Introduction: The objective of the study was to examine the relationship between the values of selected parameters of physical function, body composition, body mass index (BMI) and biochemical markers of metabolic health with the total testosterone (TT) levels in adult males. We aimed to analyse the correlation between these values and variations in the TT levels. Methods: A total of 17 subjects (age = 50.2 ± 8.1 years, TT = 11.4 ± 3.8 nmol/l) were included in the study. Subjects were tested on physical function (1RM on leg press, bench-press, handgrip, VO2max), body composition (DXA), biochemical parameters (morning fasting blood samples). Results: TT was inversely correlated with abdominal circumference (AC) (p < 0.01) and with overall body fat, measured in kg (p < 0.01). On a biochemical level, significant correlations were found between TT and insulin (p < 0.01), and TT and homeostasis model assessment of insulin resistance (HOMA-IR) (p < 0.01). Physical function, muscle strength or lean mass were not significantly correlated with TT. Conclusion: The main finding of this study was that testosterone levels had a strong inverse correlation with abdominal circumference and total body fat mass. On metabolic level, strong inverse correlation was also found between TT with insulin and TT with HOMA-IR. However, we did not find statistically significant correlation between total testosterone levels and lean mass, muscle strength or physical function in middle aged males.
- MeSH
- dospělí MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- obezita MeSH
- senioři MeSH
- složení těla MeSH
- testosteron * analýza MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Experiment bol zameraný na posúdenie zmien rýchlostno-silových schopností po aplikácii systematického silového tréningu izokinetickou formou doplnenou o proprioceptívnu stimuláciu. Sledovania sa zúčastnilo 31 poslucháčov FTVŠ UK, rozdelených náhodným výberom na experimentálnu (ES) a kontrolnú skupinu (KS). Experimentálna skupina (ES) pozostávala zo 16 mužov (vek 23,3 ± 2,6 rokov, výška 182,9 ± 6,3 cm, hmotnosť 77,4 ± 9,8 kg). Kontrolná skupina (KS) pozostávala z 15 mužov (vek 22,6 ± 3,9 rokov, výška 180,8 ± 5,9 cm, hmotnosť 80,1 ± 10,3 kg. ES a KS absolvovala 8-týždňový silový tréning pozostávajúci z cvikov na počítačom riadenom lineárnom izokinetickom „leg presse“. Experimentálny podnet tvorili krátkotrvajúce protipohyby a zrýchlenia frekvencie cca 9Hz a amplitúdy 5mm. Výsledky ukázali v oboch skupinách signifikantné (p ? 0,05) zlepšenie maximálnej izometrickej kontrakcie o 37 % (ES) resp. o 25 % (KS), výšky výskoku z podrepu po protipohybe (counter-movement jump) o 5 % (ES) resp. o 5 % (KS), úrovne maximálnej sily v koncentrickej fáze izokinetického pohybu (v = 0,5 m.s-1) o 42 % (ES) resp. o 44 % (KS), úrovne priemernej sily v koncentrickej fáze izokinetického pohybu (v = 0,5 m.s-1) o 40 % (ES) resp. o 28 (KS), úrovne maximálnej sily v excentrickej fáze izokinetického pohybu (v = 0,5 m.s-1) o 36 % (ES) resp. o 25 % (KS), úrovne priemernej sily v excentrickej fáze izokinetického pohybu (v = 0,5 m.s-1) o 45 % (ES) resp. o 25 % (KS), času v behu na 30 m o 1,3 % (ES) resp. o 0,7 % (KS). Úroveň silového gradientu sa signifikantne (p ? 0,05) zlepšila len v (ES) o 26 %. Tak isto výška výskoku z drepu (squat jump) sa signifikantne (p ? 0,05) zlepšila len v (ES) o 5 %. Porovnanie je signifikantné (p ? 0,05) v rozdielnych prírastkoch silového gradientu v prospech experimentálnej skupiny. Rozsahy zlepšenia ostatných parametrov sa štatisticky významne nelíšili. Konštatujeme, že izokinetická metóda silového tréningu doplnená o mechanickú proprioceptívnu stimuláciu prispieva ku zlepšeniu rýchlostno-silových schopností. V porovnaní s izokinetickou metódou bez mechanickej stimulácie zabezpečuje signifikatné prírastky hodnôt silového gradientu, čo možno vysvetliť špecifickou nervovo-svalovou adaptáciou na špecifický podnet – krátkotrvajúci protipohyb, resp. zrýchlenie. Nesignifikantnosť rozdielu prírastkov koordinačne náročnejšieho testu – behu na 30 m, v ktorom je zastúpená aj zložka silového gradientu poukazuje na skutočnosť, že zabudovanie kondičných faktorov do koordinačne náročnejších štruktúr je zložitý proces, ktorý špeciálne metodické postupy s využitím špeciálneho zaťaženia.
The aim of the study was to evaluate the changes of speed-strength capabilities after 8 weeks of systematic isokinetic strength training with integrated proprioceptive stimulation. 31 sport students were randomly divided in experimental (ES) and control group (KS). ES consisting of 16 men (age 23,3 ± 2,6 years, height 182,9 ± 6,3 cm, weight 77,4 ± 9,8 kg). KS consisting of 15 men (age 22,6 ± 3,9 years, height 180,8 ± 5,9 cm, weight 80,1 ± 10,3 kg). Both the ES and the KS performed 8-week isokinetic strength training on computer controlled linear isokinetic leg press machine. Experimental – proprioceptive stimulation was applied by fast counter movements with amplitude of 5mm and frequency of 9Hz. The results showed in both groups significant (p ? 0,05) improvement of maximal isometric contraction by 37 % in ES and 25 % in KS, jump height in counter movement jump by 5 % ES and 5 % KS, maximal force in concentric phase of isokinetic test (v=0,5 m.s-1) by 42 % ES and 44 % KS, mean force in concentric phase of isokinetic test (v=0,5 m.s-1) 40 % ES and 28 % KS, maximal force in eccentric phase of isokinetic test (v=0,5 m.s-1) by 36 % ES and 25 % KS, mean force in eccentric phase of isokinetic test (v=0,5 m.s-1) by 45 % ES and 25 % KS, time 30 m run by 1,3 % ES and 0,7 % KS. Force gradient was significantly (p ? 0,05) improved only in ES by 26 %. Also jump height in squat jump showed significant (p ? 0,05) improvement only in ES by 5 %. The comparison of improvements showed significant (p ? 0,05) difference in force gradient in favour of experimental group. The comparison of other improvements was not significantly different. It can be concluded that 8 weeks of systematic isokinetic strength training with integrated proprioceptive stimulation improves the speed-strength capabilities. Compared with isokinetic training without proprioceptive stimulation causes significant improvement in force gradient, which can be explained by specific neuro-muscular adaptation to a specific stimulus. No significant differences in 30 m run, where force gradient is included, can be ascribed to the fact that the implementation of condition factors into coordinative complexes requires special methodological treatments with utilisation of special training exercises.
