In a retrospective cohort study undertaken in 12 European countries, 249 female narcoleptic patients with cataplexy (n = 216) and without cataplexy (n = 33) completed a self-administrated questionnaire regarding pregnancy and childbirth. The cohort was divided further into patients whose symptoms of narcolepsy started before or during pregnancy (308 pregnancies) and those in whom the first symptoms of narcolepsy appeared after delivery (106 pregnancies). Patients with narcolepsy during pregnancy were older during their first pregnancy (P < 0.001) and had a higher body mass index (BMI) prior to pregnancy (P < 0.01). Weight gain during pregnancy was higher in narcoleptic patients with cataplexy (P < 0.01). More patients with narcolepsy-cataplexy during pregnancy had impaired glucose metabolism and anaemia. Three patients experienced cataplexy during delivery. The rate of caesarean sections was higher in the narcolepsy-cataplexy group compared to the narcolepsy group (P < 0.05). The mean birth weight and gestational age of neonates were within the normal range and did not differ across groups. Neonatal care was affected adversely by symptoms of narcolepsy in 60.1% of those with narcolepsy during pregnancy. This study reports more obstetric complications in patients with narcolepsy-cataplexy during pregnancy; however, these were not severe. This group also had a higher BMI and higher incidence of impaired glucose metabolism during pregnancy. Caesarian section was conducted more frequently in narcolepsy-cataplexy patients, despite cataplexy being a rare event during delivery. Furthermore, symptoms of narcolepsy may render care of the infant more difficult.
- MeSH
- anemie epidemiologie MeSH
- časové faktory MeSH
- císařský řez statistika a číselné údaje MeSH
- gestační stáří MeSH
- hmotnostní přírůstek MeSH
- index tělesné hmotnosti MeSH
- kataplexie epidemiologie MeSH
- kohortové studie MeSH
- kojení MeSH
- komplikace těhotenství epidemiologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- narkolepsie epidemiologie MeSH
- novorozenec MeSH
- poporodní období psychologie MeSH
- porodní hmotnost MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- těhotenství MeSH
- zpráva o sobě MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- Geografické názvy
- Evropa MeSH
Prebudenia so zmätenosťou sa môžu vyskytovať ako samostatná parasomnia viazaná na NREM spánok, môžu byť súčasťou iných porúch spánku, neurologických a psychických ochorení, alebo môžu byť navodené užívaním niektorých liekov a drog. Autori opierajúc sa o Medzinárodnú klasifikáciu porúch spánku (ICSD2) uvádzajú diagnostické kritéria, klinický obraz, diferenciálnu diagnostiku a možnosti terapeutického ovplyvnenia nočnej zmätenosti.
- MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- elektroencefalografie metody využití MeSH
- lidé MeSH
- obstrukční spánková apnoe diagnóza MeSH
- parasomnie diagnóza etiologie terapie MeSH
- polysomnografie metody využití MeSH
- poruchy probouzení ze spánku diagnóza etiologie terapie MeSH
- poruchy spánku a bdění diagnóza terapie MeSH
- somnambulismus diagnóza etiologie terapie MeSH
- stadia spánku fyziologie MeSH
- věkové faktory MeSH
- zmatenost diagnóza etiologie terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Úvod: Syndróm spánkového apnoe zhoršuje kvalitu spánku, mení jeho architektúru a spôsobuje nadmernú dennú spavost. V práci sme verifikovali prítomnosť nadmernej dennej spavosti u pacientov so syndrómom obštrukčného spánkového apnoe pomocou nenáročného dotazníka a najpoužívanejšej objektívnej, ale časovo aj finančne nákladnej metódy. Porovnávali sme obidva spôsoby hodnotenia s cieľom navrhnút efektívny postup pri hodnotení dennej spavosti v klinickej praxi. V snahe overit hypotézu, do akej miery sa opakované prebudenia počas spánku a intermitentná nočná hypoxémia podieľajú na nadmernej dennej spavosti, sme realizovali korelácie výsledkov hodnotenia dennej spavosti s vybrannými polysomnografickými parametrami. Metodika: Pomocou Epworthskej škály spavosti a Testu viacpočetnej spánkovej latencie sme hodnotili dennú spavost U 42 pacientov s priemerným vekom 50,31 ± 9,85 rokov. Stupeň syndrómu spánkového apnoe bol stanovený celonočným polysomnografickým vyšetrením s priemerným apnoicko hypopnoickým indexom 31,38 ±24,03. Výsledky: Patologické Epworthské skóre spavosti nad 10 bodov malo 42,86 % pacientov. Pri objektívnom hodnotení spavosti priemerná latencia zaspania v štyroch testoch bola 6,45 minút. Pod 10 minút malo skrátenú latenciu zaspania 92,86 % pacientov. Zistili sme štatisticky význeminú nepriamu koreláciu medzi obidvoma spôsobmi hodnotenia spavosti (r = -0,443, p < 0,01). Avšak napriek významnej korelácii medzi subjektívnym a objektívnym hodnotením spavosti, 19,4 % pacientov s priemernou spánkovou latenciou pod 5 minút malo Epworthské skóre pod 10 bodov. Našli sme významnú nepriamu koreláciu medzi priemernou spánkovou latenciou a arousal indexom, menej výrazná bola závislost Epworthského skóre na arousal indexe. Záver: V skupine našich pacientov Epwothské skóre odráža úroveň spavosti meranej Testom viacpočetnej spánkovej latencie. Avšak subjektívne udávaná spavost nebola vždy v súlade s nálezom pri objektívnom hodnotení, preto výsledky našej štúdie naznačujú opatrnosť pri hodnotení dermej spavosti len subjektívnym postupom. Korelácie výsledkov subjektívneho a objektívneho hodnotenia dermej spavosti s polysomnografickými parametremi vykazujú výraznejšie závislosti v parametroch, ktoré fragmentujú spánok na rozdiel od parametrov poukazujúcich na stupeň desaturácie.
Introduction: The syndrome of sleep apnoea worsens the quality of sleep, changes its architecture and is responsible for excessive daytime somnolence. In our trial we verified the presence of excessive daytime somnolence in patients presenting vrith obstructive sleep apnoea. For this verfification we used a simple questionnaire and the most frequently used objective method, which is time-demanding and expensive. We compared the two assessment methods in order to propose an efficatious procedure for the assessment of daytime somnolence in clinical practice. In order to verify the hypothesis about the share of repeated awakening during sleep and intermittent night hypoxaemia in excessive daytime somnolence we correlated the results of the assessment of daytime somnolence and selected polysomnographic parameters. Method: Using the Epworth scale of somnolence and the test of multiple sleep latencies we assessed daytime somnolence in 42 patients - mean age 50.31 ± 9.85 years. The degree of the syndrome of sleep apnoea was determined on the basis of an all-night polysomnographic investigation with a mean apnoeic-hypopnoeic index 31.38124.03. Results: 42.86 % of the patients had a pathological Epworth somnolence score over 10 points. In an objective evaluation of somnolence the mean latency of falling asleep was 6.45 minutes in four tests. A shorter latency under 10 minutes was found in 92.86 % of the patients. We established a statistically significant indirect correlation between the two methods of somnolence evaluation (r = -0.443, p < 0.01). Despite the significant correlation of the subjective and objective assessment of somnolence, 19.4 % of the patients with a mesin sleep latency under 5 minutes had an Epworth score under 10 points. We found a significant indirect correlation between the mean sleep latency and the arousal index, the dependence of the Epworth score on the arouscd index was less significant. Conclusions: In our group of patients the Epworth score reflected the level of somnolence measured by the test of multiple sleep latency. Although the subjectively given somnolence did not always tally with the results of objective evaluation, the results of our trial suggest that we should be careful when assessing daytime somnolence solely by a subjective approach. The correlation of results of subjective assessment and objective evaluation of daytime somnolence with polysomnographic parameters indicate a higher dependence on parameters fragmenting sleep than on parameters giving the degree of desaturation.
Úvod: Pravděpodobné najvýznamnejším stimulom prebudenia u pacientov s obštrukčným spánkovým apnoickým syndrómom (OSAS) je narastajúce respiračné úsilie počas apnoe/hypopnoe. Opakované prebudenia fragmentujú spánok, zhoršujú jeho kvalitu a narúšajú architekturu spánku. Autori v práci hodnotia vplyv spánkovej respiračnej poruchy na fragmentáciu a zmenenú strukturu spánku, schopnost ukazovateTov prebudení a spánkovej fragmentácie predikovat závažnost narušenia spánku. Metodika: 52 pacientov málo diagnózu OSAS stanovenu celonočným kompletným polysomnografickým vyšetrením. Index respiračných poruch (RDI) bol v rozsahu od 5,5 do 78. Výsledky: Pacienti s OSAS majú změněný spánok (nárast medzispánkovej bdělosti, INREM, pokles SWS, REM, efektivity spánku) v závislosti od RDI. Pri korelačnej analýze bol zistený signifikantně významný vztah medzi indexmi spánkovej fragmentácie a RDI. Apnoe/hypopnoe s poklesom srdcovej frekvencie signifikantně korelovali s vybranými spámkovými parametrami, l^m prebúckací index vykazoval len slabú koreláciu. Nebol zaznamenaný žiaden statisticky významný vztah medzi sledovanými spánkovými charakteristikami a desaturačným indexom. Závěr: Změny v architektuře spánku odrážajú stupeň závažnosti OSAS. Fragmentácia spánku a změna v jeho struktuře vznikajú v dosledku opakovaných prebudení viazaných na respiračné události. Index změny spánkových stádií, spánkový fragmentačný index a indikátory autonómnych prebudení autori považujú za lepšie ukazovatele spánkovej fragmentácie ako prebúdzací index.
Introduction: The apnea/hypopnea with increasing respiratory effort is likely the most important stimulus for arousal in patients with obstructive sleep apnoea syndrome (OSAS). The repeated arousals result in sleep fragmentation, poor quality of sleep and changes in sleep architecture. This study investigates the influence of sleep respiratory disturbance on sleep fragmentation and structure, the abilty of the indices of arousals and sleep fragmentation to predict the relevance of sleep disturbance. Methods: Comlete polysomnography was performed in 52 OSAS patients with respiratory disturbance index (RDl) ranging from 5,5 to 78. Results: OSAS patients had disrupted sleep architecture (increased amount of wake time during sleep, 1NREM sleep, decreased amount of SWS, REM and sleep efficiancyl depending on RDl. Correlation analysis showed that sleep fragmentation indices had significant association with RDl. Apopnaes/hypopneas with heart rate drop significantly correlated with sleep characteristics while Arousal index showed only weak relation with them and other fragmentation indices. Sleep characteristics showed no association with Desaturation index. Conclusions: OSAS severity relates to sleep architecture changes. Sleep fragmentation and changes in sleep structure are caused by repeated respiratory-rellated arousals. Authors consider Shift index. Sleep fragmentation index and indices of autonomic arousals better for sleep fragmentation prediction than Arousal index.
