Cieľ: U mládeže s diabetes mellitus 1. typu (DM1) je popisovaný zvýšený výskyt depresívnych a úzkostných symptómov, ktoré môžu v kombinácii s narušeným spánkom významne vplývať na adherenciu k liečbe i celkovú kvalitu života pacientov. V predkladanej práci sme skúmali depresívne a úzkostné symptómy, osobnostné charakteristiky, spánkovú architektoniku, parametre liečby DM1 ako aj ich vzájomné vzťahy v skupine detí a adolescentov. Metóda: Skúmaný súbor tvorilo 50 detí a adolescentov s DM1 vo veku od 10–18 rokov. Na zisťovanie depresívnych a úzkostných symptómov boli použité štandardizované sebaposudzovacie škály. Na objektívne zhodnotenie spánku bolo u probandov vykonané polysomnografické vyšetrenie (PSG). Hodnoty glykovaného hemoglobínu (HbA1c) odrážajúce kompenzáciu DM1 ako aj ďalšie parametre liečby boli pacientom zisťované počas hospitalizácie. Výsledky: Depresívne symptómy a príznaky úzkosti boli prítomné u 28 % a 27,91 % probandov. Medzi skupinou pacientov s depresívnou symptomatológiou a skupinou bez príznakov depresie boli zistené signifikantné rozdiely v dĺžke centrálnych apnoických udalostí (12,24 ± 1,69 vs. 8,15 ± 6,16, p = 0,038) ako aj apnoicko-hypopnoických udalostí (12,82 ± 2,31 vs. 8,71 ± 5,77, p = 0,045) napriek porovnateľným hodnotám HbA1c, veku a dĺžke trvania DM1. V protiklade s našimi očakávaniami nebol zistený vzťah medzi glykemickou kompenzáciou (HbA1c) a depresívnymi (r = -0,02; p <0,05) či úzkostnými (r = 0,09; p <0,05) symptómami. Depresívne a úzkostné symptómy však vzájomne súviseli na štatisticky významnej úrovni (r = 0,51; p <0,05). Zistili sme stredne tesné vzťahy osobnostnej premennej extroverzia-introverzia so spánkovými parametrami celková doba spánku (r = -0,40; p <0,05), účinnosť hlbokého spánku (r = -0,42; p <0,05), percentuálne zastúpenie štádií spánku NREM N2 (r = 0,52; p <0,05) a NREM N3 (r = -0,42; p <0,05). Záver: Prítomnosť dlhších centrálnych apnoických a apnoicko-hypopnoických udalostí u detí a adolescentov s DM1 a s depresívnymi symptómami naznačuje možnú úlohu depresivity vo vzťahu medzi spánkovými poruchami dýchania a metabolickou kontrolou. Je potrebný ďalší výskum zameraný na zistenie spoločných patomechanizmov uvedených porúch.

Depressive and anxiety symptoms in relation to sleep architecture in children and adolescents with type 1 diabetes Objectives: Youth with type 1 diabetes (T1D) are more susceptible to develop depressive and anxiety symptoms. In combination with disturbed sleep, these conditions may significantly affect adherence to treatment. We investigated the depressive and anxiety symptoms, personality traits, sleep architecture, compensation, and duration of T1D and their possible intercorrelations in a sample of children and adolescents. Methods: The sample consisted of 50 subjects aged 10–18 years hospitalized at the time of research at the Pediatric Department. We used self-report validated scales for detecting depressive and anxiety symptoms. Sleep architecture was measured by single night polysomnography (PSG). The values of patients' glycated hemoglobin (HbA1c) reflecting glycemic control and disease duration was determined according to the data in the medical record. Results: The depressive and anxiety symptoms were detected in 28% and 27.91% subjects, respectively. The main differences between depressed and non-depressed groups included significantly longer central apnoeic events (12.24±1.69 vs 8.15±6.16, p=0.038) as well as apnoeic–hypopnoeic events (12.82±2.31 vs 8.71±5.77, p=0.045) despite the comparable HbA1c, age, and duration of T1D. In contrast to our expectations, no significant association between HbA1c and depressive (r=-0.02; p<0.05) nor anxiety (r=0.09; p<0.05) symptoms was found. Depressive and anxiety symptoms correlated on a statistically significant level (r=0.51; p<0.05). Personality trait of extraversion-introversion correlated on the moderate level with sleep parameters total sleep time (r=-0.40; p<0.05), deep sleep efficiency (r=-0.42; p<0.05), the percentage of total sleep time spent in sleep stages NREM N2 (r=0.52; p<0.05) and NREM N3 (r=-0,42; p<0.05). Conclusion: The longer duration of central apnoeic and apnoeic–hypopnoeic events found in youth with T1D and depressive symptoms, suggest possible role of depressive symptomatology between sleep disordered breathing and metabolic control. Further research in possible shared mechanisms underlying these conditions is needed.

• MeSH
• deprese * diagnóza   MeSH
• diabetes mellitus 1. typu * diagnóza   psychologie   MeSH
• dítě MeSH
• komorbidita MeSH
• komplikace diabetu MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• poruchy spánku a bdění diagnóza   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• úzkost diagnóza   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH

Autori prezentujú kazuistiku 15-ročnej pacientky s inzulinómom s dominujúcou neurologickou symptomatológiou (tŕpnutie horných končatín, pier a jazyka, spomalené psychomotorické tempo) podmienenou opakovanými závažnými hypoglykémiami. Prvotná transabdominálna ultrasonografia tumorózne ložisko neverifikovala. Výsledky nálezov ďalších zobrazovacích vyšetrení (transabdominálna ultrasonografia, endoskopická ultrasonografia, CT, MR, PET/CT, scintigrafické vyšetrenie) vykazovali významné diskrepancie. Až použitím kontrastného endosonografického vyšetrenia a elastometrie bolo na rozhraní hlavy a tela pankreasu identifikované drobné ložisko s nehomogénnou štruktúrou, mierne zvýšenou echogenitou a diskrétne zvýšeným prekrvením počas kontrastnej fázy, elastometrické vyšetrenie vykazovalo nižšiu elasticitu ložiska v porovnaní s okolitým tkanivom pankreasu. Na základe uvedených nálezov bola suponovaná diagnóza inzulinómu a indikovaná probatórna laparotómia. Peroperačne bol identifikovaný tumorózny útvar pankreasu, ktorý bol úspešne extirpovaný. Histologickým vyšetrením bola potvrdená neuroendokrinná neoplázia typu inzulinómu. Aktuálne je pacientka bez neuroglykopenických ťažkostí, je v ambulantnej starostlivosti detského endokrinológa a gastroenterológa.

In this case study, the authors investigate the condition of a 15,5 year old patient with insulinoma presenting with predominantly neurologicalsymptoms (numbnes in upper limba, lips, and tongue, psychomotor retardation) triggered by recurrent severe hypoglycemia.The initial abdominal ultrasound did not verify any tumorous mass. Subsequent imaging examinations (abdominal ultrasound, endoscopicultrasound, CT, MRI, PET/CT scans, scintigraphy) yielded significantly discrepant results. Only the use of contrast-enhancedendoscopic ultrasonograhy and elastometry identified a small lesion at the junction of the head and the body of the pancreas,non-homogenous in structure with slightly raised echogenicity and discreetly increased blood flow during the contrast-enhancedphase. The elastometry revealed lowered elasticity of the lesion in comparison with the surrounding pancreatic tissue. Based onthese findings, the lesion was suspected to be an insulinoma. Probatory surgical laparotomy was performed, during which a tumorwas identified and successfully removed. Histological findings confirmed a neuroendocrine neoplasia of the insulinoma variety.The patient is currently without neuroglycopenic symptoms, treated as a pediatric endocrinology and gastroenterology outpatient.

• MeSH
• diagnostické techniky gastrointestinální * MeSH
• elastografie * využití   MeSH
• hypoglykemie MeSH
• inzulinom diagnostické zobrazování   diagnóza   etiologie   MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Úvod: V poslednom období pribúdajú práce o vplyve zníženej kvantity a kvality spánku na metabolickú kompenzáciu diabetes mellitus 1. typu (DM1), dáta v detskom veku sú však limitované. Meta-analýza z roku 2016 vyhodnotila, že deti s diabetom 1. typu spali kratšie ako ich zdraví rovesníci. Závery ohľadom kvality spánku a prítomnosti spánkových porúch dýchania neboli stanovené. Cieľ: Cieľom práce bolo vyšetriť kvalitu spánku pomocou polysomnografického vyšetrenia v skupine detí s DM1 a zistiť vplyv aktuálnej a dlhodobej metabolickej kompenzácie (HbA1c) na kvalitu spánku detí s DM1. Metóda: Po vylúčení detí s hypoglykémiou pred alebo počas polysomnografie bolo do štúdie zaradených 44 detí (28 dievčat a 16 chlapcov) s DM1 liečených inzulínovou pumpou vo veku od 10–18 rokov. Súbor sme rozdelili do 2 podskupín, 1. skupinu (n = 23) tvorili deti s menej uspokojivou metabolickou kontrolou diabetu (HbA1c 7,5–9 %), zatiaľ čo do 2. skupiny (n = 21) boli zaradené deti s horšou kompenzáciou diabetu (HbA1c ≥9 %). Podskupiny sa nelíšili ohľadom antropometrických parametrov a doby trvania diabetu. V jednotlivých podskupinách boli analyzované výsledky kontinuálneho glukózového monitoringu a polysomnografického vyšetrenia. Výsledky: Nezistili sme signifikantný rozdiel v parametroch spánková latencia, spánková efektivita, percento času stráveného v NREM N1, NREM N3, AHI a OAHI. Deti s dlhodobo horšou metabolickou kompenzáciou DM1 (HbA1c ≥9 %) strávili signifikantne viac času v štádiu spánku NREM N2 (51,352 % vs. 45,565 %, p = 0,008), signifikantne menej času v štádiu spánku REM (15,990 % vs. 19,052 %, p = 0,011) a mali významne nižšiu efektivitu hlbokého spánku (45,114 % vs. 49,913 %, p = 0,028) v porovnaní s deťmi s dlhodobo lepšou metabolickou kontrolou diabetu. Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) sme diagnostikovali len u jedného pacienta, 9 detí malo ľahký stupeň centrálnej poruchy dýchania v spánku. Záver: Deti s dlhodobo neuspokojivou metabolickou kontrolou DM1 strávili viac času v štádiu spánku NREM N2 a mali signifikantne nižšiu efektivitu hlbokého spánku NREM N3. Približne pätina detí s DM1 mala ľahkú centrálnu poruchu dýchania v spánku, výskyt OSA bol porovnateľný s bežnou detskou populáciou. Nezistili sme rozdiel vo výskyte spánkových porúch dýchania v závislosti od kompenzácie DM1 u detí a adolescentov.

Introduction: In aspect of the influence of quantity and quality of sleep on metabolic control of type 1 diabetes (T1D) the works extended in last years, but data are limited in childhood. In 2016 meta-analysis revealed that children with type 1 diabetes slept shorter than their peers. Conclusions were not done in aspect of sleep quality and presence of sleep disordered breathing. Goal: The aim of work was to examine sleep quality by polysomnographic examination in the group of children with type 1 diabetes and to determine the influence of short-term and long-term metabolic compensation (HbA1c) on sleep quality in children with type 1 diabetes. Methods: 44 children (28 girls and 16 boys) aged 10–18 years with type 1 diabetes were included to the study after exclusion of children with hypoglycemia before and during polysomnography. The group was divided into two subgroups, The first group (n=23) consisted from children with sub-optimal metabolic control of diabetes (HbA1c 7.5–9%), while children with non-optimal control of diabetes (HbA1c ≥9%) were included to the second group. The subgroups did not differ in aspect of anthropometric parameters and diabetes duration. Results of continuous glucose monitoring and polysomnographic examinations were analysed in subgroups. Results: We did not find significant difference in parameters of sleep latency, sleep effectivity, percentage of time spended in NREM N1, NREM N3, AHI and OAHI. Children with worse metabolic control of type 1 diabetes (HbA1c ≥9%) spent significantly more time in sleep stage of NREM N2 (51.352% vs. 45.565%, p=0.008), significantly less time in sleep stage of REM (15.990% vs. 19.052%, p=0.011) and had significantly lower effectivity of deep sleep (45.114% vs. 49.913%, p=0.028) comparing to children with long-term better metabolic control of diabetes. Obstructive sleep apnoe (OSA) was diagnosed in only one patient, 9 children had mild degree of central sleep disordered breathing. Conclusion: Children with non-optimal metabolic control of T1D spent more time in sleep stage of NREM N2 and had significantly decreased effectivity of deep sleep NREM N3. Approximatelly one fifth of children with T1D had mild central disordered breathing, the prevalence of OSA was comparable with general pediatric population. We did not find difference in the occurance of sleep disordered breathing in relation to compensation of T1D in children and adolescents.

• MeSH
• diabetes mellitus 1. typu * diagnóza   metabolismus   MeSH
• dítě MeSH
• interpretace statistických dat MeSH
• inzulinové infuzní systémy MeSH
• klinické zkoušky jako téma MeSH
• krevní glukóza analýza   MeSH
• kvalita života MeSH
• lidé MeSH
• poruchy spánku a bdění diagnóza   terapie   MeSH
• prevalence MeSH
• spánek * fyziologie   MeSH
• syndromy spánkové apnoe diagnóza   terapie   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH