JavaScript NENÍ povolen !

* Zobrazit nápovědu

25 záznamů v Medvik Filtry

Článek

Charakteristiky a osud pacientov s akútnym srdcovým zlyhávaním v aktuálnej klinickej praxi
[Characteristics and the prognosis of patients with acute heart failure in current clinical practice]

Vnitřní lékařství. 2010 ; 56 (8) : 845-853 příl..

Medvik
Zdroj

Cieľ: Analýza vybraných charakteristík a osudu neselektovanej populácie pacientov hospitalizovaných s akútnym srdcovým zlyhávaním (ASZ) na Slovensku. Metódy: Formou národného multicentrického prieskumu sme prospektívne analyzovali dáta 860 pacientov hospitalizovaných v 11 centrách po celom Slovensku – 2 kardiocentrách s non‑stop katetrizačným laboratóriom, 2 krajských a 7 regionálnych nemocniciach. 78 parametrov v 9 kategóriách sme zaznamenávali počas 3 mesiacov (od 1. mája 2009 do 31. júla 2009) do špeciálne zostavených papierových formulárov. Zozbierané dáta boli potom prevedené do elektronickej formy a po kontrole správnosti štatisticky spracované. , Priemerný vek bol 72 rokov, 81 % pacientov bolo v triede NYHA III/ IV (52 % mužov). Väčšina pacientov bola prijatá pre akútnu dekompenzáciu chronického srdcového zlyhávania (SZ) – 68,4 %, s kardiogénnym šokom naopak 0,3 %. ASZ de novo bolo diagnostikované v 31,1 %, z toho v 20,8 % spolu s akútnym koronárnym syndrómom. Najčastejšou primárnou etiológiou SZ bola ischemická choroba srdca (67 %), nasledovaná približne rovnako zastúpenou artériovou hypertenziou (10,5 %), chlopňovými chybami (10 %) a dilatačnou kardiomyopatiou (9 %). Medzi komorbiditami prevažovala artériová hypertenzia (82 %), nasledovaná predsieňovou fibriláciou (48 %), cukrovkou (42 %), renálnou insuficienciou (31 %) a anémiou pri prijatí (38 %). Najviac popisovaným fyzikálnym nálezom boli chrôpky (69,9 %). Hodnoty systolického tlaku krvi nad 140 mm Hg malo 37,8 % a QRS komplex širší ako 120 ms malo 21,4 % pacientov. Zachovanú systolickú funkciu ľavej komory (ejekčnú frakciu ≥ 40 %) malo 57 % pacientov – údaj bol dostupný od 70 % v celom súbore. Anamnézu koronarografie malo 23,3 % pacientov. Intravenóznu liečbu dostalo 84,3 % chorých – diuretiká 82,2 %, nitráty 18 %, inotropiká 6 %. Pomocou resynchronizačnej terapie bolo liečených 0,9 % pacientov. Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 9,2 dňa a hospitalizačná mortalita bola 9,1 %. Z prepustených pacientov užívalo 76 % inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE‑ I) alebo blokátor receptoru 1 pre angiotenzín II (ARB) a 62 % užívalo beta‑blokátor, avšak dávky liekov nedosahovali odporúčané hodnoty. Záver: Výsledky registra sú porovnateľné so zahraničnými observačnými štúdiami, prieskumami a registrami. Napriek sľubnému zastúpeniu ACE‑ I/ ARB či beta‑blokátorov v dlhodobej liečbe ostáva stále veľký priestor na zlepšovanie zdravotnej starostlivosti o pacientov s ASZ.

Purpose: Analysis of predefined characteristics and outcomes in a non‑selected population of patients hospitalized for acute heart failure (AHF) in Slovakia. Methods: We conducted a nationwide prospective multicenter survey with 860 consecutive patients enrolled in 11 hospitals throughout Slovakia – two centres with a non‑stop catheterization service, two central and 7 regional hospitals. Relevant data of 78 characteristics in 9 categories were collected during 3 months (between 1 May 2009 and 31 July 2009). There was a specific form designed for this survey. Collected data were then transferred into the electronic database and statistically analysed. Results: Mean age was 72 years, 81% of patients were in NYHA class III/ IV (52% male). The majority of patients were admitted with decompensated heart failure (68.4%), frequency of cardiogenic shock was 0.3%. New‑ onset AHF (AHF de novo) was diagnosed in 31.1%, of which 20.8% was due to acute coronary syndromes. Coronary heart disease was the predominant primary aetiology of AHF (67%), followed by almost equally represented hypertension (10.5%), valvular disease (10%) and dilated cardiomyopathy (9%). Hypertension was referred as the most frequent comorbidity (82%), followed by atrial fibrillation (48%), diabetes mellitus (42%), history of renal failure (31%) and with anaemia at admission (38%). Rales were the dominant physical sign (69.9%). Systolic blood pressure greater than 140 mm Hg was present in 37.8% and QRS length > 120 ms in 21.4% of patients. Preserved left ventricular ejection fraction (≥ 40%) was observed in 57% out of 70% documented cases in the whole survey. 23.3% of patients had a history of coronary angiography. 84.3% of patients received intravenous treatment, diuretics, nitrates and inotropes were given to 82.2%, 18% and 6%, respectively. The number of patients with cardiac resynchronization therapy (CRT), with or without defibrillator function, was 0.9%. Mean length of stay was 9.2 days and in‑hospital mortality was 9.1%. At discharge, 76% of patients were on angiotensin‑converting enzyme inhibitors (ACE‑ I) or angiotensin receptor blockers (ARB), 62% were using beta‑blockers (BB), however the doses of drugs were lower then recommended values. Conclusions: Results of the survey are comparable with other observational studies, surveys and large registries. Although the percentage of patients with ACE‑ I/ ARB and BB at discharge seems promising, there is still area for improvement in AHF patients health care.