VÝCHODISKA: Výbušná síla dolních končetin je důležitým faktorem herního výkonu v basketbale. Ačkoli se mnoho studií zabývalo stanovením tréninkového efektu plyometrického tréninku, existuje nedostatek studií zaměřených na vrcholové basketbalisty. CÍLE: Cílem studie bylo zjistit, jaké změny ve výbušné síle dolních končetin mohou nastat u vrcholových basketbalistů po šestitýdenním silovém tréninku obsahujícím plyometrická cvičení a cvičení s doplňkovými odpory. METODIKA: Vrcholoví basketbaloví hráči (n = 12, věk 24,7 ± 1,5 roku, výška 197,0 ± 7,6 cm, hmotnost 95,8 ± 8,1 kg) absolvovali v rámci přípravného období šestitýdenní tréninkový program s plyometrickými cvičeními a s cvičeními s doplňkovými odpory. Tato cvičení byla zařazena dvakrát týdně (v šestém týdnu jedenkrát). Změny výbušné síly byly hodnoceny testem vertikální skok z dřepu bez švihu paží, vertikální skok z místa bez švihu paží, vertikální skok z místa se švihem paží, vertikální skok po nákroku. Hráči absolvovali vstupní měření v den zahájení přípravného období a výstupní měření dva dny po skončení tréninkového programu. VÝSLEDKY: Analýza intraskupinových změn potvrdila významné rozdíly mezi oběma měřeními u testů vertikální skok z dřepu (Z = 2,58; p = ,01; r = ,75), vertikální skok z místa se švihem paží (Z = 2,49; p = ,01; r = ,72) a vertikální skok z místa bez švihu paží (Z = 2,75; p = ,01; r = ,79). U testu vertikální skok po nákroku byly rozdíly nevýznamné (Z = 1,60; p = ,11; r = ,56). Analýza intraindividuálních změn ukázala na výrazné rozdíly ve změnách výbušné síly dolních končetin po šestitýdenním tréninku. Ke zlepšení ve všech testech došlo u devíti z dvanácti hráčů, naopak ve všech testech se zhoršil jeden hráč. ZÁVĚRY: Výsledky studie u vrcholových basketbalistů potvrdily, že zařazení plyometrických cvičení a cvičení s doplňkovým odporem v přípravném období může vést k signifi kantním změnám výbušné síly také u vrcholových basketbalistů.

• Keywords
• basketbal, kondiční trénink, testování,
• MeSH
• Basketball * MeSH
• Lower Extremity innervation   MeSH
• Adult MeSH
• Evaluation Studies as Topic MeSH
• Humans MeSH
• Plyometric Exercise * utilization   MeSH
• Statistics as Topic MeSH
• Muscle Strength * MeSH
• Exercise Movement Techniques methods   utilization   MeSH
• Check Tag
• Adult MeSH
• Humans MeSH
• Male MeSH
• Publication type
• Research Support, Non-U.S. Gov't MeSH

Cieľom dvojskupinového časovo súbežného 6-týždňového experimentu bolo porovnať vybrané typy plyometrického tréningu s gradáciou prídavnej hmotnosti (EXP1) a s gradáciou výšky zoskoku (EXP2) pri cvičení zoskok-výskok a ich účinnosť na zmeny vybraných prejavov silových schopností. Hodnotili sme úroveň vertikálneho výskoku s protipohybom (CMJ), bez protipohybu (SJ) a priemerný silový gradient pri cvičení drep s pokrčením v kolennom kĺbe 90° v izometrických podmienkach v intervaloch 0-50 ms (RFD50) a v 0-200 ms (RFD200) od počiatku maximálnej izometrickej kontrakcie. Výsledky preukázali, že v CMJ sme u skupiny s gradáciou prídavnej hmotnosti EXP1 zaznamenali zlepšenie o 1,01 cm (3,5 %) (p<0,01). EXP2 sa zlepšila v priemere o 1,78 cm (5,5 %) (p<0,05). SJ sa v EXP1 v priemere zlepšila o 0,94 cm (3,5 %) (p = n.s.), v EXP2 o 1,91 cm (6,6 %) (p<0,05). V RDF50 bol priemerný prírastok zaznamenaný po perióde tréningu u EXP1 1,03 N.ms-1 (26,08 %) (p = n.s.) a u EXP2 0,57 N.ms-1 (16,39 %) (p<0,05). V RFD200 u EXP1 bol priemerný prírastok po perióde tréningu 2,51 N.ms-1 (20,91 %) (p<0,01), zatiaľ čo EXP2 sa v priemere zlepšila o 1,05 N.ms-1 (10,04 %) (p = n.s.). Na základe získaných poznatkov odporúčame pre zlepšenie úrovne vertikálneho výskoku s protipohybom aplikovať postup s pridávaním doplnkovej záťaže v excentrickej časti. Pre výskok bez protipohybu a kratšie časové intervaly silového gradientu odporúčame používať systém s postupným zvyšovaním výšky zoskoku.

The aim two groups time parallel 6-week experiment was to compare selected types of plyometric training. One group trained with gradation of external weight loading in eccentric phase (EXP1) and the second group increased drop height (EXP2) during drop jump training. We compared their effects on changes in selected strength abilities. We assessed the level of countermovement vertical jump height (CMJ), standing vertical jump height (SJ) and average force gradient in squat exercises with the knee joint in 90 ° by maximal isometric contraction at intervals of 0-50 ms (RFD50) and 0-200 ms (RFD200). The results showed that in CMJ EXP1 had improved by 1.01 cm (3.5%) (p<0.01). EXP2 improved by an average of 1.78 cm (5.5 %) (p<0.05). SJ in EXP1 average improved by 0.94 cm (3.5 %) (p = n.s.) in EXP2 by 1.91 cm (6.6 %) (p<0.05). In RDF50 the average increase observed after a period of training in EXP1 1.03 N.ms-1 (26.08 %) (p = n.s.) and EXP2 0.57 N.ms-1 (16.39 %) (p<0.05). In the EXP1 RFD200 the average increase was 2.51 N.ms-1 after a period of training (20.91 %) (p<0.01), while on average EXP2 improved by 1.05 N.ms-1 (10.04 %) (p = n.s.). Based on these results we recommend to improving of vertical jump height with a countermovement and force gradient in longer intervals (200 ms) to apply the external weight in the form of small dumbbells in eccentric phase of drop jump training. To standing jump height development and shorter time intervals of force gradient (50 ms) is recommended to use a gradual increase in height of drop in plyometric training.

• Keywords
• silové schopnosti, plyometry, výška výskoku, silový gradient,
• MeSH
• Humans MeSH
• Plyometric Exercise * classification   methods   utilization   MeSH
• Muscle Strength * physiology   MeSH
• Exercise Movement Techniques methods   instrumentation   utilization   MeSH
• Volleyball * physiology   education   MeSH
• Efficiency classification   MeSH
• Women MeSH
• Check Tag
• Humans MeSH
• Female MeSH
• Geographicals
• Slovakia MeSH

Cieľom výskumu bolo overiť účinnosť dvoch odlišných typov silového tréningu. Všeobecného zameraného na rozvoj svalovej topografie a kombinovaného - maximálne silového a plyometrického tréningu na zmeny všeobecných a špeciálnych rýchlostno-silových schopností 12-tich mladých hráčov ľadového hokeja. Išlo o jednoskupinový postupný kvázi-experiment v trvaní 8 týždňov s frekvenciou podnetov 2 krát týždenne v troch sériách cvičení. Prvé 4 týždne absolvovali mladý hokejisti základný silový tréning zameraný na topografiu všeobecnými prostriedkami (6 – 8 cvičení, 3 série, 70% - 80% 1 RM s počtom opakovaní 8 – 10). Druhé 4 týždne bol silový tréning kombinovaný a pozostával s maximálne silových metód (2-4 opakovania s 85-95% 1RM) a následnou aplikáciou plyometrických cvičení v 6-10 opakovaniach v jednej tréningovej jednotke. Sledovali sme zmeny parametrov pohybovej výkonnosti v špecifických a v nešpecifických podmienkach. Výsledky preukázali nasledovné zmeny: Vo vertikálnom výskoku bez protipohybu (SJ) sme zaznamenali po období kombinovaného tréningu (EX2) zlepšenie z 33,3 ± 2,89cm na 34,35 ± 2,80cm čo je nárast o 1,05 cm (3,2%; p<0,01); vo výskoku s protipohybom (CMJ) nastalo zlepšenie z 36,51 ± 4,39cm na 37,84 ± 4,36cm o 1,33 cm, čiže o 3,6% (p<0,01). V období rozvoja všeobecnej svalovej topografie (EX1) nastal v parametri vertikálny výskok bez protipohybu (SJ) tiež významný nárast z 32,48 ± 3,65sm na 33,3 ± 2,89 cm (p<0,05). Anaeróbny alaktátový výkon (AAV) bol pozitívne ovplyvnený obidvomi experimentálnymi podnetmi. V EX1 z 42,09 ± 4,48 W.kg-1 na 42,72 ± 4,61 W. kg-1 (p<0,01) a neskôr v EX2 na 43,78 ± 4,44 W.kg-1 (p<0,01). V testoch odrazových schopností zložitejšieho charakteru sme takisto zaregistrovali pozitívne zmeny, čo sa prejavilo zlepšením výkonov v obidvoch obdobiach. V skoku do diaľky z miesta (SZM) v EX1 období z 246,25 ± 11,07cm na 249,17 ± 10,32cm (p<0,01) a následne na 253,58 ± 9,83cm v EX2 (p<0,01). V trojskoku (3SK), teste na rýchlosť so zmenami smeru (10x5) a v testoch na ľade boli významné prírastky iba v období kombinovaného tréningu (EX2). V teste 3SK z 722,42 ± 29,58cm na 727,50 ± 30,64cm; v teste 10x5m z 17,00 ± 0,57s na 16,90 ± 0,57 s (p<0,01); v teste korčuliarskej rýchlosti (1x36m) z 4,95 ± 0,10s na 4,88 ± 0,09s o 1,4% (p<0,01); v teste korčuliarskej rýchlosti so zemami smeru (6x9m) z13,73 ± 0,48s na 13,63 ± 0,51s o 0,8% (p<0,05); v teste korčuliarskej vytrvalosti v rýchlosti (Okr) z 14,79 ± 0,18s na 14,67 ± 0,20s o 0,8% (p<0,05). V parametroch testu špeciálnych zručností - rýchlosti s vedením puku (Sla) nenastali významné zmeny ani v jednom období. Záverom môžeme konštatovať, že kombinovaný tréning (maximálna sila a plyometria) mal v porovnaní s tréningom všeobecnej sily viac pozitívny vplyv na rozvoj rýchlostno-silových schopností mladých hráčov ľadového hokeja, ktorý sa prejavil aj v špecifických podmienkach hodnotenia pohybovej výkonnosti na ľa

Purpose of this study was to compare effects of general strength training with combined maximal strength and plyometrics training. Twelve young ice hockey players were examined and intervened 4-week general strength training (EX1) at first and consequently 4-week, combined training (EX2). Combined training consisted of maximal strength workouts with 2-4 repetitions on 85-95% 1RM and subsequent application of plyometrics workouts with 6-10 repetitions. The training group performed 2 sessions per a week in 3 sets of exercises. The measurements were assessed before, between and after periods and consisted of specific test performed on ice and non-specific tests off ice. The results showed that in EX2 period SJ improved from 33,3 ± 2,89 cm to 34,35 ± 2,80 cm by 1,05 cm (3,2%; p<0,01); CMJ from 36,51 ± 4,39 cm to 37,84 ± 4,36 cm by 1,33 cm (3,6%; p<0,01). Also in EX1 period SJ was changed from 32,48 ± 3,65 cm to 33,3 ± 2,89 cm (p<0,05). Anaerobic alactic power (AAV) changed significantly in EX1 period from 42,09 ± 4,48 W.kg-1 to 42,72 ± 4,61 W.kg-1 (p<0,01) afterwards in EX2 period to 43,78 ± 4,44 W.kg-1 (p<0,01). In jumping performances we measured in both periods significant improvements; standing long jump (SZM) in EX1 period from 246,25 ± 11,07 cm to 249,17 ± 10,32 cm (p<0,01) then in the end of EX2 period 253,58 ± 9,83 cm (p<0,01). Standing triple jump (3SK), agility run (10x5) and all specific test on ice were significant changes recorded only in EX2 period. 3SK from 722,42 ± 29,58 cm to 727,50 ± 30,64 cm; 10x5m from 17,00 ± 0,57 s to16,90 ± 0,57 s (p<0,01); on ice speed tests (1x36m) from 4,95 ± 0,10 s to 4,88 ± 0,09 s by 1,4% (p<0,01); (6x9m) from 13,73 ± 0,48 s to 13,63 ± 0,51 s by 0,8% (p<0,05); in speed endurance ice hockey skating test (Okr) form 14,79 ± 0,18 s to 14,67 ± 0,20 s o 0,8% (p<0,05). Skills ice hockey test parameters (Sla) did not changed significantly in EX1 neither in EX2 period. It could be concluded that both periods had effect on motor performance enhancement, but EX2 training period was more sufficient for improvement in speed-strength abilities especially in specific condition on ice.

• MeSH
• Hockey * physiology   education   MeSH
• Humans MeSH
• Adolescent MeSH
• Motor Skills physiology   classification   MeSH
• Plyometric Exercise * statistics & numerical data   utilization   MeSH
• Muscle Strength physiology   MeSH
• Physical Exertion physiology   MeSH
• Physical Education and Training methods   organization & administration   trends   MeSH
• Physical Fitness MeSH
• Check Tag
• Humans MeSH
• Adolescent MeSH
• Male MeSH