Cieľ: Cieľom výskumu bolo zistiť vzťah medzi mierou afázie a hodnotením vplyvu poruchy reči samotnými pacientmi na ich každodennú komunikáciu, participáciu a emocionálny stav. Súbor a metodika: Sledovaný súbor tvorilo 32 pacientov (z toho 17 žien) s afáziou minimálne 6 mesiacov od vzniku cievnej mozgovej príhody s priemerným vekom 59,9 rokov (smerodajná odchýlka 12,7). Na hodnotenie jazykových deficitov sme použili štandardizovanú jazykovú batériu Diagnostika afázie, alexie a agrafie (DgAAA) a na hodnotenie vplyvu afázie sme použili subjektívny, obrázkový, self-report dotazník, slovenskú adaptáciu Aphasia Impact Questionnaire 21 (AIQ21sk). Výsledky: Nezistili sme štatisticky významný vzťah medzi sumárnym skóre v AIQ21sk a výsledkom celkového hodnotenia jazykových deficitov v teste DgAAA. Výsledky však poukázali na stredne silný signifikantný vzťah medzi dobrým výkonom dosiahnutým v subteste porozumenie reči a nižšími hodnotami vo všetkých doménach AIQ, tj. miernejší negatívny vplyv afázie. Záver: Hodnotenie vplyvu afázie samotnými pacientmi ukázalo, že len stupeň afázie nemá jednoznačný vplyv na ich aktivity, participáciu a emocionálny stav v každodennom živote. Komplexná starostlivosť o pacientov s afáziou preto musí byť okrem terapie zameranej na lingvistické deficity aj na širšie aspekty komunikácie.
Aim: The research aimed to determine the relationship between the severity of aphasia and patients’ self-assessment of the impact of the speech disorder on their daily communication, participation, and emotional state. Sample and methods: The sample consisted of 32 patients with aphasia lasting for at least 6 months following stroke onset, including 17 women, with a mean age of 59.9 years (standard deviation 12.7). We used the standardized language battery Diagnostics of Aphasia, Alexia, and Agraphia (DgAAA) to assess language impairment, and a subjective pictorial self-report questionnaire, the Slovak adaptation of the Aphasia Impact Questionnaire 21 (AIQ21sk), to evaluate the impact of aphasia. Results: We did not find a statistically significant relationship between the total score on AIQ21sk and the result of the total score of language deficits on the DgAAA test. However, the results indicated a moderately strong and significant relationship between good performance on the language comprehension subtest and lower scores across all AIQ domains, reflecting a milder negative impact of aphasia. Conclusion: Patients’ evaluation of the impact of aphasia revealed that the severity of aphasia alone does not significantly affect their activities, participation, or emotional state in daily life. Therefore, comprehensive care for patients with aphasia should address not only therapy targeting linguistic deficits but also broader aspects of communication.
- MeSH
- Aphasia * psychology rehabilitation therapy MeSH
- Stroke complications MeSH
- Communication Disorders psychology therapy MeSH
- Quality of Life MeSH
- Humans MeSH
- Neuropsychological Tests MeSH
- Surveys and Questionnaires MeSH
- Speech Therapy methods MeSH
- Social Participation MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Publication type
- Research Support, Non-U.S. Gov't MeSH
Inklúzia priniesla požiadavku dostupnosti vzdelávania pre všetky deti. Vzdelávanie detí s vážnymi alebo zá- važnými chronickými zmenami zdravia v školách je nemysliteľné bez súbežného zabezpečenia ošetrovateľ- skej starostlivosti. Prítomnosť sestry v školách už síce bola deklarovaná, ale v akej miere sa ju podarí za- bezpečiť, nie je jasné. Rovnako nevieme predpovedať, ako bude zabezpečené materiálne a priestorové vzde- lávanie zdravotníkov. V zahraničí je zdravotná sta- rostlivosť o deti v školách riešená napríklad prostred- níctvom agentúr ošetrovateľskej starostlivosti. Tiež nie všade je rovnako dostupná. Prehľadový referát prináša informácie o týchto službách v Anglicku, Taliansku, Holandsku, Španielsku, Fínsku, Rakúsku a v Nemecku.
Inclusion has brought the demand for access to edu- cation for all children. Educating children with seve- re or serious chronic health changes in schools is unthinkable without the concurrent provision of nur- sing care. The presence of the nurse has already been declarated, but it is not clear to what extent it will be possible to ensure. As well we can not predict as how to provide material and space equipment and education of the nurses. These children are in the at- tention of the public and those professionals who are striving for reforms in education. Abroad, nursing care for children in schools is also provided e.g. through nursing care agencies. It is also not equally available everywhere. The survey provides information on these services in England, Italy, Netherlands, Spain, Finland, Austria and Germany.
Poruchy hlasu a reči patria k častým sprievodným príznakom Parkinsonovej choroby. Limitujú možnosti pacientov participovať na mnohých aktivitách v ich osobnom a spoločenskom živote. Napriek tomu je im v ponuke intervencie venovaná iba malá pozornosť. Jedným z perspektívnych nefarmakologických terapeutických prístupov pre túto oblasť je aj muzikoterapia. Predložený prehľadový referát sa zameriava na priebeh, výsledky a limity zrealizovaných muzikoterapeutických intervencií, zameraných na terapiu porúch hlasu a reči u pacientov s Parkinsonovou chorobu. Na základe rešerše existujúcej dostupnej literatúry v rámci internetových databáz v anglickom jazyku bolo do tohto prehľadu zahrnutých deväť štúdií opisujúcich muzikoterapeutickú intervenciu u pacientov s Parkinsonovou chorobou, orientovaných na dosiahnutie zmien v oblasti hlasu a reči. Pozitívne zmeny boli zaznamenané v oblastiach: zvýšenie sily hlasu, hodnoty maximálneho času fonácie, zlepšenie zrozumiteľnosti reči, plynulosti reči, zlepšenie prozódie reči, zlepšenie v oblasti respiračných funkcií. Aj keď štatisticky významné zmeny v týchto oblastiach neboli zaznamenané u všetkých zrealizovaných protokolov, pri hodnotení výsledkov jednotlivých štúdií sa preukázalo, že u pacientov nedošlo k zhoršeniu v sledovaných oblastiach a to napriek progresívnemu charakteru ochorenia. Na základe týchto zistení je možné konštatovať, že muzikoterapeutická intervencia je perspektívnym a prínosným nefarmakologickým prístupom v komplexnej terapii Parkinsonovej choroby.
Voice and speech disorders are common accompanying symptoms of Parkinson‘s disease. They limit the opportunities of patients to participate in many activities in their personal and social lives. However, they receive little attention in the intervention offer. One of the promising non- -pharmacological therapeutic approaches in this area is music therapy. The presented review paper provides information on the course, results and limits of implemented music therapy interventions focused on the treatment of voice and speech disorders in patients with Parkinson‘s disease. Based on a search of the available literature in the English-language internet databases, nine studies describing music therapy intervention aimed at achieving changes in voice and speech in patients with Parkinson‘s disease were included in this review. Results showed improvement in the following areas: increase in voice strength, maximum phonation time, speech intelligibility, speech fluency, speech prosody, and respiratory functions. Although statistically significant changes in these areas were not observed in all included protocols, the evaluation of the results of individual studies showed that patients did not worsen in the monitored areas, despite the progressive nature of the disease. These findings suggest that music therapy intervention is a promising and beneficial non-pharmacological approach in comprehensive therapy of Parkinson‘s disease.
- Keywords
- problémové chování u dětí, poruchy chování, etiologie a způsoby pomoci,
- MeSH
- Child Behavior psychology MeSH
- Child MeSH
- Humans MeSH
- Helping Behavior MeSH
- Child Behavior Disorders * diagnosis etiology classification prevention & control therapy MeSH
- Stress, Psychological physiopathology prevention & control psychology MeSH
- Mother-Child Relations MeSH
- Check Tag
- Child MeSH
- Humans MeSH
