- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Prvým cieľom práce bola experimentálna aplikácia krátkodobej inhalačnej anestézie xenónom a zvládnutie techniky a technológie jej podávania. Druhým cieľom bolo sledovanie objektívnych fyziologických a laboratórnych parametrov, ako aj subjektívnych pocitov experimentálnych subjektov – anestéziológov, ktorí sa podrobili anestézii. Autori v práci opisujú prvé experimentálne podanie xenónovej inhalačnej anestézie na dobrovoľníkoch. Pracovisko: Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Dizajn: Klinický experiment (Súhlas etickej komisie č. 21082009). Materiál a metodika: Na skupine 5 dobrovoľníkov sme sledovali účinky xenónovej anestézie, jej objektívnych účinkov na fyziologické premenné, laboratórne výsledky a subjektívne prežívanie anestézie do štádia, kedy dôjde k strate vedomia. Dva experimentálne subjekty voviedli do prvých dvoch štádií hĺbky anestézie, ďalšie 3 subjekty do 3–4. štádia xenónovej anestézie. Pacienti boli štandardne monitorovaní a zabezpečení. Výsledky:V parametroch laboratórnych biochemických a hematologických vyšetrení, porovnávali výsledky odberov pred anestéziou a cca 15 min po anestézii. Rozdiely medzi výsledkami pred anestéziou a po anestézii nezistili. Výsledky boli v tolerancii fyziologických hodnôt. Počas anestézie boli sledované parametre obehu (TK a P) stabilné a nedošlo k významným zmenám pulzu a TK. Ventilačné parametre sa v úvode do anestézie mierne menili, dýchanie sa spomalilo a prehĺbilo, ale po nástupe III a IV štádia anestézie „spánku“ sa parametre prakticky vrátili na pôvodné hodnoty. Monitorovaná SpO2 bola stabilná, okolo 97–100 %. ETCO2 sa pohybovalo od 5,2 do 4,6 %. Autori hodnotia subjektívne pocity anestézovaných subjektov, a to v momente dosiahnutia relatívne stabilnej koncentrácie xenónu v dýchacom okruhu pri 10, 20, 30, 40 a 50%. Záver: Autori konštatujú, že pre získanie určitej skúsenosti s aplikáciou xenónu, ako aj technologických zručností bol tento experiment veľkým prínosom. Z pohľadu experimentálnych osôb – anestéziológov, to bola nenahraditeľná skúsenosť. Autori predpokladajú skoré zavedenie xenónu do anestéziologickej praxe v indikovaných prípadoch na vlastnom oddelení.
Objective:We describe the first experimental administration of xenon inhalational anaesthesia in volunteers. The primary aim was administering a short inhalational xenon anaesthesia and learning the technique and technology of its administration. The secondary aim was observing objective physiological and laboratory parameters and the subjective feelings of the subjects who had undergone the anaesthesia. Setting: Department of Anaesthesia and Intensive Medicine. Design: Clinical experiment (Approval No. 21082009 of the Ethical Committee). Materials and methods:The objective effects of xenon anaesthesia on the physiological variables and laboratory tests and its subjective perception until the loss of consciousness by the subjects were tested in a group of 5 volunteers. Two subjects reached the first two depth levels of anaesthesia and the remaining subjects reached levels 3 and 4 of xenon anaesthesia. All the subjects were monitored and managed in a standard fashion. Results: The laboratory tests were performed prior to and 15 minutes after the anaesthesia. There were no significant differences found in the results before and after the anaesthesia. No result exceeded the normal range. Blood pressure and heart rate were stable, without significant changes, during the course of anaesthesia. Ventilatory parameters showed minor changes, the heart rate decreased and breathing became temporarily deeper but after reaching anaesthesia depth-levels 3 and 4, all the parameters became normal again. SpO2 was stable, oscillating between 97 and 100%, ETCO2 reached 4.6–5.2 kPa. The authors evaluated the subjective perception by the anaesthetized persons at the moments when xenon concentration in the airways reached a relatively stable concentration at 10, 20, 30, 40 and 50%. Conclusion: This experiment is one of the first ones in the field of gaining technical skills and experience in performing xenon anaesthesia. For the volunteers, all of whom are anaesthetists, this was a unique personal experience. The authors expect early implementation of xenon anaesthesia into their clinical anae - sthetic practice in indicated cases.
- MeSH
- celková anestezie metody využití MeSH
- experimenty na lidech etika normy zákonodárství a právo MeSH
- hodnocení léčiv MeSH
- inhalační anestezie dějiny metody využití MeSH
- lidé MeSH
- peroperační monitorování metody využití MeSH
- probouzení z anestezie MeSH
- statistika jako téma MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
- xenon aplikace a dávkování škodlivé účinky terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Cieľ práce: Vyskúšať, či pri výrazne nehomogénnej distribúcii plynov v ťažko patologicky postihnutých pľúcach je možné trojhladinovou UVP zlepšiť distribúciu plynov do tzv. pomalých bronchoalveolárnych kompartmentov pri znížení objemového zaťaženia tzv. rýchlych kompartmentov a zlepšiť výmenu plynov v pľúcach pri zachovaní zásad „netraumatizujúcej ventilácie“. Názov a sídlo pracoviska: Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Materiál a metóda: Autori aplikovali v skupine 12 pacientov s nehomogénnym pľúcnym postihnutím trojhladinovú umelú ventiláciu pľúc. Trojhladinovú ventiláciu definujú ako spôsob (modifikáciu) UVP, pričom základnú hladinu ventilácie tvorí ventilačný režim CMV, PCV alebo PS (ASB) a nadstavbu, tzv. ventiláciu na pozadí tvoria dve hladiny PEEP. PEEP (konštantný) a PEEPh (PEEP high) s meniteľnou frekvenciou a trvaním (striedaním) prechodu medzi jednotlivými hladinami PEEP. Výsledky: U 12 pacientov s ťažkým nehomogénnym poškodením pľúc (atypická pneumónia a ARDS/ALI) zaviedli po málo úspešnej ventilácii v režime PCV, po recruitment manévri (PaO2/FiO2 = 5–6 kPa), trojhladinovú ventiláciu pľúc (3LV). Po zavedení 3LV s frekvenciou fPCV = 26 ± 4 d . min-1 a PEEPh s frekvenciou fpeeph = 7 ± 2 d . min-1 pri dosiahnutej minútovej ventilácii MV = 12 ± 4 l . min-1 nastali počas 1–4 hodín výrazne pozitívne zmeny vo výmene plynov v pľúcach. Pri porovnaní zmien po zavedení 3LV došlo k zníženiu pľúcneho skratu z 50 ± 5 % na hodnoty okolo 30 ± 5 %. Zvýšila sa eliminácia CO2 s poklesom PaCO2 na hodnoty pod 6 ± 0,3 kPa oproti pôvodnej hodnote 7,8 ± 0,5 kPa a stúplo PaO2 na hodnoty 7,5 ± 1,2 kPa oproti pôvodnej hodnote 5,4 ± 0,4 kPa, pri znížení FiO2 na 0,8–0,4.(PaO2/FiO2 = 5,5 vs. 13 kPa). Recruitment pľúc pôsobením PEEP = 1,2 ± 0,4 kPa, prejavujúci sa aj zvýšením statickej poddajnosti Cst z hodnôt 0,18 ± 0,02 l/kPa na 0,3 ± 0,02 l/kPa a neskôr až 0,38 ± 0,05 l/kPa, prispel k zlepšeniu výmeny plynov. Odpor dýchacích ciest (Raw) klesol o viac ako 30 %. Zlepšenú aeráciu pľúc hodnotia autori ako prejav aj zlepšenej distribúcie plynov do oblastí s dlhou časovou konštantou. Pacienti boli prevedení po 5 ± 1 dňoch na ventilačný režim PS, s postupným znižovaním ventilačnej podpory boli odpojení od ventilátora a preložení na základné oddelenie. Záver: Napriek malému súboru klinické výsledky prinajmenšom podporujú výsledky teoretickej matematickej simulácie 3LV v matematickom a fyzikálnom modeli. 3LV zlepšila výmenu plynov v pľúcach v porovnaní s PCV aplikovanej počas prvých 2–4 hodín UVP a môže tak byť nádejným spôsobom pre ventiláciu pľúc postihnutých difúznym nehomogénnym patologickým procesom
Objective: To test whether in cases of considerably non-homogenous gas distribution in acute pathological lung conditions it is possible to improve gas distribution into slow broncho-alveolar compartments while decreasing the volume load of the fast compartments, and to improve gas exchange in the lungs while sustaining the principles of “non-injurious ventilation“, by using tri-level (3LV) IPPV. Setting: Department of Anaesthesiology and Intensive Care Unit. Materials and methods: Authors applied 3LV ventilation to a group of 12 patients with non-homogenous lung injury. Tri-level ventilation is defined as a type (modification) of IPPV consisting of background ventilation using the CMV, PCV or PS (ASB) ventilation mode and an added level called “on-background ventilation“ consisting of multiple levels of PEEP: PEEP (constant) and PEEPh (PEEP high) with variable frequency and duration of transition between individual levels of PEEP. Results: The study population consisted of 12 patients with severe non-homogenous lung injury/disorder (atypical pneumonia and ARDS/ALI) who failed to achieve successful ventilation in the PCV mode after a recruitment manoeuvre (PaO2/FiO2 = 5–6). After the application of 3LV with respiratory rate of fPCV = 26 ± 4 b . min-1 and PEEPh with frequency of fpeeph = 7 ± 2 b . min-1 reaching minute ventilation (MV) of 12 ± 4 b . min-1, a considerable improvement in gas exchange was observed within 1–4 hours. Pulmonary shunt decreased from 50 ± 5% to approx. 30 ± 5%. Elimination of CO2 improved from 7.8 ± 0.5 kPa to less than 6.0 ± 0.3 kPa and PaO2 increased from 5.4 ± 0.4 kPa to 7.5 ± 1.2 kPa while FiO2 could be reduced to 0.8–0.4. Alveolar recruitment due to PEEP of 1.2 ± 0.4 kPa which was manifested by an increase in static compliance Cst from 0.18 ± 0.02 l/kPa to 0.3 ± 0.02 l/kPa and later on 0.38 ± 0.05 l/kPa helped to improve gas exchange. Airway resistance (Raw) decreased by more than 30%. The improved aeration of the lungs is considered to be a manifestation of improved gas distribution to the areas with a long time constant. Patients were weaned to pressure support ventilation in 5 ± 1 and later successfully weaned off the ventilator and transferred to a standard ward. Conclusions: The clinical results support the mathematical and physical simulation results of ventilation using 3LV. The authors conclude that 3LV improved pulmonary gas exchange compared to PCV in 2–4 hours. Tri-level ventilation could be a promising ventilatory mode for the lungs affected by a diffuse non-homogenous pathological process.
