotné sestry a ich spokojnosť s prácou.
Autonomy is an important part of nursing professional development. In nursing, it refers to the nurse’s ability to make independent decisions in the delivery of nursing care without external influence or control. Nurses with autonomy are a key component to providing quality and safe care. Autonomy is one of the unexplored phenomena in our socio-cultural context. It is influenced by environmental and cultural conditions. It affects not only patient satisfaction but also the nurses themselves and their job satisfaction.
V ústavnej starostlivosti je kultúra bezpečnosti pacientov posudzovaná bežne, výskumy v oblasti ambulantnej starostlivosti sú však len minimálne a v podmienkach Slovenskej republiky úplne absentujú. Cieľom štúdie bolo zistiť, ako zdravotnícki pracovníci vnímajú kultúru bezpečnosti pacientov v ambulantnej starostlivosti. Údaje boli zbierané prostredníctvom nástroja the Medical Office Survey on Patient Safety Culture. Zber údajov bol realizovaný od júna do decembra 2021. Respondenti boli zdravotnícki pracovníci (N = 147) pracujúci v ambulantných zariadeniach v dvoch okresoch Žilinského kraja. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky. Percento pozitívnych odpovedí minimálne 75% dosiahlo 5 z 10 dimenzií kultúry bezpečnosti pacientov. Najlepšie hodnotenou dimenziou bolo Zaškolenie personálu (85,9%), naopak najhoršie hodnotenou bol Pracovný tlak a tempo (28,9%). Hodnotenie kultúry bezpečnosti pacientov zdravotníckymi pracovníkmi v primárnej starostlivosti odhalilo jej slabé stránky najmä v oblasti pracovného tlaku a tempa. Pravidelné posudzovanie kultúry bezpečnosti pacientov môže viesť k prijatiu potrebných stratégií zameraných na posilnenie slabých stránok, a tým zlepšeniu bezpečnosti pacientov v ambulantnej starostlivosti.
In hospital care, patient safety culture is frequently assessed; however, research in primary care is limited and completely absent in the Slovak Republic. The study aimed to investigate how healthcare professionals perceive the patient safety culture in primary care. Data were collected using the Medical Office Survey on Patient Safety Culture. Data collection was carried out between June and December 2021. The respondents were health professionals (N = 147) working in outpatient facilities in two districts of the Žilina region. The data obtained were analyzed using descriptive statistics. A percentage of positive responses of at least 75% reached five of the ten dimensions of patient safety culture. The best-rated dimensions were staff training (85.9%) and the worst-rated was work pressure and pace (28.9%). The evaluation of the patient safety culture by primary care healthcare professionals revealed its weaknesses, especially in work pressure and pace and monitoring of patient care. The regular evaluation of patient safety culture can lead to adopting the necessary strategies to reinforce weaknesses and thus improve patient safety in primary care.
Úvod: Fenomén prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej starostlivosti je aktuálnym predmetom zahraničných výskumov v ošetrovateľstve. Jeho kvantifikáciu je možné dosiahnuť len prostredníctvom špecifických hodnotiacich nástrojov. S ich využitím je možné identifikovať nielen ošetrovateľské aktivity, ktoré sestry nerealizujú počas svojej služby, ale aj dôvody, ktoré vedú k vzniku tohto fenoménu. Cieľ: Cieľom nášho príspevku je analýza prístupov k operacionalizácii konceptu prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti a vytvorenie prehľadu nástrojov k jeho meraniu. Metódy: Pre jeho spracovanie bola využitá metóda obsahovej analýzy odborných štúdií publikovaných vo vedeckých databázach PubMed, ScienceDirect a ProQuest. Výsledky: V príspevku sme analyzovali tri prístupy a hodnotiace nástroje, ktoré boli vyvinuté k hodnoteniu fenoménu – MISSCARE Survey, BERNCA/PIRNCA a TU nástroje. Identifikovali sme rozdiely v rozsahu sledovaných činností, časového rozmedzia, skórovaní a vyhodnocovaní. Záver: Dospeli sme k záveru, že fenomén sa najviac týka nezávislých ošetrovateľských aktivít a najčastejším dôvodom jeho vzniku je nedostatok ošetrujúceho personálu. Na základe analýzy konštatujeme, že fenomén významnou mierou ovplyvňuje nielen spokojnosť pacientov, ale aj pracovnú spokojnosť sestier a významne sa odráža v kvalite poskytovanej starostlivosti. Vyzdvihujeme potrebu venovať sa spomínanému fenoménu s využitím špecifických hodnotiacich nástrojov aj v podmienkach Slovenskej republiky.
Introduction: The phenomenon of rationing/missed/unfinished care is a current subject of foreign research in nursing. Its quantification can be achieved only through specific measuring tools. With their use, it is possible to identify not only the nursing activities that nurses do not perform during their shift, but also the reasons which lead to the occurrence of this phenomenon. Aim: The aim of our contribution is to analyze approaches to the operationalization of the concept of rationing/missed/unfinished care and to provide an overview of tools to measure it. Methods: The method of content analysis of research studies published in the scientific databases PubMed, ScienceDirect, and ProQuest was used in the processing of paper. Results: In our contribution, we analyzed three approaches and measuring tools which were developed for measuring the phenomenon – MISSCARE Survey, BERNCA/PIRNCA, and TU instruments. We identified differences in the range of activities, time period, scoring and evaluation. Conclusion: We conclude that the phenomenon is mostly related to independent nursing activities and the most frequent reason for its occurrence is the insufficient number of nursing staff. Based on the analysis, we note that the phenomenon not only significantly influences patient satisfaction but also the job satisfaction of nurses – and this is reflected in the quality of provided care. We emphasize the need to be concerned about the mentioned phenomenon using specific measuring tools in studies conducted in the Slovak Republic.
Cílem literárního přehledu bylo vyhledat nástroje používané pro hodnocení bolesti u pacientů na umělé plicní ventilaci, kteří nemohou verbalizovat svoji bolest. Výzkum se uskutečnil na základě systematického vyhledávání v dostupných elektronických licencovaných a volných dostupných databázích Ebsco, Nursing Ovid, PubMed, Scopus a Web of Science. Pro hledání ve výše uvedených databázích byla použita tato klíčová slova: pain assessment, pain management, intensive care, critical care, nursing. Reference získané prvotním vyhledáváním byly podrobeny užšímu výběru, tak aby splnily následující kritéria: zaměření na hodnocení bolesti u pacientů v intenzivní péči, studie prezentující jednorozměrný nebo multidimenzionální nástroj, testování nástrojů probíhalo u pacientů spontánně ventilujících nebo na umělé plicní ventilaci, nástroj byl testován na využitelnost a psychometrické vlastnosti. Pomocí těchto kritérií bylo v této fázi nalezeno 1 153 plnotextů. Po analýze bylo do konečného přehledu zahrnuto 14 výzkumných studií. Bylo dohledáno šest měřicích nástrojů zaměřených na hodnocení bolesti u pacientů na umělé plicní ventilaci. Na základě analýzy a komparace dohledaných nástrojů se jako nejvhodnější nástroj pro hodnocení bolesti u pacientů na umělé plicní ventilaci jeví nástroje Behavioral Pain Scale a The Critical Care Observation Tool. V současné době existuje řada měřicích nástrojů, které mohou být použity k hodnocení bolesti u pacientů na umělé plicní ventilaci, ovšem žádný z nich není jazykově a kulturně validován pro české ošetřovatelské prostředí. Používání vhodného a platného nástroje pro posouzení bolesti u pacientů na umělé plicní ventilaci, kteří nemohou verbalizovat přítomnost bolesti, je u této skupiny pacientů základem pro detekci a eliminaci bolesti.
The objective of this literature review was to find the tools used for pain assessment in patients with artificial ventilation who cannot verbalize their pain. The research was conducted based on systematic browsing of the available electronic licensed and freely available databases of Ebsco, Nursing Ovid, PubMed, Scopus and Web of Science. The following key words were used for the searches: pain assessment, pain management, intensive care, critical care, nursing. References acquired from the primary search were further selected to meet the following criteria: focus on pain assessment in intensive care (ICU) patients, studies presenting a unidimensional or multidimensional tool. The tool testing was carried out in patients spontaneously ventilating, or those with artificial ventilation. The tool was tested for usability and psychometric characteristics. In this phase, 1,153 full-text documents were found using the criteria. The final list contained 14 research studies upon an analysis carried out. Six measurement tools assessing pain in patients with artificial ventilation were established. Based on the analysis and comparison of the established tools, the most suitable tool for pain assessment in patients with artificial ventilation appears to be the Behavioural Pain Scale and The Critical Care Observation Tool. Presently, there are a number of measurement tools which can be used to assess pain in patients with artificial ventilation. However, none of them are validated for the Czech nursing environment in terms of language and culture. The use of a suitable and valid tool to assess pain in patients with artificial ventilation who cannot verbalize pain is fundamental for this group of patients in order to detect and eliminate pain.
Cíl: Cílem výzkumu bylo určit míru vnitřní konzistence Richards-Campbell Sleep Questionnaire (RCSQ) a porovnat vytipované vztahy mezi proměnnými (pohlaví, věk, druh přijetí) v českém klinickém prostředí jednotky intenzivní péče. Design: průřezová studie. Metodika: RCSQ byl přeložen podle manuálu pro překlad a kulturní adaptaci. Hodnocení kvality spánku bylo zjišťováno pomocí české verze RCSQ. Soubor tvořilo 105 pacientů hospitalizovaných na mezioborové jednotce intenzivní péče. Hodnocení kvality spánku bylo měřeno pomocí vizuální analogové škály (0-100). Výsledky: Průměrné skóre RCSQ v souboru bylo 53.2 (SD 20.1). Nejníže hodnocenou položkou bylo opětovné usínání po probuzení - 51 (SD 24.2), naopak nejlépe hodnocenou položkou byla kvalita spánku - 55.6 (SD 26.4). Vnitřní konzistence (Cronbachova α) české verze RCSQ je 0.89. Nebyl potvrzen statisticky signifikantní vztah (p < 0.05) mezi kvalitou spánku a vytipovanými proměnnými: věk (F = 0.1, p = 0.736), pohlaví (F = 0, p = 0.929), druh přijetí (F = 1.8, p = 0.183). Závěr: Studie demonstruje, že RCSQ v české verzi je hodnocen jako spolehlivý nástroj a může být používán k subjektivnímu hodnocení kvality spánku u kriticky nemocných. Asociace mezi kvalitou spánku a vytipovanými proměnnými nebyla statisticky prokázaná a jeho vnímání je velmi individuální.
Objective: The objective of the research was to determine the internal consistency of the Richards-Campbell Sleep Questionnaire (RCSQ) and to compare the selected relationships between the variables (gender, age, type of admission) in the Czech clinical environment of the intensive care unit. Design: Cross-sectional study. Methods: The RCSQ has been translated according to the translation and cultural adaptation manual. The quality of sleep was assessed using the Czech version of the RCSQ. The sample consisted of 105 patients hospitalised in an interdisciplinary intensive care unit. The quality of sleep was measured using a visual analogue scale (0-100). Results: The internal consistency (Cronbach's α) of the Czech version of the RCSQ is 0.89. The average RCSQ score in the sample was 53.2 (SD 20.1). Return to sleep was the lowest rated item at 51 (SD 24.2), while sleep quality was the highest rated item at 55.6 (SD 26.4). There was no statistically significant relationship (p < 0.05) between sleep quality and selected variables: age (F = 0.1; p = 0.736), gender (F = 0; p = 0.929), type of admission (F = 1.8; p = 0.183). Conclusions: The study demonstrates that the Czech version of the RCSQ is rated as a reliable tool and can be used to subjectively assess sleep quality in critically ill patients. The association between sleep quality and selected variables has not been statistically proven and its perception is very individual.
Cílem výzkumného šetření bylo prokázání širších souvislostí při posuzování kultury bezpečí pacientů a jejich následná aplikace na námi vybraný výzkumný vzorek sester. Zahraniční výzkumy dokazují, že existuje vztah mezi hodnocením jednotlivých dimenzí kultury bezpečnosti pacientů a sociodemografickými údaji. Bylo dohledáno, že mezi závislými (celkové vnímání bezpečnosti pacientů a frekvence hlášení nežádoucích událostí) a nezávislými proměnnými dimenzemi kultury bezpečí pacientů lze rovněž statisticky významný vztah ratifikovat. K odhalení predikovaných souvislostí byl využit standardizovaný dotazník společnosti AHRQ (Agency for Healthcare Research and Quality) "The Hospital Survey on Patient Safety" (HSOPSC), který byl validizován do českého jazyka. Dotazníkového šetření se zúčastnilo 207 respondentů. Celý dotazník byl posouzen z hlediska reliability za pomoci Cronbach α s výsledkem 0,877. Kompozitní skóre nutné ke stanovení jednotlivých dimenzí bylo předem vypočteno prostřednictvím metodologických postupů společnosti AHRQ. V rámci našeho výzkumu byla za pomoci předem vypočtených dimenzí prostřednictvím korelace prokázána souvislost mezi sociodemografickými údaji (tj. délkou praxe v nemocnici, délkou praxe na současném oddělení a délkou praxe v současné specializaci/profesi) a některými dimenzemi kultury bezpečí pacientů. Výsledky poukázaly na to, že úměrně k délce praxe se zvyšovala i úroveň v některých dimenzích. Prostřednictvím vícerozměrné lineární regrese bylo potvrzeno, že závislé proměnné dimenze kultury bezpečí pacientů (celkové vnímání bezpečnosti pacientů a frekvence hlášení nežádoucích událostí) jsou významně asociovány s ostatními nezávislými proměnnými dimenzemi. Kvalita využitého modelu byla posouzena koeficientem determinace, jenž potvrdil tento vztah jako příčinný. Výsledky jsou přínosem pro management nemocnice z pohledu cíleného směřování aktivit vedoucích ke zlepšení celkového vnímání bezpečnosti pacientů a k frekvenci hlášení nežádoucích událostí.
The research aimed to demonstrate a broader context in the assessment of patient safety culture and its subsequent application to the selected sample of nurses. Foreign research shows that there is a relationship between the evaluation of particular patient safety culture dimensions and socio-demographic data. It was found that between the dependent (overall perception of patient safety and frequency of events reported) and independent variables of patient safety culture dimensions it is possible to ratify the statistically significant relationship. To reveal the predicted context, the standardized questionnaire of Agency for Healthcare Research and Quality (AHRQ) was used and also validated in the Czech language. 207 respondents participated in the research study. The whole questionnaire was evaluated for reliability using Cronbach α with a score of 0.877. The composite score required to determine the particular dimensions was first calculated using AHRQ's methodological procedures. Within our research, we have demonstrated by computed dimensions the correlation between socio-demographic data (i.e., length of the practice in the hospital, length of practice in the current hospital work area/unit and length of practice in the current profession or specialist field) and some dimensions of patient safety culture. The results showed that, in proportion to the length of practice, the level in some dimensions also increased. Through the multidimensional linear regression it was confirmed that dependent variables in dimensions of patient safety culture (overall perception of patient safety and frequency of events reported) are significantly associated with other independent variables of dimensions. The quality of the model used was assessed by determination coefficient, which confirmed this relationship as causative. The results are beneficial to the hospital management from the perspective of targeted activities leading to the improvement of overall perception of patient safety and the frequency of events reported.
Cieľ: Vyhľadať, analyzovať a porovnať klinické odporúčané postupy, národné odporúčania, smernice, ošetrovateľské štandardy a hodnotiace nástroje so zameraním na dokumentovanie dekubitov. Metodika: Výber relevantných zdrojov sa realizoval v priebehu roka 2018 s využitím rešeršných služieb a zo zdrojov v elektronických databázach Medline, ProQuest, PubMed, knižných publikácií, zo stránok odborných spoločností a odborných časopisov. Zo 139 zdrojov bolo vybraných 38 zdrojov, ktoré boli spracované v troch fázach na základe stanovených zaraďujúcich a vyraďujúcich kritérií. Výsledky: Analýzou a porovnaním klinicky odporúčaných postupov, národných odporúčaní, smerníc, ošetrovateľských štandardov a hodnotiacich nástrojov so zameraním na dokumentovanie dekubitov sme zistili, že pri posudzovaní dekubitov sa najčastejšie opakuje požiadavka na dokumentovanie: stupňa dekubitu, jeho lokalizácie, veľkosti, spodiny, exsudátu a okolia. Najviac sledovaných položiek, ktoré nám hovoria o dokumentovaní priebehu hojenia dekubitov sa nachádza v smerniciach NPUAP, EPUAP, PPPIA s konsensuálnym prístupom (GRADE), HSE, AAWC a RNAO. Záver: Dokumentovanie dekubitov je problém riešený v rámci národných i medzinárodných odporúčaní, smerníc alebo guidelinov. Z ich analýzy a porovnania vyplynulo niekoľko celosvetovo jednotných požiadaviek dokumentovania, ktoré sú nevyhnutným podkladom k multidisciplinárnej spolupráci a rozhodovaní o ďalšom postupe liečby.
Objective: To find, analyze and compare clinical recommended practices, national recommendations, guidelines, nursing standards and assessment tools with a focus on documenting pressure ulcers. Methodology: The selection of relevant sources was carried out in 2018 using search services and sources in electronic databases (Medline, ProQuest, PubMed), book publications, from professional societies, and professional journals. Out of 139 sources, 38 sources were selected and processed in three phases based on the ranking and exclusion criteria. Results: By analyzing and comparing clinically recommended procedures, national recommendations, guidelines, nursing standards and assessment tools to document pressure ulcers, we have found that the most frequently reiterated requirement for pressure ulcers is: degree of pressure ulcer, its location, size, base, exudate and surroundings. The most observed items that tell us about documenting of the pressure ulcer healing process are found in the NPUAP, EPUAP, PPPIA consensus (GRADE), HSE, AAWC, and RNAO guidelines. Conclusions: Pressure ulcer documenting is a problem addressed within national and international recommendations or guidelines. Their analysis and comparison revealed several worldwide unified documentation requirements, which are essential to multidisciplinary collaboration and decision-making on further treatment.
Cieľ: Cieľom tejto štúdie bolo identifikovať hlavné faktory, ktoré prispievajú k implicitne prideľovanej ošetrovateľskej starostlivosti v Slovenskej republike. Dizajn: Zmiešaná štúdia. Metódy: Do našej štúdie sme zahrnuli 504 sestier z dvoch univerzitných a troch fakultných nemocníc. Respondenti, ktorí odpovedali na otvorenú otázku boli zahrnutí do ďalšej analýzy. Nástroj The Perceived Implicit Rationing of Nursing Care (PIRNCA) bol použitý pre meranie implicitne prideľovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V tejto štúdii bola otvorená otázka v dotazníku predmetom tematickej analýzy. Výsledky: Boli identifikované štyri hlavné témy týkajúce sa personálu, materiálového zabezpečenia, dokumentácie a manažmentu. Okrem toho sa objavili aj ďalšie problémy, ktoré sa netýkali priamo problematiky. Záver: Identifikované faktory boli považované za významné. V rámci našej štúdie bol dôraz kladený na tri hlavné faktory, ktoré boli opísané vo vzťahu k ošetrovateľskej profesii. Tieto faktory môže zlepšiť len manažment. Preto prezentujeme výsledky vo vzťahu k manažmentu nemocníc.
Objective: This study aimed to identify the main contributing factors to the implicit rationing of nursing care in the Slovak Republic. Design: A mixed-method study. Methods: In our study, we included 504 registered nurses from two university hospitals and three teaching hospitals. Respondents who answered the open-ended question were involved in the further analysis. The Perceived Implicit Rationing of Nursing Care (PIRNCA) instrument was used for measuring the implicit rationing of nursing care. The open-ended question in the questionnaire was the subject of the thematic analysis in this study. Results: Four major topics were identified regarding staffing issues, material resources, documentation, and management issues. Moreover, other problems unrelated to the issues emerged. Conclusions: Identified factors were considered to be significant. Within our study, the emphasis was placed on three main factors which were described concerning the nursing profession. Only management can improve these conditions. Therefore we present the results for further consideration by hospital management.
- MeSH
- ošetřovatelská péče MeSH
- přidělování zdravotní péče MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- NLK Publikační typ
- studie
