Kvalita života a jej výskum sa od svojich začiatkov v 60-tych rokoch po súčasnosť stala v celosvetovom meradle jednou z najvýznamnejších oblastí záujmu širokého spektra vied. Existujúca rôznorodosť prístupov ku kvalite života a neprehľadné množstvo používaných nástrojov spôsobujú ťažkosti pri rozhodovaní o ich výskumnom a praktickom použití. V posledných rokoch na tento stav reagujú snahy výskumníkov v dvoch rovinách: prvá sa pokúša poskytnúť jednotné východisko, komplexný model pre hodnotenie a meranie kvality života, druhá reprezentuje pokusy usporiadať a utriediť existujúce nástroje na meranie kvality života a poskytnúť hodnotenie ich atribútov. V príspevku je upozornené na obmedzenia, ktoré limitujú ďalší progres v oblasti merania kvality života – ide predovšetkým o existujúcu konceptuálnu a pojmovú inkonzistentnosť a nedostatočné zohľadnenie aktuálnych zistení o odlišných vlastnostiach kognitívneho a afektívneho hodnotenia. V závere príspevku sú navrhnuté konkrétne riešenia týkajúce sa merania subjektívne hodnotenej kvality života.

• MeSH
• financování organizované MeSH
• individualita MeSH
• kvalita života psychologie   MeSH
• lidé MeSH
• průzkumy a dotazníky normy   využití   MeSH
• psychologická teorie MeSH
• psychologické modely MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH

Malobuněčný karcinom plic bohužel stále ve většině případů představuje infaustní onemocnění. I přes rychlý progres na poli klinické a radiační onkologie zaznamenala léčba malobuněčného karcinomu plic za posledních 30 let pouze minimální posun. Profylaktické ozáření mozku a ozáření primárního plicního tumoru dle studie CREST zlepšilo medián přežití o jednotky měsíců. Až do příchodu imunoterapie systémová léčba bohužel nezaznamenala větší úspěch, a to vč. cílené terapie. Imunoterapie změnila zásadně výsledky léčby celé řady malignit, vč. malobuněčného karcinomu plic. Studie s atezolizumabem či durvalumabem prodloužily medián celkového přežití o 2 měsíce bez zásadního zvýšení toxicity léčby a zlepšily kvalitu života pacientů. Atezolizumab či durvalumab v kombinaci s chemoterapií představují jednoznačně nový standard léčby malobuněčného karcinomu plic.

Small cell lung cancer represents a disease with poor prognosis. Despite rapid progress in the fields of medical or radiation oncology, the treatment strategy of the small cell lung cancer has remained almost unchanged for over the last 30 years. Prophylactic cranial irradiation and irradiation of the primary lung tumor according to CREST clinical trial improved the median overall survival in months. Until the launch on immunotherapy, the systemic treatment didn't make significant progress, unfortunately including targeted therapy. Immunotherapy significantly changed the treatment outcomes of the several tumor types and finally even the prognosis of small cell lung cancer. Clinical trials with atezolizumab and durvalumab have further moved forward the median overall survival by more than 2 months without significant increase in the treatment toxicity and worsening of the patient's quality of life. In the combination with chemotherapy, atezolizumab and durvalumab represents a new gold standard in the treatment of small cell lung cancer.

• Klíčová slova
• durvalumab, atezolizumab,
• MeSH
• humanizované monoklonální protilátky farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• imunoterapie metody   MeSH
• lidé MeSH
• malobuněčný karcinom plic * farmakoterapie   MeSH
• míra přežití MeSH
• monoklonální protilátky farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• protinádorové látky imunologicky aktivní farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• protinádorové látky farmakologie   terapeutické užití   MeSH
• protokoly protinádorové léčby MeSH
• randomizované kontrolované studie jako téma MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Fibrilácia predsiení je najčastejšou arytmiou, s ktorou sa stretávame v klinickej praxi. Tvorí až 1/3 všetkých hospitalizácií pre poruchy rytmu (1). Aj keď neohrozuje život bezprostredne, v prítomnosti AF sa zvyšuje mortalita na dvojnásobok (2). Nespokojnosť s medikamentóznou liečbou supraventrikulárnych arytmií bola hlavným motívom narastajúceho záujmu o iné spôsoby liečby. Tento záujem viedol, najmä v r. 1980-1990, ku vzniku a rozvoju mnohých katétrových a chirurgických techník. Avšak úspešnosť katetrizačnej ablačnej liečby supraventrikulárnych arytmií, ako napr. Wolffov-Parkinsonov-Whiteov syndróm, AV nodálna reentry tachykardia a väčšina foriem flutteru predsiení, bola dôvodom straty záujmu súčasnej kardiochirurgie o ich liečbu. Výnimkou stále zostáva fibrilácia predsiení, s ktorou sa kardiochirurg stretáva čoraz častejšie vo svojej praxi, najmä ako pridruženým ochorením pri inom základnom ochorení srdca. Tento fakt je spôsobený stále sa zvyšujúcim priemerným vekom pacientov podstupujúcich kardiochirurgický operačný výkon. Úspešne zvládnutá chirurgická liečba dlhodobo zvyšuje prežívanie pacientov, kvalitu ich života, znižuje výskyt NCMP, eliminuje potrebu antikoagulačnej terapie a komplikácií, ktoré z nej vyplývajú. Znižovanie invazivity a rizika chirurgických postupov, progres vo vývoji ablačných zariadení zaručujúcich transmuralitu a z toho vyplývajúcu úspešnosť robí túto liečbu stále viac atraktívnejšou a súčasne poskytuje možnosť miniinvazívnych výkonov u pacientov, ktorí nemajú iné kardiálne ochorenie, ale iné spôsoby liečby zlyhali.

Atrial fibrillation is the commonest arrhythmia met in clinical practice. It accounts for 1/3 of all hospitalizations for rhythm disorders (1). Though it is not life threatening disease in presence of AF mortality and morbidity is increased twice (2). Discontent with medicamentous treatment of supraventricular arrhythmias was the main cause of increasing interest of other ways of treatment. This led mostly in 1980-1990 to development of various catheter and surgical techniques. However, success of catheter ablation treatment of supraventricular arrhythmias, e.g Wolff-Parkinson-White syndrome, AV nodal reentry tachycardia and most forms of atrial flutter, was the proof of lost interest of present cardiosurgery of their treatment. Exception is atrial fibrilation as an associated diesease in other basic heart disease. The cause is continuously increasing average age of patients who undergo cardiosurgical intervention. Successfully performed surgical treatment increases survival rate of patients, quality of their lives, decreases occurrence of NCMP, eliminates need of coagulation therapy and resulting complications. Decreaase of invasivity and risk of surgical procedures, progress in development of ablation equipment guaranteeing transmurality and folowing success makes this treatment more attractive and at the same time in provides possibilities of miniivasive procedures in patients, who do nor have other cardial disease but in whom different ways of treatment failed.

Základní informace z oboru, kritické rozbory vzorových realizací a aplikací a směrnice pro práci v oboru.