Crohnova choroba (CD) a ulcerózna kolitída (UC) patria k chronickým zápalovým chorobám čreva, ktoré nevyvolávajú patogénne mikroorganizmy, ale ide o nešpecifický zápalový proces čreva na autoimunitnom podklade. Kým Crohnova choroba sa vyznačuje nadmernou aktivitou Th1-lymfocytov, ILC1- a MAIT buniek, tak ulceróznu kolitídu charakterizuje neprimeraná aktivita Th2-lymfocytov a ILC2 buniek, a to prostredníctvom cytokínov, ktoré produkujú. Poznanie patogenézy oboch chorôb umožnilo aj cielenejšiu terapiu monoklonovými protilátkami a malými molekulami. Pri oboch chorobách významnú úlohu zohráva TNF, a preto sa lieči monoklonovými protilátkami proti nemu, najmä infliximabom a adalimumabom. Na túto liečbu primárne odpovedá asi 50–70 % pacientov s CD a viac ako 33 % pacientov s UC, takže sa musí siahať po iných možnostiach. Z nich najlepšie pôsobia monoklonové protilátky proti adhezívnymi molekulám (vedolizumab, etrolizumab), najmä pri UC a proti p40-reťazcu IL12 a IL23 (ustekinumab) pri CD. V klinických skúškach sú aj ďalšie prípravky, pre CD je to mongersen, ktorý umožňuje pôsobenie imunosupresívneho TGFβ, pre UC tofacitinib, ktorý blokuje pôsobenie JAK-kináz a ozanimod, ktorý blokuje migráciu aktivovaných T-lymfocytov do zápalového ložiska.

Crohn′s disease (CD) and ulcerative colitis (UC) belong to chronic inflammatory bowel diseases, which are induced by autoimmune processes. While CD is characterized by over-activity of Th1, ILC1, and MAIT cells, UC is mediated by exaggerated activities of Th2 and ILC2 cells and cytokines they produce. Knowledge of the pathogenesis enabled a rational therapy based mostly on biologics and small molecules. TNF is the principal proinflammatory cytokine in both diseases. Anti-TNF monoclonal antibodies, mostly infliximab or adalimumab were therefore introduced to their treatment. Approximately 50–70 % of CD and more than 33 % of UC patients respond to primary treatment only, which resulted in the development of other biologics and small molecules. Out of them, monoclonal antibodies targeting adhesive molecules (vedolizumab, etrolizumab) and p40 chains shared by IL12 and IL23 (ustekinumab) have been already in clinical practice. There are also other small molecules in clinical trials: mongersen, tafacitinib, and ozanimod. Mongersen supports immunosuppressive activity of TGFβ; it has been tried for the treatment of CD. Tofacitinib inhibits activity of JAK kinases; it was shown to be effective in UC management. Ozanimod interferes with migrations of activated T cells to the site of inflammation and is a promising drug for the UC treatment.

Imunologický ústav LF UK Bratislava Slovenská republika

Current and prospective biologics and small molecules in the treatment of inflammatory bowel diseases

Douda, Tomáš. Aktuální možnosti biologické léčby idiopatických střevních zánětů – editorial. 2018.