Q112383145 Dotaz Zobrazit nápovědu

188 záznamů v Medvik

Článek

Podpora bondingu po pôrode [Bonding support after child birth]

Mazúchová, Lucia
Autor Autorita Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin
Kelčíková, Simona
Autor Autorita Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin
Vasilková, P
Autor Vasilková, P Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin
Buchanec, Ján, 1936-
Autor Autorita Klinika detí a dorastu, Jesseniova lekárska fakulta UK a UNM, Martin

Česko-slovenská pediatrie. 2016 ; 71 (4) : 196-201.

ISSN 0069-2328
Medvik
Zdroj

Bonding predstavuje biokomfort ako pre matku, tak aj dieťa. Cieľom štúdie bolo zistiť, aké sú skúsenosti žien s podporou bondingu po pôrode, či prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode má vplyv na podporu bondingu. Metódy: Bola použitá exploratívna metóda dotazníka vlastnej konštrukcie. Dotazník bol zameraný na zistenie podpory bondingu po pôrode. Štúdie sa zúčastnilo 2001 žien zo Slovenska (vek 30,0 rokov ? 5,34 rokov). Pre štatistické spracovanie bola použitá jednorozmerná deskriptívna štatistika a chi-kvadrátový test. Výsledky: Kontakt koža na kožu po pôrode nebol umožnený 55,7 % respondentkám. U 31,6 % matiek bolo zrealizované priloženie dieťaťa koža na kožu, avšak iba na krátku dobu, najčastejšie na 1–5 minút (27,1 %), čo môžeme považovať iba za čiastočnú podporu bondingu. Bonding bol podporený iba u 20,3 % respondentiek. Zistili sme štatisticky významný vplyv prítomnosti sprevádzajúcej osoby pri pôrode (chi2 = 47,340; p <0,000005) na podporu bondingu po pôrode. Záver: Závery našej štúdie poukazujú na nepriaznivú skutočnosť, že podpora bondingu po pôrode sa preukázala nedostatočná. Zistené výsledky môžu byť prínosom pre argumentáciu požiadaviek otvoriť sa novému prístupu smerom k norme, k potrebám matiek a detí pred všetkými rutinnými zásahmi zdravotníckych pracovníkov. Podpora bondingu po pôrode znamená realizáciu fyziologického spôsobu starostlivosti o dieťa a naplnenie biologických, psychických a sociálnych potrieb ako matky, tak aj novorodenca.

Bonding represents bio-comfort for mother as well as for child. The aim of this study was to find out the experience of women with bonding support after child birth, as well as to recognize if the presence of accompanying person during child birth has a impact on bonding support. Methods: As an explorative method, we have used a questionnaire of its own construction. The questionnaire was focused on the detection of bonding support after child birth. 2001 Slovak women have participated in this study (age 30.0 ?5.34 years). In order to statistically process the data, we have used one-dimensional descriptive statistics and „Chi-quadrat“ test. Results: The direct skin to skin after child birth touch was not made possible for 55% respondents. 31.6% of women were enabled to lay their child skin to skin, however just for a short period of time, most frequently between 1 to 5 minutes (27.1%). This could be considered as only a partial bonding support. Bonding was supported only by 20.3% respondents. We have ascertained statistically significant influence of accompanying person during child birth (Chi2=47.340, p<0.000005) on bonding support after child birth. Conclusion: The conclusion of our study refers to the inconvenient fact that support of bonding after childbirth has proved to be insufficient. Gained results could be contributive to requirements argumentation for opening a new attitude towards the norm and needs of mother and child in relation to all routine interventions of medical personnel. Bonding support after child birth means realization of physiological way of child care and fulfillment of biological, psychological and social needs of both mother and newborn.