Zavedenie biologických liečiv zo skupiny inhibítorov tyrozínkinázových receptorov do klinickej praxe zlepšilo prognózu viacerých nádorov, refraktérnych proti doterajšej terapii. Okrem pôsobenia na receptory tumoru však dochádza aj k ovplyvneniu receptorov zabezpečujúcich fyziologickú homeostázu viacerých tkanív a orgánových systémov. Výsledkom je pozorovaná toxicita rôzneho stupňa a charakteru. Jednou z najzávažnejších je kardiotoxicita, ktorej mechanizmy vzniku nie sú presne objasnené. Uvažuje sa o priamej toxicite liečiv na myokard. Z nepriamych príčin sa najviac diskutuje o artériovej hypertenzii. Z monoklonových protilátok okrem trastuzumabu je najviac dostupných údajov o kardiotoxicite bevacizumabu. Liečba je nešpecifická. Vždy je potrebné dôkladné zhodnotenie individuálneho rizika pacienta pred začatím potenciálne kardiotoxickej protinádorovej liečby.
The introduction of biological drugs from the group of tyrosine kinase inhibitors into clinical practice improved the prognosis of many tumours, refractory to previous therapies. However, except for the action on tumour receptors, receptors providing physiological homeostasis of various tissues and organ systems are being influenced as well. This results in toxicity of different kind and grade. One of the most serious is cardiotoxicity, which mechanisms of origin have not been fully clarified yet. Direct toxic effect of drugs to myocardium is being considered. From indirect causes, an arterial hypertension is being discussed most intensively. Besides trastuzumab, most available data concern the cardiotoxicity of bevacizumab within the group of monoclonal antibodies. Treatment is nonspecific. The proper assessment of individual patient risk before initiation of potentially cardiotoxic therapy is necessary.
Preventívna antitrombotická terapia zohráva dôležitú úlohu v prevencii akútnych komplikácií kardiovaskulárnych (KV) ochorení. Aspirín (kyselina acetylsalicylová) v nízkej dávke je stále kľúčovým antitrombocytárnym liečivom používaným v primárnej i sekundárnej KV prevencii. Jeho účinnosť je podložená dôkazmi na úrovni EBM (medicína založená na dôkazoch). Liečba aspirínom však nie vždy poskytuje očakávanú protekciu. V praxi sa pomerne často stretávame so zlyhaním aspirínovej prevencie. Objavil sa termín aspirínová rezistencia, ktorá má svoju klinickú a biochemickú definíciu. Jej skutočná prevalencia ako i klinický význam sú však stále nejasné. Diskutuje sa o viacerých možných príčinných faktoroch uvedeného fenoménu. Ako najdôležitejšie sa ukazujú byť non-compliance a liekové interakcie. V našej pilotnej štúdii sme použili metódu štrukturovaného dotazníka na hodnotenie výšky compliance u hospitalizovaných pacientov užívajúcich preventívne aspirín. Naše výsledky potvrdili, že non-compliance môže významnou mierou prispievať k zníženej efektivite aspirínu. Zlepšenie komunikácie lekára s pacientom je nevyhnutným krokom k zlepšeniu úrovne compliance a tým k dosiahnutiu lepších výsledkov v KV prevencii.
Preventive antithrombotic therapy plays an important role in the prevention of acute complications of cardiovascular (CV) diseases. The low dose aspirin (acetylsalicylic acid) as an antiplatelet agent is still a key drug in primary and secondary CV prevention. Its efficacy in the reduction of clinical events was proved by EBM (evidence based medicine). However, it has been shown that aspirin doesn`t always provide the expected protection. We often face the problem of the failure of aspirin prevention. A clinically and biochemically defined term called aspirin resistance has appeared. Its real prevalence and clinical importance still remain uncertain. There are discussed several causative factors of this phenomenon. Patients´ non-compliance and drug interactions seem to be the most significant. In our pilot study we used the method of structured questionnaire to assess the level of compliance in hospitalised patients taking low dose aspirin. Our results confirmed that non-compliance as a relevant causative factor might significantly contribute to the reduced aspirin efficacy. The improvement of communication between patients and health care professionals is essential to improve the level of compliance and thus achieve better results in CV prevention.
Nesteroidové antiflogistiká (NSA) sa už dlho využívajú pre svoje pestré farmakologické účinky v symptomatickej terapii viacerých ochorení. Vysoká spotreba NSA je naviac umocnená voľnopredajnosťou viacerých liečiv. Rizikom používania patria medzi prvých 5 skupín liečiv. Najmä dlhodobá liečba NSA však môže prinášať riziko závažných nežiaducich účinkov (NÚ) z rôznych orgánových systémov. Okrem dobre známej toxicity sa stále viac diskutuje o potenciálnej kardiotoxicite NSA. Relatívne časté interakcie NSA môžu mať pre pacienta taktiež závažné dôsledky. Posledne sa potvrdila klinická významnosť interakcie ibuprofénu s kyselinou acetylsalicylovou (KAS) podávanou v kardiovaskulárnej prevencii. Pri súčasnom trende agresívnej farmakoterapie a častej polyfarmácii je otázka racionálneho používania NSA najmä u starších polymorbídnych pacientov vysoko aktuálna.
Non-steroidal anti-inflammatory drugs (NSAIDs) have been already used for a long time for their various pharmacological effects in the symptomatic therapy of different diseases. The high consumption of NSAIDs is further potentiated by fact that more of these medications belong to over the counter drugs. As for the risk of usage, NSAIDs are rated among first 5 classes of drugs. Especially long-term treatment may be associated with severe adverse drug reactions at different organ levels. Except for well known toxicity, potential cardiotoxicity of NSAIDs is being intensively discussed. Relatively frequent interactions of NSAIDs may have serious consequences for the patient. The clinical relevancy of the interaction between acetylsalicylic acid used in cardiovascular prevention and ibuprofen has been documented. The rational usage of NSAIDs in the present trend of aggressive pharmacotherapy and frequent polypharmacy is relevant particularly in older polymorbid patients.
