Novorodenecké záchvaty sú najčastejším akútnym neurologickým stavom v novorodeneckom období, môžu byť asociované so signifikantným rizikom mortality a neurovývojovým postihnutím. Etiologické spektrum novorodeneckých záchvatov je heterogénne, u donosených novorodencov je dominujúcou etiológiou hypoxicko-ischemická encefalopatia a u nedonosených cerebrovaskulárne inzulty ako ischémia a hemorágia. Typ záchvatu definujeme podľa jeho dominujúceho klinického prejavu a záchvaty tak rozdeľujeme na motorické (automatizmy, epileptické spazmy, myoklonické, klonické, tonické a sekvenčné) a bez motorických prejavov (záraz v správaní a autonómne zmeny). Väčšina novorodeneckých záchvatov sa však prezentuje ako elektrografické záchvaty bez klinickej manifestácie, obzvlášť v kategórii nedonosených novorodencov. Aj preto konvenčná elektroencefalografia so súčasným video monitoringom predstavuje zlatý štandard v diagnostike novorodeneckých záchvatov. Ostatné vyšetrenia ako neurozobrazovacie, laboratórne a genetické realizujeme s cieľom detegovať príčinu záchvatov. Liečba novorodeneckých záchvatov je empirická, stále však zostáva liekom prvej voľby fenobarbital.

Neonatal seizures are the most common neurological emergency in the neonatal period and can be associated with significant mortality and neurodevelopmental disability. The etiology of neonatal seizures is heterogenous, but the majority are caused by hypoxic-ischemic encephalopathy in term neonates, and cerebrovascular insults such as infarction and hemorrhage in preterm neonates. The seizure type is determined by its predominant clinical features, and they can be divided into motor (automatism, epileptic spasms, myoclonic, clonic, tonic and sequential) and nonmotor (behavioral arrest and autonomic). However, many neonatal seizures present only as electrographic events without clinical signs, especially in premature newborns. Therefore, conventional electroencephalography with simultaneous video monitoring still represents the gold standard for diagnosis the seizures in neonates. Other investigations, such as neuroimaging, laboratory and genetic tests are performed for finding the cause of seizure. Pharmacotherapy of neonatal seizures is empirical. Among anticonvulsants, phenobarbital is still the first-line drug.

• MeSH
• antikonvulziva terapeutické užití   MeSH
• epilepsie benigní neonatální diagnóza   patologie   MeSH
• křeče u dětí diagnostické zobrazování   farmakoterapie   patofyziologie   MeSH
• lidé MeSH
• mozek patofyziologie   růst a vývoj   MeSH
• nemoci novorozenců * diagnostické zobrazování   farmakoterapie   patofyziologie   MeSH
• novorozenec MeSH
• záchvaty * diagnostické zobrazování   farmakoterapie   klasifikace   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• novorozenec MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Publikácia sa zameriava na epileptické ochorenie mozgu. Určené odbornej verejnosti.

• MeSH
• epileptické syndromy MeSH
• Publikační typ
• monografie MeSH

• Konspekt
• Patologie. Klinická medicína
• NLK Obory
• neurologie

Cieľ práce: Cieľom štúdie je vyhľadávanie a epidemiologická charakteristika pacientov so syndrómom nepokojných nôh (SNN) pomocou dotazníka. Súbor a metodika: Skúmanú vzorku tvorilo 555 osôb, ktoré boli oslovené na spoluprácu počas čakania pred klinickou neurologickou ambulanciou. Zúčastnení v prvej fáze vyplnili stručný dotazník zameraný na odber demografických dát a zodpovedali na štyri otázky zahŕňajúce štyri tzv. esenciálne kritériá SNN podľa International Restless Legs Syndrome Study Group. V prípade, ak respondent odpovedal na všetky štyri otázky pozitívne, bol hodnotený ako potenciálny pacient so SNN. Následne bol podrobený druhej fáze dotazníka za asistencie zdravotníka. Táto časť bola zameraná na verifikáciu SNN a jeho bližšie klinické charakteristiky. V prípade, ak respondent neodpovedal na všetky štyri otázky kladne, bol hodnotený ako negatívny vo vzťahu k SNN. Výsledky: Kritériá pre klinickú diagnózu SNN spĺňalo spolu 23,4 % respondentov (muži 18,1 %, ženy 26,5 %). Z nich 35 % uviedlo denný výskyt príznakov SNN. Začiatok príznakov SNN bol v priemere vo veku 45,7 +/- 16,1 rokov a tieto trvali už 8,6 +/- 8,2 roka. Poruchy spánku spôsobené SNN uviedlo 58 % pacientov so SNN. 41,9 % pacientov hlásilo, že má podobne postihnutého aspoň jedného pokrvného príbuzného do druhého stupňa. Pacienti so SNN boli signifikantne výraznejší spotrebitelia zdravotnej starostlivosti v parametroch: 1. počet užívaných medikamentov a 2. počet návštev lekára za posledné tri mesiace. Záver: Rozpoznanie chorých so SNN pomocou jednoduchej dotazníkovej metódy, napr. počas čakania na ambulantné vyšetrenie, sa zdá byť efektívnym prístupom a odporúčame ho zaviesť do širšej medicínskej praxe.

Aim of study: The study was aimed to detect and characterize patients with restless legs syndrome (RLS) using questionnaire. Subjects and methods: Study sample included 555 persons who were recruited in a waiting-room neurological outpatient clinic. Participants firstly filled a brief questionnaire aimed to collect demographic data and than responded to four specific questions, i.e., essential criteria for RLS according to the International Restless Legs Syndrome Study Group. If respondent answered positively all four questions, he/she was classified as probable RLS-sufferer. Consecutively, he/she completed a second part of the questionnaire, applied by health care professional. This part was oriented to confirmation and particular RLS description. If respondent did not respond positively all four diagnostic questions, he/she was classified as negative in relation to RLS. Results: Criteria for clinical diagnosis of RLS were fulfilled altogether by 23.4% of respondents (men 18.1%, women 26.5%). Thirty five per cent of RLS-sufferers referred daily occurrence of RLS symptoms. RLS begun in average age of 45.7 +/- 16.1 years, and it persisted 8.6 +/- 8.2 years. Sleep disorders caused by RLS were referred in 58 % of RLS-sufferers. Familial occurrence of RLS was reported by 41.9 % of patients. RLS-sufferers were greater health care consumers in parameters: 1. number of medicaments, and 2. number of visits of physician in last three months. Conclusion: Detection of patients with RLS by means of simple questionnaire, e.g. during waiting for clinical assessment or treatment, is very effective approach applicable in a broad medical practice.

• MeSH
• diagnostické techniky neurologické využití   MeSH
• elektromyografie využití   MeSH
• epidemiologické studie MeSH
• lidé MeSH
• medicína založená na důkazech trendy   MeSH
• poruchy spánku a bdění diagnóza   etiologie   komplikace   MeSH
• průzkumy a dotazníky využití   MeSH
• statistika jako téma MeSH
• syndrom neklidných nohou diagnóza   epidemiologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

• Publikační typ
• abstrakty MeSH