Q112368502 Dotaz Zobrazit nápovědu
2. doplněné a aktualizované vydanie 520 stran : ilustrace ; 24 cm
- MeSH
- epidemiologie MeSH
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- Učební osnovy. Vyučovací předměty. Učebnice
- NLK Obory
- epidemiologie
- NLK Publikační typ
- učebnice vysokých škol
Pomôcka prednášateľovi ; zv. 134
Vyd. 1 20 s. ; 20 cm
- MeSH
- bakteriální infekce a mykózy MeSH
- zdroje nemoci MeSH
- zoonózy MeSH
- Publikační typ
- příručky MeSH
- Konspekt
- Mikrobiologie
- NLK Obory
- bakteriologie
Vysokškolské učebné texty
Vydanie prvé 220 stran : ilustrace, tabulky ; 29 cm
- MeSH
- epidemiologie MeSH
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- NLK Obory
- epidemiologie
- NLK Publikační typ
- učebnice vysokých škol
Úvod: Leptospiróza ľudí spôsobená sérovarom Mozdok nebola doposiaľ jednoznačne diagnostikovaná, čo bolo možno spôsobené tým, že mikroaglutinačným testom (MAT) ju nemožno odlíšiť od ochorení spôsobených kmeňmi iných sérovarov leptospír patriacich do sérologickej skupiny Pomona. Naopak, leptospíry sérovaru Mozdok sa izolovali z hlodavcov a domácich zvierat na celom svete, vrátane strednej Európy, kde sa vyskytujú iba kmene sérovarov Pomona a Mozdok. Cieľ práce: Cieľom bolo zistiť, či leptospíry sérovaru Mozdok môžu spôsobiť ochorenia ľudí, ktoré mohli byť doposiaľ skryté medzi leptospirózami zapríčinenými leptospírami sérovaru Pomona a diagnostikovanými iba použitím MAT. Materiál a metódy: Použili sa referenčné leptospírové kmene sérovarov Pomona a Mozdok (Pomona a 5621) a tri, v niektorých testoch iba dva endemické kmene izolované od ľudí a ošípaných (Šimon, S-23 a Pöštényi), a dva domáce kmene od hlodavcov - Apodemus agrarius (M-210/98 a M-71/01). Prvým nevyhnutným krokom bolo zatriedenie endemických kmeňov do jedného z dvoch uvedených sérovarov pomocou krížových absorpčných testov aglutinínov králičích imúnnych sér (ACAT), monoklónových protilátok a metódou náhodnej amplifikácie polymorfnej DNA. Následne sa vyšetrilo absorpčnými testami aglutinínov (AAT) dvadsaťjeden sér pacientov diagnostikovaných iba pomocou MAT ako leptospirosis Pomona. Výsledky: Na základe výsledkov použitých metód sa dali zatriediť endemické leptospírové kmene izolované z ľudí a ošípaných do sérovaru Pomona a izoláty z hlodavcov do sérovaru Mozdok. Z 21 pacientskych sér zistila infekcia leptospírami sérovaru Mozdok 13 krát a ochorenie vyvolané kmeňmi sérovaru Pomona 8 krát, a to podľa týchto výsledkov AAT: Všetky kmene sérovaru Mozdok absorbovali z testovaných sér všetky protilátky (anti-Pomona aj anti-Mozdok), kým po absorpcii týchto sér kmeňmi Pomona perzistovali ešte protilátky reagujúce v MAT s kmeňmi Mozdok. Tak sa dokázalo ochorenie Mozdok u trinástich pacientov. Na druhej strane po vysýtení týchto sér kmeňmi sérovaru Pomona sa absorpcia všetkých protilátok (anti-Pomona a anti-Mozdok) dosiahla iba kmeňmi Šimon - 7 krát a S-23 - 1 krát, zatiaľ čo po ich vysýtení kmeňom Pomona ostávali reziduálne protilátky vo všetkých sérach a vo väčšine z nich aj po absorpcii kmeňmi S-23 a Pöštényi. Takto sa dokázalo ochorenia Pomona u ôsmich pacientov. Ukázalo sa, že nie všetky kmene sérovaru Pomona boli vhodné na AAT. Záver: Po prvý raz sa potvrdila leptospiróza Mozdok u ľudí absorpčnými testami sérových aglutinínov. Zistila sa tiež jasná korelácia medzi areálmi prírodných ohnísk A. agrarius a pacientmi infikovanými leptospírovými kmeňmi sérovaru Mozdok.
Introduction: The serovar Mozdok related leptospirosis in humans were not yet feasibly diagnosed using merely the standard micro-agglutination test (MAT) what was perhaps due to the impossibility to distinguish them from illnesses that are caused by Leptospira strains belonging to other serovars of the serogroup Pomona. On the contrary, leptospires of the Mozdok serovar were cultured from rodents and domestic animals world-wide including Central Europe where only Leptospira strains of the serovars Pomona and Mozdok are known to be present till now. Study objective: The aim of the study was to discover if leptospires of Mozdok serovar may cause human leptospirosis that remained hidden till now among infections diagnosed merely by MAT as Pomona illnesses. Material and Methods: The reference Leptospira strains of Pomona and Mozdok serovars (Pomona and 5621), as well as three endemic, and in some tests only two strains of human and pig origin (Šimon, S-23, Pöštényi), and two strains of rodent provenance – Apodemus agrarius (M-210/98 and M-71/01) were used for this purpose. First, the endemic strains were assigned to one of the afore-mentioned two serovars by agglutinin cross-absorption tests performed using rabbit immune sera, monoclonal antibodies and random amplified polymorphic DNA methods. Afterwards, twenty-one sera of patients with a Pomona leptospirosis confirmed by MAT were examined by agglutinin absorption test (AAT). Results: Based on the results of the mentioned laboratory method used, the endemic Leptospira strains of human and pig origin could be affiliated to the serovar Pomona, while those of rodent origin were classified as serovar Mozdok strains. Out of the 21 patients sera, an illness caused by the serovar Mozdok strains was found out in 13 cases and a disease caused by serovar Pomona strains in 8 cases. Their differentiation was made on the strength of the following results of AATs: All strains from the serovar Mozdok have completely absorbed antibodies (anti-Pomona and anti-Mozdok) from the tested sera, however following the absorption of these sera with the Pomona strains, high levels of residual antibodies reacting in MAT with the Mozdok strains have still persisted. In this way, it was possible to prove the Mozdok infection in thirteen patients. On the contrary, following the absorption of the sera with the strains of the serovar Pomona, a complete absorption of all antibodies (anti-Pomona and anti-Mozdok) was achieved in seven cases using the strain Šimon, and in one case with the strain S-23, whereas after absorption using the Pomona strain, the residual antibodies were still present in all sera, and also in the majority of them when they were absorbed using the strains S-23 and Pöštényi. In this context, the Pomona infection was determined in the case of eight patients. Hence it follows that not all strains of the Pomona serovar were suitable for the AATs. Conclusion: The presence of the human Mozdok leptospirosis was confirmed for the first time by the use of the agglutinin absorption test. A clear correlation between the habitat areas of the A. agrarius and the patients who were infected with the strains of the Mozdok serovar was determined.
- Klíčová slova
- sérovar Mozdok, mikroaglutinační test,
- MeSH
- Leptospira interrogans sérovar pomona izolace a purifikace patogenita MeSH
- Leptospira * izolace a purifikace patogenita MeSH
- leptospiróza diagnóza přenos MeSH
- lidé MeSH
- sérologické testy metody MeSH
- zdroje nemoci MeSH
- zoonózy MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- MeSH
- dějiny 20. století MeSH
- fyziologie MeSH
- lékařství MeSH
- mikrobiologie MeSH
- Nobelova cena * MeSH
- Check Tag
- dějiny 20. století MeSH
- Publikační typ
- biografie MeSH
- historické články MeSH
- O autorovi
- Nicoll, Charles Jules Henri 1866-1936 Autorita
Úvod: Oblasť západného Slovenska je známa výskytom viacerých prírodne ohniskových nákaz. Dlhodobé sledovanie ohnísk leptospiróz, tularémie a lymskej boreliózy poukazovalo na ich stálu aktivitu, ale ochorenia boli hlásené len veľmi sporadicky. Pre lepšie poznanie výskytu sledovaných nákaz sa vyšetrovali protilátky v sérach darcov krvi z týchto oblastí. Materiál a metódy: Séra od 302 darcov krvi z okresu Senec a Senica sa vyšetrovali na prítomnosť protilátok proti Borrelia burgdorferi s.l. komerčným testom ELISA Euroimmun IgG s VlsE antigénom, proti Anapasma phagocytophilum IgG komerčným IF testom fy Focus, proti leptospíram štandardným MAT (mikroaglutinačný test), proti Francisella tularensis aglutinačnou reakciou. Výsledky: Protilátky proti F. tularensis sa zistili u 4,01 % vyšetrovaných, proti leptospíram u 1 %. Išlo o osoby, u ktorých v rámci surveillance týchto nákaz ochorenia neboli hlásené. Prítomnosť protilátok proti B. burgdorferi s.l. triedy IgG až u 8,6 % osôb poukazuje na časté infekcie a protilátky proti A. phagocytophilum IgG u 3,64 % osôb ukazujú na existenciu tejto nákazy aj v oblasti západného Slovenska. Závery: Výskyt protilátok v sérach darcov krvi poukazuje na vysokú expozíciu obyvateľstva pôvodcami prírodne ohniskových nákaz v danej oblasti, napriek malému počtu hlásených ochorení. Na ich vysokom výskyte u zdravej populácie sa môže podielať variabilný klinický obraz ochorení, resp. asymptomatické infekcie. Relatívne nízky počet hlásených ochorení môže byť aj výsledkom nedostatkov v diagnóze a v hlásení ochorení.
Objective: Western Slovakia is known for the presence of natural foci of some infections. The long-?-term monitored foci of leptospirosis, tularaemia and Lyme borreliosis showed persisting activity, but cases of infection were reported only sporadically. To have a more accurate idea of the incidence of the monitored infections, blood donor sera from the afflicted areas were tested for antibodies against these infections. Material and methods: Sera of 302 blood donors from the Senec and Senica districts were tested for the presence of antibodies against Borrelia burgdorferi s. l. using a commercial Anti-Borrelia?-plus-VlsE ELISA (IgG) Euroimmun kit, against Anapasma phagocytophilum using a Focus commercial IFA IgG kit, against leptospirae using a standard microagglutination test (MAT) and against Francisella tularensis using an agglutination test kit. Results: Antibodies against F. tularensis were detected in 4.01 % of the study subjects and those against leptospirae in 1 % of subjects. No case had been reported in the study subjects within the surveillance program of theses diseases. The detection of IgG antibodies against B. burgdorferi s. l. in as many as 8.6 % of the study subjects reflects frequent infections and that of IgG antibodies against A. phagocytophilum in 3.64 % of the study subjects documents the occurrence of this infection in western Slovakia. Conclusions: The detection of antibodies in blood donor sera indicates high exposure of the population to the causative agents of natural focal infections in western Slovakia despite the small numbers of reported cases. The levels of antibodies in the healthy population can be explained by the high variability of clinical manifestations of these infections or by a considerable proportion of asymptomatic cases. The relatively low number of reported cases may also be a result of diagnostic and/or reporting failure.
Cieľ štúdie: Prezentácia výsledkov surveillance humánnych leptospiróz v SR v ostatných 20 rokoch. Materiál: Údaje sa čerpali z publikovaných každoročných výsledkov surveillance leptospiróz doplnené o vlastné poznatky zo sledovania prírodných ohnísk týchto nákaz. Výsledky: Analyzuje sa vývoj ako celkovej incidencie ochorení tak i podľa jednotlivých etiologických agensov, podiel jednotlivých typov leptospiróz, chorobnosť aj proporcionálny výskyt (%) jednotlivých typov ochorení podľa vekových skupín, výskyt podľa zamestnania resp. sociálnych skupín pacientov, sezónny výskyt, klinické formy ochorenia, opisujú sa niektoré uskutočnené epidemiologické opatrenia. Koreluje sa intenzita epizootického procesu leptospiróz v ich prírodných ohniskách s výskytom ochorení u ľudí. Uvádzajú sa niektoré základné údaje získané pri surveillance leptospírových infekcií hospodárskych zvierat – prameňov nákazy humánnych infekcií. Záver: Zdôrazňuje sa zmysel a účelnosť vykonávania pravidelnej surveillance pri leptospirózach.
Study objective: Presentation of results of surveillance of human leptospirosis over the last 20 years. Material: The data sources were the annually published results of leptospirosis surveillance and study of natural focuses of these infections. Results: We describe trends in the overall incidence of leptospirosis, distribution of cases by etiological agent and type of leptospirosis, morbidity rate, distribution of patients with different types of leptospirosis by age and occupation/socio-economic group, leptospirosis seasonality and clinical forms. Some epidemiological measures that were taken are specified. Intensity of the epizootic process of leptospirosis in natural foci is correlated with the incidence of the disease in humans. Basic data from surveillance of leptospiral infections in farm animals as the source of infection for humans are presented. Conclusion: The significance and usefulness of conducting regular leptospirosis surveillance are emphasized.
- MeSH
- finanční podpora výzkumu jako téma MeSH
- hlášení nemocí MeSH
- incidence MeSH
- leptospiróza epidemiologie MeSH
- lidé MeSH
- rozložení podle pohlaví MeSH
- věkové faktory MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
V prehľadnom článku sa uvádzajú základné príčiny rozširujúceho sa spektra infekčných chorôb a zmien ich klinických a epidemiologických charakteristík. Ide o zmeny na úrovni patogénnych agensov, ich hostiteľov a prostredia. Uvádzajú sa dôvody ďalšieho vývoja infekčných chorôb.
A synopsis of basic causes of the extended number of infectious diseases and changes of their clinical and epidemiological features is brought about in the article. The question is of changes of the pathogenic agents, their hosts and environment. Reasons of further evolution of infectious diseases are given.
