Cieľ: Práca porovnáva copingové stratégie medzi pacientmi so škodlivou konzumáciou alkoholu a kontrolnou vzorkou. Rozdiely boli sledované v copingu zameranom na problém, v copingu zameranom na emócie, vo vyhýbavých copingových stratégiách a ich jednotlivých subškálach. Materiál a metóda: Respondentmi boli 50 pacienti mužského akútneho psychiatrického oddelenia s príjmovou diagnózou poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu. Kontrolnú vzorku tvorilo 54 mužov bez škodlivej konzumácie alkoholu. Všetci respondenti odpovedali na položky dotazníka o závažnosti užívania alkoholu (AUDIT) a o efektívnych a neefektívnych copingových stratégiách pomocou skráteného Dotazníka copingových stratégií (Brief-COPE). Dáta boli štatisticky analyzované pomocou t-testu pre dva nezávislé výbery. Výsledky: Pacienti preukázali štatisticky významne vyššiu mieru využívania copingových stratégií inštrumentálna opora (t = -4,351; p < 0,001), emocionálna opora (t = -2,279; p < 0,025), popieranie (t = -5,62; p < 0,001), sebarozptyľovanie (t = -1,994; p < 0,049), užívanie návykových látok (t = -5, 242; p < 0,001) a sebaobviňovanie (t = -2,512; p < 0,014) v porovnaní s kontrolnou vzorkou. Naopak, copingové stratégie akceptácia (t = 2,57; p < 0, 012), humor (t = 3,217; p < 0,002), pozitívne preformulovanie (t = 3,975; p < 0,001) a odangažované správanie (t = 3,446; p < 0,001) využívali pacienti signifikantne v menšej miere v porovnaní s kontrolnou vzorkou. Pacienti celkovo častejšie používali vyhýbavé copingové stratégie oproti kontrolnej vzorke (t = -3,737; p < 0,001). Signifikantné rozdiely neboli zistené medzi pacientami a kontrolnou vzorkou vo využívaní copingových stratégií zameraných na emócie a zameraných na problém. Záver: Pacienti so škodlivou konzumáciou alkoholu preferovali neefektívne copingové stratégie oproti kontrolnej vzorke. Preferencia používania vyhýbavých stratégií u pacientov môže znižovať pravdepodobnosť ich abstinencie. Pre úspešnú liečbu pacientov s rizikovým pitím je dôležité diagnostikovať maladaptívne copingové stratégie, pracovať s nimi v rámci psychoterapie a následnej prevencii.

Objective: This study focuses on the comparison of coping strategies between patients with harmful alcohol consumption and control sample. Differences were studied in problem-focused coping, emotion-focused coping, avoidant coping strategies, and their subscales. Method: Responders were 50 male patients hospitalized at the acute psychiatric ward with an alcohol use disorder. The control sample consisted of 54 men without harmful alcohol consumption. All responders answered the questions on the severity of alcohol use (AUDIT), and on effective and ineffective coping strategies using the Brief Coping Strategies Questionnaire (BriefCOPE). Data were statistically analysed using t-test for two independent samples. Results: Patients showed significantly higher prevalence of coping strategies including instrumental support (t = -4.351; p < 0.001), emotional support (t = -2.279; p < 0.025), denial (t = -5.62; p < 0.001), selfdistraction (t = -1.994; p < 0.049), substance use (t = -5.242; p < 0.001), and self-blame (t = -2.512; p < 0.014) compared to the control sample. On the other hand, the coping strategies including acceptance (t = 2.57; p < 0.012), humour (t = 3.217; p < 0.002), positive reframing (t = 3.975; p < 0.001), and behavioral disengagement (t = 3.446; p < 0.001) were used significantly lesser by the patients than by the control sample. Overall, patients used avoidant coping strategies more often than the control sample (t = -3.737; p < 0.001). No significant differences were proved between patients and controls in the use of emotion-focused and problem-focused coping strategies. Conclusion: Patients with harmful alcohol consumption preferred ineffective coping strategies in comparison to the control sample. The patients ́ preference of using avoidant coping strategies may reduce their likelihood of abstinence. It is important to diagnose maladaptive coping strategies for managing stress, for providing psychotherapy and subsequent prevention in order to achieve successful treatment of patients with risky drinking.

• Klíčová slova
• dotazník AUDIT, dotazník Brief-COPE, copingové strategie,
• MeSH
• adaptace psychologická * MeSH
• alkoholismus * prevence a kontrola   psychologie   terapie   MeSH
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• poruchy způsobené alkoholem psychologie   MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychický stres MeSH
• reprodukovatelnost výsledků MeSH
• škály posuzující chování MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Cieľ: Bolesti chrbtice reprezentujú jeden z hlavných symptómov skúmania v oblasti psychosomatickej medicíny. Prierezová práca sleduje alexitýmiu ako osobnostnú črtu vedúcu k somatizácii, zhoršenému prežívaniu bolesti a negatívnym emóciám u pacientov s vertebrogénnym algickým syndrómom (VAS). Súbor a metodika: Výskumu sa zúčastnilo 98 respondentov. Do klinického súboru patrilo 47 pacientov s diagnózou VAS vo veku 24–81 rokov, 17 mužov (36,2 %) a 30 žien (63,8 %). Kontrolný súbor tvorilo 51 respondentov bez tohto ochorenia, 20 mužov (39,2 %) a 31 žien (60,8 %) vo veku 20–71 rokov. Na zachytenie alexitýmie bola použitá Torontská škála alexitýmie (TAS-20). Psychopatologické premenné somatizácia, depresia, anxieta boli zisťované symptomatickou škálou Symptom Check-List (SCL-90), intenzita bolesti použitím Vizuálnej analógovej škály. Na štatistické analýzy boli aplikované neparametrické testy korelačnej a rozdielovej štatistiky. Výsledky: Zistenia potvrdili signifikantne vyššiu prevalenciu alexitýmie v klinickom súbore oproti zdravým respondentom (z = –2,138; p ≤ 0,03). Prítomnosť alexitýmie v súbore pacientov znamenala vyššiu mieru somatizácie, depresie, anxiety a bolesti. Intenzita bolesti signifikantne najviac súvisela so somatizáciou a depresiou. Pacienti sa signifikantne líšili v miere alexitýmie, anxiety a depresie, v alexitýmii ženy dosahovali vyššie skóre oproti mužom (z = –2,002; p ≤ 0,045) a pacienti s chronickou bolesťou oproti akútnym (z = –2,34; p ≤ 0,02). Záver: Výsledky naznačujú dôležité súvislosti medzi alexitýmiou, psychopatologickým prežívaním a prežívaním bolesti u pacientov s VAS. Je vhodné s tým počítať v manažmente komplexnej liečby VAS na poli neurológie a psychiatrie.

Aim: Back pain represents one of the main symptoms of research in psychosomatic medicine. This cross-sectional study follows alexithymia as a personality trait leading to somatization, worsened pain, and negative affectivity in patients with back pain. Materials and methods: Ninety-eight responders participated in the study. The clinical sample included 47 patients, aged 24–81 years, diagnosed with back pain, and there were 17 males (36.2%) and 30 females (63.8%). Healthy sample consisted of 51 responders without back pain including 20 males (39.2%) and 31 females (60.8%) aged 20–71 years. The Toronto Alexithymia Scale (TAS-20) was applied to measure alexithymia. Psychopathological variables including somatization, depression, and anxiety were determined by the Symptom Check List (SCL-90), and pain intensity by using the Visual Analogue Scale. Nonparametric tests of correlation and difference statistics were applied to analyze data. Results: The outcomes confirmed a significantly higher prevalence of alexithymia in the clinical sample compared to healthy responders (z = –2.138; P ≤ 0.03). The presence of alexithymia in patients was related to higher rates of somatization, depression, anxiety, and pain. Pain intensity was most significantly associated with somatization and depression. Patients differed significantly in the level of alexithymia, anxiety and depression, females achieved a higher score in alexithymia compared to males (z = –2.002; P ≤ 0.045), and chronic pain patients in comparison to acute ones (z = –2.34; P ≤ 0.02). Conclusion: The findings suggest important links between alexithymia, psychopathological variables, and pain experience in patients suffering from back pain. This should be taken into account in the complex management treatment of back pain in neurology and psychiatry.

• MeSH
• afektivní symptomy * komplikace   MeSH
• bolesti zad * etiologie   psychologie   MeSH
• dospělí MeSH
• klinická studie jako téma MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• psychopatologie MeSH
• psychosomatické poruchy MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH