- Klíčová slova
- psychologický význam pohádky, creepypasta, horor,
- MeSH
- dítě MeSH
- internet trendy MeSH
- mladiství MeSH
- násilí MeSH
- psychoanalýza metody MeSH
- rozvoj osobnosti MeSH
- strach MeSH
- vývoj dítěte MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- mladiství MeSH
Vydání třetí, v Portále první 332 stran ; 23 cm
- MeSH
- organizace a řízení MeSH
- osobnost klasifikace MeSH
- testování osobnosti MeSH
- Publikační typ
- příručky MeSH
- Konspekt
- Management. Řízení
Kľúčovú úlohu v starostlivosti o pacienta na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) zohrávajú sestry, ktoré posudzujú potreby pacienta, určujú a realizujú individuálny ošetrovateľský plán, navrhujú a indikujú preventívne opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a stabilizácie pacienta. Práca sestier na OAIM je širokospektrálna a zároveň veľmi náročná, dôležité je, aby mali sestry ideálne podmienky v pracovnej sfére. Dobré pracovné podmienky sú potrebné pre elimináciu psychickej a fyzickej záťaže sestier, s ktorou sa musia každodenne vyrovnávať. Cieľ: Zmapovať postoje sestier na podmienky súvisiace s vykonávaním práce na OAIM. Metodika: Prieskum sme realizovali elektronickou formou v období december 2020 až január 2021. Počet respondentov bol 45. Údaje sme kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotili. Výsledky: Zo 45 respondentov za fyzicky náročnú prácu uvádza 43 (96%) respondentov. Za psychickú náročnú prácu uvádza 27 (60%) respondentov. S interpersonálnymi vzťahmi je spokojných 26 (58%) respondentov. 31 (69%) respondentov je nespokojných s finančným ohodnotením. Nad zmenou povolania uvažuje 11 (24%) respondentov. Záver: Napriek psychicky a fyzicky náročnej práci v rámci svojich možnosti sestry na OAIM vykonávajú svoju prácu v čo najvyššej možnej miere pre blaho pacientov.
Nurses play a key role in patient care in the Departments of Anesthesiology and Intensive Medicine by assessing the patient's needs, determining and implementing an individual care plan, suggesting and indicating preventive measures to ensure the patient's safety and stabilisation. The work of the nurses in this ward is wide-ranging and very demanding, and it is very important that the nurses have ideal working conditions, which is necessary to eliminate the psychological and physical burden they have to cope with on a daily basis. Aim: To map nurses' views on conditions related to work in the OAIM. Methodology: We conducted the survey electronically between December 2020 and January 2021. The number of respondents was 45. We evaluated the data qualitatively and quantitatively. Results: Out of 45 respondents, 43 (96%) respondents reported physically demanding work. Mentally demanding work is reported by 27 (60%) respondents. 26 (58%) respondents are satisfied with interpersonal relations. 31 (69%) respondents are dissatisfied with financial remuneration. 11 (24%) respondents are thinking of changing their occupation. Conclusion: Despite the mentally and physically demanding work, within the limits of their abilities, nurses in the OAIM perform their work to the best of their ability for the well- -being of the patients.
Závěrečná práce NCONZO
1 svazek : grafy, tabulky ; 30 cm +
- MeSH
- chirurgické oddělení nemocnice MeSH
- motivace MeSH
- pracovní uspokojení MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Konspekt
- Management. Řízení
- Veřejné zdraví a hygiena
- NLK Publikační typ
- závěrečné práce
Východisko: Zdravotnícki pracovníci nielen na Slovensku, ale na celom svete boli konfrontovaní s enormnou psychickou a fyzickou záťažou, ktorú spôsobila pandémia ochorenia COvID-19. Poskytovali zdravotnú starostlivosť často v nevhodných pracovných podmienkach, unavení z dlhodobého používania ochranných pracovných pomôcok, s veľkým počtom pacientov na oddeleniach, nadčasov a pod. Kľúčovým faktorom k úspešnej motivácii je podpora napĺňania pracovných a osobných cieľov zo strany zamestnan- cov a vedúcich pracovníkov. Cieľom štúdie bolo analyzovať spokojnosť, motivačné a demotivačné fak- tory v práci sestier počas pandémie ochorenia COvID-19. Súbor a metódy: Bola použitá kvantitatívna metóda, štandardizovaný dotazník McCloskey/Muellerova škála pracovnej spokojnosti a dotazník vlastnej konštrukcie. Respondentmi boli sestry pracujúce počas pandémie COvID-19 na Slovensku v období od januára 2020 do januára 2022 na reprofilizovaných oddeleniach. Výsledky: Pre sestry bola počas pandémie ochorenia COvID-19 najviac motivujúca dobrá spolupráca a ko- munikácia na pracovisku. Najviac demotivujúci bol aktuálny systém odmeňovania. Medzi spokojnosťou sestier a vekom sme nezistili štatisticky významný vzťah. Zistili sme štatisticky významnú súvislosť medzi spokojnosťou sestier pri výkone povolania vzhľadom na dĺžku praxe t. j. sestry s väčšou dĺžkou praxe sú viac spokojné s možnosťou profesionálne rásť. Záver: Odporúčame zamestnávateľom pravidelne vy- hodnocovať spokojnosť zamestnancov a predchádzať syndrómu vyhorenia, pocitu záťaže, zabezpečením optimálneho počtu odpracovaných hodín s dostatoč- ným časom na oddych.
Background: Healthcare workers not only in Slovakia, but all over the world were confronted with enor- mous psychological and physical stress caused by the COvID-19 pandemic.They provided healthcare often in inappropriate working conditions, tired from prolonged use of protective work equipment, with a large number of patients in the wards, overtime, etc. A key factor to successful motivation is the support for the fulfilment of work and personal goals by em- ployees and managers. The aim of the study was to analyze job satisfaction, motivational and demotiva- tional factors in nurses during the COvID-19 pande- mic. File and methods: A quantitative method, a standar- dized questionnaire, the McCloskey/Mueller Job Satisfaction Scale and a self-constructed questionna- ire were used. Respondents were nurses working du- ring the COvID-19 pandemic in Slovakia between January 2020 and January 2022 in reprofiled wards. Results: For nurses, the most motivating factor du- ring the COvID-19 pandemic was good workplace collaboration and communication. The most demoti- vating was the current remuneration system. We fo- und no statistically significant relationship between nurses‘ satisfaction and age. We found a statistically significant association between nurses‘ job satisfac- tion with respect to length of experience i.e. nurses with more years of experience are more satisfied with the opportunity to grow professionally. Conclusion: We recommend that employers regular- ly evaluate the satisfaction of employees and prevent burnout syndrome, feelings of burden, by ensuring the optimal number of hours worked with sufficient time for rest.
Východiská: Spokojnosť sestier na pracovisku determinuje kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ: Posúdiť vplyv a prepojenie pracovnej spokojnosti sestier s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou. Súbor a metodika: Údaje boli zozbierané na vzorke 228 sestier na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny v SR. Metódou boli elektronické a tlačené dotazníky vlastnej konštrukcie. Dotazník č.1 (30-položkový) bol určený pre analýzu Herzbergových motivačných a hygienických faktorov, Maslowovej pyramídy potrieb, copingové stratégie sestier a symptómy stresu. Dotazník č. 2 (20-položkový) bol upriamený na štandardizované ukazovatele kvality ošetrovateľskej starostlivosti na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny. Pre štatistické spracovanie som použila výpočet P-hodnoty a korelačného koeficientu medzi premennými a Wilcoxonov test. Najviac respondentov bolo vo veku 41–50 rokov. Výsledky: Pri zisťovaní hladiny významnosti v overovaní hypotéz sa zistilo, že neexistuje korelácia medzi kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti a spokojnosťou sestier na pracovisku. Korelácia existuje medzi Herzbergovými motivátormi, hygienickými faktormi, Maslowovou pyramídou potrieb a spokojnosťou sestier na pracovisku. Copingové stratégie, ktoré využívajú sestry pri zvládaní záťažových situácií sú zamerané na problém. Výskum potvrdil, že u sestier sa najčastejšie prejavujú emocionálne príznaky stresu. Význam výskumu spočíva v potvrdení, že pracovná spokojnosť sestier, nemá vplyv na zníženie štandardov v ošetrovateľstve, ale vo zvyšovaní spokojnosti sestier na pracovisku, čo prispieva k efektivite práce. Záver: V zdravotníckych zariadeniach je potrebné budovať pracovnú atmosféru a prostredie podporujúcu rešpekt a úctu k zamestnancom.
Background: Nurses’ job satisfaction determines the quality of nursing care. Aim: To assess the impact and association of nurses’ job satisfaction with the nursing care provided. Set and methodology: Data were collected from a sample of 228 nurses in anesthesiology and intensive care units in the Slovak Republic. The method was electronic and printed questionnaires of our own design. Questionnaire 1 (30-item) was designed to analyze Herzberg’s motivational and hygiene factors, Maslow’s pyramid of needs, nurses’ coping strategies and stress symptoms. Questionnaire 2 (20-items) was directed to standardized indicators of quality of nursing care in anesthesiology and intensive care units. For statistical processing, I used the calculation of P-value and correlation coefficient between variables and the Wilcoxon test. Most of the respondents were in the age group of 41–50 years. Results: When the level of significance was found in the hypothesis testing, it was found that there was no correlation between the quality of nursing care and nurses’ job satisfaction. A correlation exists between Herzberg’s motivators, hygiene factors, Maslow’s pyramid of needs and nurses’ workplace satisfaction. Coping strategies used by nurses in coping with stressful situations are problem-focused. Research has confirmed that nurses are most likely to show emotional symptoms of stress. The significance of the research lies in the confirmation that the job satisfaction of nurses does not have an impact on lowering the standards in nursing but on increasing the job satisfaction of nurses in the workplace, which contributes to the effectiveness of the work. Conclusion: In health care facilities, it is necessary to build a working atmosphere and the environment that promotes respect and esteem for employees.
