Úvod: Poruchy interakcie čreva a mozgu predstavujú skupinu širokého spektra chronických gastrointestinálnych ochorení s množstvom symptómov súvisiacich s poruchou špecifického orgánu. Neexistuje žiadny špecifický liek na DGBI a terapia je väčšinou zameraná na zmiernenie symptómov. Jednou z potenciálnych nových terapií na zmiernenie symptómov by mohol byť tréning hlbokého dýchania. Dostupné údaje naznačujú, že stimulácia hlbokého dýchania pomocou biofeedbacku môže viesť k zníženiu vnímania bolesti, dokonca aj viscerálnej bolesti pochádzajúcej z gastrointestinálneho traktu. Metódy: Ide o retrospektívnu analýzu klinických údajov získaných od pacientov, ktorí boli liečení nácvikom hlbokého dýchania pre refraktérny prípad ochorenia interakcie čreva a mozgu. DGBI bol diagnostikovaný na základe kritérií ROME IV. Pred tréningom bol pacientom dôkladne vysvetlený správny mechanizmus hlbokého brušného dýchania. Pacienti tiež vyplnili dotazníky STAI-X1, STAI-X2 na posúdenie úrovne ich úzkosti. Po úvodnom tréningu v ordinácii boli pacienti inštruovaní, aby pokračovali v domácom hlbokom brušnom dýchaní 3- až 5-krát týždenne. Účinok terapie bol hodnotený po jednom mesiaci. Výsledky: Pätnástim vhodným pacientom bol ponúknutý tréning hlbokého dýchania s pomocou biofeedbacku. Deväť pacientov sa dostavilo na kontrolu po 4 týždňoch, a preto sú zohľadnení v analýze. U piatich pacientov došlo k miernemu zmierneniu symptómov. U dvoch pacientov došlo k vymiznutiu symptómov a naopak dvaja pacienti neuviedli žiadnu zmenu symptómov. V úrovniach úzkosti neboli žiadne štatisticky významné zmeny. Záver: Tréning hlbokého dýchania na zmiernenie symptómov pri poruchách interakcie čreva a mozgu sa zdá byť sľubnou reklamou na terapiu. Vyplýva to z publikovaných štúdií a našich vlastných skúseností. Pred jednoznačnejším záverom sú však potrebné prísnejšie údaje.
Introduction: Disorders of gut-brain interaction represents a group of a wide variety of chronic gastrointestinal diseases with plethora of symptoms related to disorder of specific organ. There is no specific cure for DGBI and the therapy is mostly focused on alleviating the symptoms. One of the potential new therapies to alleviate the symptoms could be deep breathing training. Available data suggest that biofeedback assisted deep breathing pacing may lead to reduction of pain perception even visceral pain originating from gastrointestinal tract. Methods: This is a retrospective analysis of clinical data obtained from patients who were treated with deep breathing training for refractory case of disease of gut-brain interaction. The DGBI was diagnosed based on the ROME IV criteria. Before the training, the proper mechanism of deep abdominal breathing was thoroughly explained to the patients. Patients have also filled the STAI-X1, STAI-X2 questionaries to assess their anxiety levels. After initial office-based training, the patients were instructed to continue in home-based deep abdominal breathing for 3 to 5 times a week. The effect of the therapy was evaluated after one month. Results: Fifteen eligible patients were offered biofeedback assisted deep breathing training. Nine patients attended the check-up appointment after 4 weeks and are therefore considered in the analysis. Five patients experienced mild alleviation of the symptoms. Two patients experienced resolution of the symptoms and contrary, two patients didn’t report any change in symptoms. There were no statistically significant changes in the anxiety levels. Conclusion: The deep breathing training for symptom alleviation in disorders of gut-brain interaction seems to be a promising ad on therapy. This is based on published studies and our own experience. However more rigorous data are needed before more definite conclusion.
- Klíčová slova
- poruchy integrace střeva a mozku, disorders of gut-brain interaction, DGBI,
- MeSH
- biofeedback (psychologie) MeSH
- dechová cvičení MeSH
- gastrointestinální nemoci * patofyziologie MeSH
- lidé MeSH
- osa mozek-střevo * fyziologie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- střevní nervový systém patofyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Úvod: Funkčné poruchy gastrointestinálneho systému (FGID – functional gastrointestinal disorders) predstavujú skupinu ochorení s pestrou symptomatikou. Etiopatogenéza FGID nie je úplne objasnená, predpokladá sa multifaktoriálny pôvod. Existuje predpoklad, že istú úlohu v etiopatogenéze FGID zohráva aj narušený vplyv autonómneho nervového systému (ANS) na organizmus. Cieľ: Zhodnotiť reaktivitu ANS u pacientov s FGID pri pôsobení rôznych stresových podnetov. Metódy: Do štúdie sú zaradení pacienti s diagnostikovanými FGID podľa kritérií ROME IV. Sledované sú tri skupiny diagnóz a to: syndróm dráždivého čreva (IBS – irritable bowel syndrome), funkčná dyspepsia a globus pharyngeus. Meranie pozostáva z piatich fáz, každá v trvaní 5 min. Úvodná fáza je pokojová, kedy sú zaznamenávané pokojové (bazálne) hodnoty sledovaných parametrov. Nasledujú dve rozdielne stresové fázy (mentálna aritmetika a chladový test), medzi ktorými je zaradená tzv. zotavovacia fáza (pokojová). Meranie je rovnako ukončené zotavovacou fázou. Merané parametre sú baroreflexná senzitivita (BRS) (vypovedajúca o parasympatikovej odpovedi) a nízkofrekvenčné pásmo zmien systolického tlaku krvi (NF-STK) (vypovedajúca o sympatikovej odpovedi). Výsledky: Vo všetkých fázach protokolu bola u pacientov s FGID pozorovaná štatisticky výrazne znížená hodnota BRS pri porovnaní s kontrolnou skupinou, pričom táto je najviac znížená u pacientov s globus pharyngeus. Vo fáze pôsobenia aktívneho stresoru dochádza u všetkých podskupín FGID k štatisticky významne vyšším hodnotám nízkofrekvenčného systolického tlaku krvi pri porovnaní s kontrolnou skupinou. U pacientov so IBS a dyspepsiou sú tieto zmeny signifikantné aj počas chladového testu. Diskusia a záver: Na základe publikovaných prác dochádza u pacientov s FGID s najväčšou pravdepodobnosťou k narušenej odpovedi ANS na stresové podnety, čo potvrdzujú naše pilotné výsledky. Detailný mechanizmus tejto dysregulácie však stále nie je presne opísaný. Kým parasympatiková regulácia je znížená v pokoji i počas stresu, sympatikové regulačné vplyvy sú alterované počas odpovede na stresový podnet.
Introduction: Functional gastrointestinal disorders (FGID) represent a group of diseases with various symptoms. The etiopathogenesis of FGID is not fully understood; most likely it is multifactorial. It is assumed that the impaired influence of the autonomic nervous system on the organism also plays some role in the etiopathogenesis of FGID. Aim: To evaluate the reactivity of the autonomic nervous system in patients with FGID under the various stress stimuli. Methods: Patients diagnosed with dysfunction according to the ROME IV criteria are included in the study. Three groups of diagnoses are monitored: irritable bowel syndrome, functional dyspepsia and globus pharyngeus. The measurement consists of five phases, each lasting 5 min. The initial phase is the resting phase, when the resting (basal) values of the monitored parameters are recorded. The following are two different stress phases (mental arithmetic and cold pressor test); between them, there is a recovery phase. The measurement is also completed by the recovery phase. The measured parameters are baroreflex sensitivity (BRS) (indicative of parasympathetic response) and low frequency band of systolic blood pressure variability (LF-SBP) (indicative of sympathetic response). Results: A statistically significant reduction in BRS was observed in patients with FGID compared to the control group in all of the protocol phases, with most reduced BRS in globus group patients. In the mental arithmetic phase, all FGID subgroups have statistically significantly higher LF-SBP values compared to the control group. These changes are also significant during the cold pressor test in patients with IBS and dyspepsia. Discussion and conclusion: Based on published works, patients with FGID are most likely to have an impaired response of the autonomic nervous system to stress stimuli. This is also confirmed by our pilot results. However, the detailed mechanism of this dysregulation is still not precisely described. While parasympathetic regulation is reduced at rest and during stress, sympathetic regulatory effects are altered during the response to a stress stimulus.
- MeSH
- autonomní nervový systém patofyziologie MeSH
- baroreflex fyziologie MeSH
- dyspepsie * diagnostické zobrazování patologie MeSH
- globus hystericus * diagnostické zobrazování patologie MeSH
- lidé MeSH
- srdeční frekvence fyziologie MeSH
- syndrom dráždivého tračníku * diagnostické zobrazování patologie MeSH
- zátěžový test MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východiska: Viscerálne aferentné nervy monitorujú vnútorné orgány a sprostredkujú informácie centrálnemu nervovému systému. Úloha aferentných nervov v patogenéze a symptómoch gastrointestinálnych ochorení je často podceňovaná. Preto treba zdôrazniť, že bolesť, pálenie záhy, plnosť, nevoľnosť a vracanie sú všetko symptómy sprostredkované viscerálnymi aferentnými nervami. Dôležité je tiež vyzdvihnúť, že stimulácia viscerálnych aferentných nervov zápalom pri chorobách narúša normálnu reguláciu sekrécie a motility, čím prispieva k symptómom od dysfágie po hnačku a zápchu. Z tohto výpočtu symptómov je zrejmé, že terapeutické ovplyvnenie viscerálnych aferentných nervov by mohlo pomôcť pri liečbe mnohých gastrointestinálnych ochorení. Vývoj nových liekov zameraných na viscerálne aferentné nervy však brzdí nedostatok informácií o týchto nervoch. Napríklad ani receptory pre kyselinu v pažerákových nervoch sprostredkujúcich pyrózu, ako ani iónové kanály zodpovedné za mechanickú aktiváciu v nervoch sprostredkujúcich koliku neboli celkom objasnené. Nedostatok informácií o viscerálnych aferentných nervoch možno vo veľkej miere pripísať ťažkostiam spojeným s ich štúdiom, typicky po jednom nervovom vlákne metódou klasickej elektrofyziológie. Cieľ: V tomto článku prezentujeme adaptáciu špičkovej vysoko výkonnej metódy na štúdium gastrointestinálnych aferentných nervov, ktorá umožňuje súčasné zobrazovanie aktivity v stovkách neurónov. Táto metóda je založená na genetickej expresii fluorescenčného vápnikového indikátora GCaMP6 a multifotónovej mikroskopie v transgénnej myši. Očakáva sa, že okrem poskytovania základných informácií o viscerálnych aferentných nervoch budúce iterácie tejto metódy umožnia štúdium nervovej aktivity v biopsiách od pacientov s gastrointestinálnymi ochoreniami.
Background: Visceral afferent nerves project from internal organs and provide information to the central nervous system. The role of afferent nerves in the pathogenesis and symptoms of gastrointestinal diseases is often underappreciated. Nonetheless, pain, heartburn, fullness, nausea, and vomiting are all mediated by visceral afferent nerves. Furthermore, stimulation of visceral afferent nerves by inflammation in diseases disrupts the normal regulation of gastrointestinal secretion and motility, thereby contributing to symptoms ranging from dysphagia to diarrhea and constipation. Thus, therapeutic targeting of visceral afferent nerves may aid the treatment of many gastrointestinal diseases. However, the development of novel drugs targeting visceral afferent nerves is hindered by the limited knowledge of these nerves. For example, the identities of the acid receptors in esophageal nerves that cause heartburn and the ion channels responsible for mechanical activation in nerves that mediate colic pain have not been fully elucidated. The limited knowledge of visceral afferent nerves is largely attributable to difficulties associated with their study; only one nerve fiber can typically be studied at a time by classical electrophysiology. Purpose: Here, we report the adaptation of a cutting-edge high-throughput method to study gastrointestinal afferent nerves that allows the activity in hundreds of neurons to be imaged simultaneously. This method is based on genetic expression of the fluorescent calcium indicator GCaMP6 and multiphoton microscopy in transgenic mice. In addition to providing fundamental information about visceral afferent nerves, future iterations of this method are expected to enable studies of nerve activity in biopsies from patients with gastrointestinal diseases.
- MeSH
- fluorescenční mikroskopie metody MeSH
- gastrointestinální trakt * inervace patologie MeSH
- modely u zvířat MeSH
- myši MeSH
- vápník fyziologie metabolismus MeSH
- viscerální aferentní nervové dráhy diagnostické zobrazování účinky léků MeSH
- viscerální bolest * diagnostické zobrazování MeSH
- Check Tag
- myši MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- MeSH
- lékařská praxe - ocenění a nákup MeSH
- rodinní lékaři MeSH
- studium lékařství specializační postgraduální MeSH
- všeobecné zdravotní pojištění MeSH
- Publikační typ
- rozhovory MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
