Východiska: Radioterapie lokálně pokročilého karcinomu hlavy a krku představuje velkou klinickou výzvu. Jakákoli intenzifikace léčby s cílem zlepšit léčebné výsledky vede k vyšší toxicitě. Hledání optimálního režimu léčby zahrnujícího konvenční nebo alterovanou frakcionaci radioterapie a dávky a frekvence současně podávané cisplatiny nebo jiných systémových léčiv trvá již několik desetiletí. Cíl: Zhodnotit dlouhodobé výsledky a toxicitu akcelerované chemoradioterapie lokálně pokročilého skvamocelulárneho karcinomu hlavy a krku (locally advanced squamous cell carcinoma of the head and neck – LA SCCHN). Soubor pacientů a metody: Čtyřicet pacientů s LA SCCHN stadií stadia III nebo IVA (7. vydání klasifikace TNM) bylo současně léčeno akcelerovanou radioterapií při celkové dávce 67,5 Gy aplikované v 6 týdnech prostřednictvím radioterapie s modulovanou intenzitou svazku s využitím simultánního integrovaného boostu (simultaneous integrated boost intensity-modulated radiotherapy – SIB IMRT) a cisplatinou podávanou 1× týdně v dávce 40 mg/m2. Byly hodnoceny 5leté výsledky léčby a časná i pozdní toxicita. Výsledky: Při mediánu doby trvání follow-up 47,8 měsíce byla 5letá míra lokoregionální kontroly (locoregional control rate – LCR) 56.5 %, 5letá míra distanční kontroly (distant control rate – DCR) 87 %, 5leté přežití bez progrese (progression-free survival – PFS) 37 % a 5leté celkové přežití (overall survival – OS) 45 %. Kumulativní dávka cisplatiny ≥ 200 mg/m2 byl podána u 83 % pacientů. Pozdní toxicita stupně ≥ 2 s dietním opatřením byla pozorována u 21 (53 %) pacientů. Přítomnost lidského papilomaviru (human papillomavirus – HPV) určená imunohistochemickým stanovením proteinu p16 byla jediným významným faktorem analýzy 5letých výsledků léčby, přičemž u pacientů s HPV pozitivním orofaryngeálním karcinomem (oropharyngeal cancer – OPC) a ostatními HPV negativními LA SCCHN byly hodnoty LCR 100 vs. 41 % (p < 0,01), DCR 100 vs. 78 % (p = 0,154), PFS 80 vs. 23 % (p = 0,01) a OS 80 vs. 34 % (p = 0,03). Závěr: Vysokému procentu pacientů s LA SCCHN byla podána adekvátní kumulativní dávka cisplatiny podávaná současně při akcelerované radioterapii pomocí SIB IMRT. Tato studie prokázala, že chemoradioterapie s cisplatinou podávanou 1× týdně pacientům s HPV+ OPC vedla k příznivým výsledkům týkajícím se lokální kontroly a přežití.
Background: Radiotherapy of locally advanced head and neck cancer represents a major clinical challenge. Any treatment intensification aiming at improved treatment outcomes potentially results in a higher toxicity. The search for optimal treatment schedule involving conventional or altered fractionation of radiotherapy and the frequency and dose of concomitant cisplatin or other systemic agents has been spanning over several decades. Purpose: To evaluate long-term outcomes and toxicity of accelerated chemoradiotherapy of locally advanced squamous cell carcinoma of the head and neck (LA SCCHN). Patients and methods: Forty patients with stage III and IVA (TNM, 7th Ed.) LA SCCHN were treated with accelerated radiotherapy with a total dose of 67.5 Gy in 6 weeks delivered with simultaneous integrated boost intensity-modulated radiotherapy (SIB IMRT) and concomitant weekly cisplatin 40 mg/m2. Five-year outcomes and early and late toxicity were evaluated. Results: With the median follow-up of 47.8 months, a 5-year locoregional control rate (LCR) was 56.5%, distant control rate (DCR) was 87% and 5-year progression-free survival (PFS) and overall survival (OS) were 37 and 45%, respectively. Cisplatin cumulative dose of ≥ 200 mg/m2 was administered in 83% of patients. Grade ≥ 2 late toxicity with dietary change was observed in 21 (53%) patients. Human papillomavirus (HPV) status determined by p16 immunohistochemistry was the only significant factor in 5-year treatment outcomes analysis with LCR 100 vs. 41% (P < 0.01), DCR 100 vs. 78% (P = 0.154), PFS 80 vs. 23% (P = 0.01) and OS 80 vs. 34% (P = 0.03) for HPV positive oropharyngeal cancer (OPC) and other HPV negative LA SCCHN. Conclusion: High proportion of patients with LA SCCHN received an adequate cumulative dose of concurrent cisplatin with accelerated radiotherapy with SIB IMRT. This study demonstrated that chemoradiotherapy with weekly cisplatin resulted in favorable local control rate and survival in patients with HPV+ OPC.
- MeSH
- chemoradioterapie metody škodlivé účinky MeSH
- cisplatina terapeutické užití MeSH
- dlaždicobuněčné karcinomy hlavy a krku * farmakoterapie radioterapie MeSH
- infekce papilomavirem komplikace MeSH
- lidé MeSH
- nádory hlavy a krku * farmakoterapie radioterapie MeSH
- nádory orofaryngu farmakoterapie radioterapie MeSH
- radioterapie s modulovanou intenzitou metody škodlivé účinky MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Východiská: Reožarovanie, v kombinácii so systémovou a biologickou liečbou, sa v súčasnosti stáva významnou opciou pre recidivujúce tumory a "in-field" sekundárne malignity, pokiaľ je chirurgia kontraindikovaná. Rozvoj zobrazovacích metód a nových ožarovacích techník v rádioterapii vytvorili priestor pre vývoj a aplikáciu presnejších postupov reožarovania s využitím rádiobiologického modelovania účinkov v režimoch hypofrakcionácie a jej extrémneho módu – stereotaxie. Normálne tkanivá a orgány po rádioterapii dokážu regenerovať a opraviť svoje poškodenie. Zvyšková tolerančná dávka orgánov v riziku (OaR) je však značne rozdielna. Pri tkanivách so skorou odpoveďou dochádza temer ku kompletnej obnove v priebehu niekoľkých mesiacov, takže druhá séria ožiarenia by mohla byť aplikovaná skoro v rovnakej výške dávky. Pre tkanivá a orgány s neskorou odpoveďou rozsah poškodenia závisí na výške celkovej dávky z ožiarenia, štruktúre funkčných subjednotiek a na intervale medzi sériami. Výrazná obnova prebieha do 3–6 mesiacov u kože, sliznice, miechy a pľúc. Iné tkanivá, napr. obličky, srdce, mechúr, disponujú len malou regeneračnou kapacitou. Cieľ: Príspevok, fokusovaný na reožarovanie, poskytuje prehľad o hodnotách kumulatívnej biologickej efektívnej dávky (BEDcum) jednotlivých orgánov v riziku (OaR) extirpovaných z retrospektívnych štúdii, metodike stanovenia reziduálnych dávok s popisom pôvodného modelu autorov príspevku zapracovaného do výpočtu pravdepodobnosti komplikácií normálnych tkanív (normal tissue complication probability – NTCP) pri individuálnych ožarovacích plánoch reožarovania pomocou programu "BioGray" vyvinutom na pracovisku autorov.
Background: Re-irradiation, in combination with systemic and biological therapy in recent years, has become a meaningful option for locally recurrent cancers and for in-field second malignancies in cases where surgical salvage is not feasible. The development of imaging techniques and their applications in radiotherapy have created a space for the development of procedures and, by means of radiobiological modelling, for the estimation of the residual/additional tolerance doses for organs at risk (OaR) during re-irradiation. Normal tissues and organs can regenerate and repair their damage after initial radiotherapy. However, residual tolerance doses of OaR are considerably different. In the tissues with early response, a complete restoration occurs almost within a couple of months so that the second series of the exposure could be applied in almost the same amount. In the tissues and organs with the late response, the extent of the damage depends on several parameters: a total dose from the initial therapy, a structure of the sub-functional units of the tissue and an interval between the series. Strong recovery takes place in 3–6 months in case of the skin, mucosa, spinal cord and lung. Other tissue, e. g. kidneys, heart or bladder, dispose with a small regenerative capacity only. Purpose: The article provides an overview about the cumulative values of the biological effective dose (BEDcum) on organs-at-risk (OaR) obtained from retrospective studies and description of the original model for the determination of the residual tolerance dose implemented to calculating normal tissue complication probability (NTCP) from the individual treatment plans by means of the own-made program "BioGray".
- MeSH
- lidé MeSH
- nádory radioterapie MeSH
- reiradiace * metody MeSH
- tolerance záření MeSH
- vztah dávky záření a odpovědi MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Cieľ štúdie: Stanoviť bezpečnosť a riziká použitia katétrovej vysokofrekvenčnej dýzovej ventilácie pľúc v laryngeálnej chirurgii s rôznym stupňom obštrukcie dýchacích ciest. Typ štúdie: Prospektívna observačná štúdia. Typ pracoviska: Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny onkologického ústavu. Materiál a metóda: Do štúdie bolo zaradených 58 pacientov podstupujúcich intervenčné bronchoskopie s obštrukciou dýchacích ciest, rozdelených do dvoch skupín: 1. pacienti ventilovaní konvenčnou ventiláciou a 2. pacienti ventilovaní katétrovou vysokofrekvenčnou dýzovou ventiláciou, spravidla s prítomnosťou kardiálnych a pľúcnych komorbidít, obezity a fajčenia. Hodnotili sme demografické údaje, efektivitu a bezpečnosť ventilácie, komfort chirurga a anestéziológa. Efektivitu ventilácie sme hodnotili na základe parametrov arteriálnej acidobazickej rovnováhy. Z komplikácií sme hodnotili výskyt hypoxémie, hyperkapnie, barotraumy, laryngospazmu a krvácania. Výsledky: Z celkového počtu 58 pacientov zaradených do štúdie bolo 26 (45 %) zaradených do skupiny 1 a 32 (55 %) do skupiny 2. 72 % pacientov tvorili muži. U 25 (43 %) pacientov bola prítomná obštrukcia dýchacích ciest, pričom nádor bol najčastejšie lokalizovaný v supraglotickej oblasti. V skupine s vysokofrekvenčnou ventiláciou boli signifikantne vyššie hodnoty paCO2. Výskyt komplikácii bol nízky, barotrauma alebo laryngospazmus neboli zaznamenané. V druhej skupine došlo v troch prípadoch (9,4 %) k hypoxémii. Príčinou bola v dvoch prípadoch dislokácia katétra, v jednom prípade bol nutný prechod na KV. Chirurgovia preferovali vysokofrekvenčnú ventiláciu. Záver: Katétrová vysokofrekvenčná ventilácia je efektívna a bezpečná aj v prítomnosti obštrukcie dýchacích ciest. Výhodou je zabránenie zatekaniu debritu a krvi do dýchacích ciest a prehľadné operačné pole.
Objective: To investigate the risks and safety of catheter high-frequency jet ventilation in laryngeal surgery with varying degrees of airway obstruction. Design: Observational, prospective study. Setting: Department of Anaesthesiology at an Oncological Institute. Materials and methods: The study included 58 patients undergoing laryngeal surgery with varying degrees of airway obstruction, who were divided into two groups: patients ventilated by conventional mechanical ventilation and catheter high-frequency jet ventilation. Patients with cardiac and respiratory comorbidities, obesity and smokers were included. We evaluated the demographic data, effectiveness and safety of the two types of ventilation, and surgeon and anaesthesiologist satisfaction. The effectiveness of ventilation was assessed using arterial blood gas analysis. We were watching for complications such as hypoxia, hypercapnia, barotrauma, laryngospasm and bleeding. Results: 58 patients were enrolled in the study, 26 (45%) of whom were ventilated by conventional mechanical ventilation and 32 (55%) were ventilated by catheter high-frequency jet ventilation. 72% of the patients were male. Airway obstruction was present in 25 (43%) patients, with the tumour most often located in the supraglottic area. Hypercapnia was more common in the high-frequency ventilation group. The incidence of complication was low, barotrauma or laryngospasm were not recorded. Hypoxia was present in 3 cases (9.4%) of patients ventilated by catheter high-frequency jet ventilation. In 2 cases there was catheter displacement which necessitated conversion to conventional ventilation in one case. The surgeons preferred high-frequency ventilation. Conclusion: Catheter high-frequency ventilation is effective and safe even under the conditions of various degree of airway obstruction. This approach reduces the risk of entry of debris and blood into the airway and provides a clear surgical field.
- MeSH
- adjuvancia anestetická MeSH
- anestetika intravenózní MeSH
- bronchoskopie MeSH
- katétry využití MeSH
- lidé MeSH
- midazolam aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- obstrukce dýchacích cest * diagnóza terapie MeSH
- pozorovací studie jako téma MeSH
- propofol aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- prospektivní studie MeSH
- sufentanil aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- ventilace umělá s přerušovaným přetlakem MeSH
- vysokofrekvenční proudová ventilace * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- MeSH
- celková dávka radioterapie MeSH
- hodnocení rizik MeSH
- lidé MeSH
- nádory radioterapie MeSH
- tolerance záření MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Low dose rate (LDR) brachytherapy is a well established treatment for the early stages of tongue cancer. High dose rate (HDR) afterloading devices have replaced LDR brachytherapy in many radiotherapy departments, but the effect and safety of HDR brachytherapy in comparison with LDR brachytherapy for interstitial applications is an unresolved question. The aim of our radiobiological study was to utilize dose volume histiograms from patients treated in our institution to simulate the risk of complication of LDR and HDR brachytherapy. Normal tissue complication probabilities (NTCP) of acute mucositis, late mucosal necrosis and osteoradionecrosis of two HDR brachytherapy schedules (18 x 3 Gy bid and 10 x 6 Gy bid) and of LDR brachytherapy with identical tumor control probability were compared using data from 8 brachytherapy applications. A linear quadratic (LQ) model was used to calculate the biologically equivalent doses, the effective volume method of Kutcher and Burman and Lyman's model was used to calculate NTCP. The Student's two-tailed test was used for statistical analysis. For 18 x 3 Gy bid the risk of acute mucositis and of late mucosal necrosis was 1.48 and 1.66 times higher with HDR in comparison with LDR brachytherapy. For 10 x 6 Gy bid the risk of acute mucositis, mucosal necrosis and osteoradionecrosis was 1.3, 3.44 and 13.18 times higher with HDR brachytherapy. All differences were statistically highly significant. Our radiobiological study supported the hypothesis that HDR has a higher risk of complication in comparison with LDR brachytherapy for the same tumor control probability. Keywords: tongue cancer, brachytherapy, low dose rate, high dose rate.
Cieľ práce: Rádioterapia je akceptovaná liečebná modalita karcinómu prostaty bez metastáz. Pre určenie prognózy ochorenia, predikciu odpovede na lokálnu liečbu a porovnanie výsledkov medzi jednotlivými súbormi má význam TNM klasifikácia, úvodná hodnota PSA a Gleasonovo skóre. V súbore pacientov liečených na našom pracovisku sme analyzovali výsledky liečby karcinómu prostaty ožarovaním s alebo bez hormonálnej liečby. Hodnotil sa štatistický význam základných prognostických faktorov pre biochemickú kontrolu a prežívanie. Materiál a metódy: Hodnotených bolo 218 pacientov s karcinómom prostaty bez metastáz liečených od januára 1993 do decembra 2003. Medián veku bol 69 rokov. Pacienti dostávali samostatnú rádioterapiu alebo kombináciu s krátkodobou maximálnou androgénovou blokádou alebo s dlhodobou androgénovou depriváciou. Plánovanie rádioterapie bolo dvojdimenzionálne na podklade axiálnych CT rezov. Dávka v izocentre bola 66 - 70 Gy s mediánom 70 Gy. Pri biochemickom zlyhaní dostávali pacienti záchrannú hormonálnu liečbu. Medián sledovania pre hodnotenie celkového prežívania bol 50 mesiacov. Štatistická analýza bola vykonaná pre tieto úvodné charakteristiky nádoru: T kód stanovený digitálnym rektálnym vyšetrením, prostatický špecifický antigén (PSA), Gleasonovo skóre a riziková skupina. Porovnávali sa výsledky rádioterapie bez a s hormonálnou liečbou. Biochemická kontrola sa hodnotila podľa ASTRO konsenzu. Výsledky: Päťročné celkové prežívanie, špecifické prežívanie a biochemická kontrola boli 72 %, 95 % a 70 %. Biochemická kontrola po piatich rokoch pre T1T2 nádory bola 83 % a pre T3T4 nádory bola 46 %. T3T4 nález, hodnota PSA pred liečbou > 10 ng/ml a skupina s vysokým a veľmi vysokým rizikom znamenali nižšiu pravdepodobnosť biochemickej kontroly. Celkové 5-ročné prežívanie bolo pre T1T2 nález 86 % a pre T3T4 76 %, čo bolo štatisticky významné. Prežívanie špecifické pre ochorenie bolo významne podmienené T kódom a rizikovou skupinou. Neskorá toxicita v oblasti panvy 2. a 3. stupňa bola zistená v 24 a 10 prípadoch z celého súboru pacientov. Záver: T kód zostal jediný nezávislý prognostický faktor pre celkové aj špecifické prežívanie. Túto skutočnosť môže vysvetľovať vyššia úmrtnosť na pridružené choroby, zlepšenie výsledkov rádioterapie pridaním hormonálnej liečby pri rizikových faktoroch a efektivita záchrannej hormonálnej liečby. T kód, PSA pred liečbou a riziková skupina boli stanovené ako nezávislé faktory určujúce pravdepodobnosť biochemickej kontroly.
Objective: Radiotherapy has been accepted as a treatment option of localized prostate cancer. TNM classification, initial PSA and Gleason score are essential factors for prognosis, prediction of disease control by local means of treatment and comparison of therapeutic outcomes. Institutional series of patients treated with radiotherapy with or without hormonal therapy was analysed. Treatment results and essential prognostic factors were evaluated. Material and methods: 218 patients with localized prostate cancer were treated from January 1993 to December 2003 at East Slovakia Institute of Oncology: Median age was 69 years. Treatment was radiation alone or combined with short-term maximal androgen blockade or long term androgen deprivation. Radiotherapy planning was 2 dimensional with CT scans. Dose in isocentre was 66 - 70 Gy with median 70 Gy. Salvage hormonal treatment was commenced in case of biochemical failure. Median follow up was 50 months. Statistical analysis was performed for following tumour characteristics: T code assessed by digital rectal examination, PSA, Gleason score and risk group. Treatment outcomes for radiation without and with hormonal therapy were compared. Biochemical control was defined in accordance with ASTRO consensus. Results: Five-year overall survival, cancer specific survival and biochemical control were 72 %, 95 % and 70 %. Biochemical control for T1T2 and T3T4 tumours was 83 % and 46 % respectively. Lower probability of biochemical control was implied by T3T4 tumour, PSA pre-treatment value > 10 mg/ml and high and very high-risk group. Overall survival at 5 years was 86 % for T1T2 and 76 % for T3T4 tumours (p = 0,045). T stage and risk group determined cancer specific survival. Grade 2 and 3 of late toxicity in pelvis was identified in 24 and 10 patients respectively. Conclusion: T stage was identified as the only prognostic factor for both overall and cancer specific survival. High mortality of intercurrent diseases, improvement of treatment outcomes of radiotherapy by addition of hormonal therapy in case of risk factors were present and effectiveness of salvage hormonal therapy could be the explanation. T stage, pre-treatment PSA and risk group were found as independent factors determining probability of biochemical control.
- Klíčová slova
- boostování v radioterapii, boostové varianty,
- MeSH
- biologické modely MeSH
- celková dávka radioterapie normy MeSH
- frakcionace dávky záření MeSH
- klinické zkoušky jako téma MeSH
- lékařská onkologie metody trendy MeSH
- lidé MeSH
- lokální recidiva nádoru * prevence a kontrola radioterapie MeSH
- multicentrické studie jako téma MeSH
- radiobiologie metody trendy MeSH
- radioterapie * metody trendy využití MeSH
- reziduální nádor radioterapie MeSH
- statistika jako téma MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
