Súhrn Cieľom štúdie bola validácia aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu u pacientov vyššieho veku. Práca má charakter retrospektívnej a komparatívnej štúdie. Na validáciu ošetrovateľskej diagnózy boli zvolené Fehringove modely - Model validity diagnostického obsahu a Na pacienta zameraný model klinickej diagnostickej validity, pomocou ktorých sme zisťovali významnosť určujúcich znakov ošetrovateľskej diagnózy Nevyvážená výživa: menej než je potreba organizmu. Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Do výskumu boli zaradené 2 výberové súbory: Prvý výberový súbor (n1) tvorilo 101 sestier - expertiek podľa modifikovaných Fehringových kritérií. Druhý výberový súbor (n2) tvorilo 50 hospitalizovaných pacientov vyššieho veku, ktorí dosiahli menej ako 17 bodov (malnutričné indikačné skóre) v prvej a druhej časti štandardizovaného nástroja na hodnotenie stavu výživy - MNA (Mini Nutritional Assessment). Z celkového počtu 22 položiek sestry označili 1 za hlavnú - príjem potravy je menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,87). V súbore pacientov títo označili 6 položiek z celkového počtu 17 za hlavné. Sú to: nezáujem o jedlo (0,83), odpor k jedlu (0,82), zmenená chuť (0,78), znížená telesná hmotnosť (0,77), strata telesnej hmotnosti pri primeranom príjme potravy (0,77), príjem potravy menší, ako je odporúčaná denná dávka (0,76). Vzhľadom k zisteniam navrhujeme zvážiť zaradenie hodnotiacich nástrojov, ktoré sa zameriavajú na včasné rozpoznanie podvýživy u všetkých hospitalizovaných seniorov s menším potravinovým príjmom.
The aim of this study was to validate the actual nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements in older patients. It is a retrospective and comparative study. To validate the nursing diagnosis, we used the Fehring's models: the Diagnostic Content Validity Model and the Patient-Focused Clinical Diagnostic Validity Model. They were used to find out the significance of the defining characteristics of the nursing diagnosis of imbalanced nutrition: less than body requirements. After data collection, we calculated a weighted score (WS) for each defining characteristic. There were two samples in the study. The first sample (n1) consisted of 101 nurses - experts according to the modified Fehring's criteria. The second sample (n2) consisted of 50 hospitalized older patients who had fewer than 17 points (a score indicative of malnutrition) in the first and second parts of the standardised nutrition assessment tool - the MNA (Mini Nutritional Assessment). Out of 22 items, the nurses rated one item as major: food intake less than recommended daily allowance (0.87). In the sample of patients, they rated six items out of 17 as major. They are: insufficient interest in food (0.83), food aversion (0.82), alteration in taste sensation (0.78), decreased body weight (0.77), weight loss with adequate food intake (0.77), and food intake less than recommended daily allowance (0.76). As a result of this study, we suggest considering the inclusion of measurement tools that focus on early detection of malnutrition in all hospitalised older people with lower food intake.
- MeSH
- ošetřovatelská diagnóza * statistika a číselné údaje MeSH
- podvýživa * diagnóza ošetřování MeSH
- senioři MeSH
- validační studie jako téma MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Check Tag
- senioři MeSH
- Publikační typ
- hodnotící studie MeSH
- srovnávací studie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Východiská: Interakcia s chorými v paliatívnej starostlivosti si vyžaduje kvalitne vzdelané sestry.Cieľ: Hodnotenie vybraných tém kurzu „Multimediálna podpora vzdelávania členov in-terdisciplinárneho tímu so zameraním na paliatívnu starostlivosť“, ktorý vznikol v rámci projektu KEGA 022UKF-4/2015. Porovnanie výsledkov ôsmych autotestov na základe bodového hodnotenia a časových údajov medzi študentmi so stredoškolským zdravot-níckym vzdelaním (zdravotníci) a bez stredoškolského zdravotníckeho vzdelania (nezdra-votníci).Metódy: Výskumný súbor predstavovalo 115 študentov 1. a 2. ročníka študijného odbo-ru „ošetrovateľstvo“, v akademickom roku 2016/2017. Z toho bolo 83 študentov zdra-votníkov a 32 nezdravotníkov. Z celkovej vzorky bolo 111 žien a 4 muži. Autotesty boli zamerané na témy: Zmeny mobility, Únava, Symptómy gastrointestinálneho systému, Symptómy respiračného systému, Príbuzní a dobrovoľníci, Duchovný rozmer a Profesijná etika v paliatívnej starostlivosti.Výsledky a diskusia: Štatisticky významný rozdiel (p < 0,05) pri bodovom hodnotení sme zistili v témach: Zmeny mobility (p = ,034) a Symptómy gastrointestinálneho systému (p = ,001), kde vyšší počet bodov získali nezdravotníci. Pri hodnotení v súvislosti s dĺžkou času pri vypĺňaní štatisticky významný rozdiel bol zistený v téme Únava (p = ,033), kde zdravotníci dosiahli vyššiu hodnotu oproti nezdravotníkom. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na menšie rozdiely pri vzdelávaní zdravotníkov a ne-zdravotníkov. Zdôrazňujeme však potrebu skvalitňovania prípravy v oblasti paliatívnej starostlivosti, s perspektívou celoživotného vzdelávania
Background: An interaction with the sick in palliative care requires well-educated nurses.Objective: Evaluation of the selected topics in the course “Multimedia Support for Edu-cation of Interdisciplinary Team Members Focused on Palliative Care” which was deve-loped as part of the project KEGA 022UKF-4/2015. Comparison of the results of eight auto tests on the basis of score evaluation and time data between the students with com-pleted secondary healthcare education (healthcare professionals) and without secondary healthcare education (non-healthcare professionals).Methods: The sample consisted of 115 students of Years 1 and 2 in the study field Nursing in the academic year 2016/2017. There were 83 healthcare professionals and 32 non-healthcare professionals. The sample consisted of 111 women and 4 men. The auto tests focused on the topics: Changes in mobility, Fatigue, Symptoms of the gastrointes-tinal system, Symptoms of the respiratory system, Relatives and volunteers, Spirituality, and Professional ethics in palliative care.Results and discussion: The statistically significant differences (p < 0.05) were found in the topics: Changes in mobility (p = .034) and Symptoms of the gastrointestinal system (p = .001) in which non-healthcare professional had higher scores. In the evaluation re-lated to time needed for completion, the statistically significant difference was found in the topic Fatigue (p = .033) in which the healthcare professionals had a higher score than the non-healthcare professionals.Conclusion: The study results show minor differences in education of healthcare and non-healthcare professionals. We emphasise, however, the need to increase the quality of training in the area of palliative care with a perspective of lifelong education.
Chronická bolesť patrí k prioritným problémom v paliatívnej starostlivosti. Cieľom výskumu bola validácia ošetrovateľskej diagnózy Chronická bolesť (00133) u pacientov v paliatívnej starostlivosti. Práca má charakter retrospektívnej štúdie. Na posúdenie definujúcich charakteristík ošetrovateľskej diagnózy sme použili Fehringov model klinickej diagnostickej validity zameraný na pacienta, ktorý využíva informácie od pacientov. Vytvorili sme hodnotiaci nástroj dotazníkového typu, ktorý obsahoval 15 definujúcich charakteristík diagnózy Chronická bolesť (00133). Výskumnú vzorku predstavovalo n = 83 pacientov v paliatívnej starostlivosti, liečených pre bolesť minimálne šesť mesiacov. Definujúce charakteristiky boli pacientmi hodnotené na Likertovej škále (od 1 – nie je vôbec charakteristické pre mňa, do 5 – veľmi charakteristické pre mňa). Po zbere údajov sme pre každú definujúcu charakteristiku vypočítali vážené skóre (VS). Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rizikovými faktormi sme použili korelačnú analýzu. Z celkového počtu 15 definujúcich charakteristík neurčili pacienti ani jednu ako hlavnú. Sedem zaradili k vedľajším: Bolesť (0,68), Zmeny vo vzorci spánku (0,55), Zmenená schopnosť pokračovať v predchádzajúcich aktivitách (0,54), Únava (0,52), Atrofia zasiahnutých svalových skupín (0,51), Strach z opakovaného zranenia (0,51) a Nepokoj (0,50). Osem definujúcich charakteristík pacienti vyradili. Štatisticky významný vzťah sme zistili medzi ôsmimi pármi vedľajších definujúcich charakteristík na úrovni p < 0,01. Výsledky výskumu poukazujú na nosné definujúce charakteristiky, ktoré môžu pomôcť sestrám v identifikácii a formulovaní presnej ošetrovateľskej diagnózy v klinickej praxi.
Chronic pain is one of the priority problems in palliative care. The study objective was the validation of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133) in patients in palliative care. It is a retrospective study. To evaluate the defining characteristics of the nursing diagnosis, we used the patient-focused clinical diagnostic validity model of Fehring, which uses information obtained directly from patients. We designed a questionnaire-type measurement tool containing 15 defining characteristics of the nursing diagnosis of Chronic Pain (00133). The sample included n = 83 patients in palliative care who were treated for pain for at least six months. The defining characteristics were rated by the patients on the Likert-type scale (from 1 – not at all characteristic of me, to 5 – very characteristic of me). After data collection, we calculated weighted scores (WS) for each of the defining characteristics. We used correlation analysis to analyze the relationships between the risk factors. None of the 15 defining characteristics were considered major by the patients. Seven defining characteristics were considered minor: pain (0.68), changes in sleep pattern (0.55), altered ability to continue previous activities (0.54), fatigue (0.52), atrophy of the involved muscle group (0.51), fear of re-injury (0.51), and restlessness (0.50). Eight defining characteristics were discarded by the patients. A statistically significant relationship was found between eight pairs of the minor defining characteristics, p < 0.01. The study results suggest the essential defining characteristics that may help nurses in identifying and defining an accurate nursing diagnosis in clinical practice.
- Klíčová slova
- validace, validační metody, Fehringův model klinické diagnostické validity, NANDA - Int.,
- MeSH
- bolest MeSH
- chronická nemoc MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- ošetřovatelská diagnóza MeSH
- pacienti hospitalizovaní MeSH
- paliativní péče MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- terminologie jako téma MeSH
1. vyd. 223 s. : tab. ; 24 cm
- Konspekt
- Geriatrie
- NLK Obory
- ošetřovatelství
- geriatrie
- NLK Publikační typ
- učebnice vysokých škol
- kolektivní monografie
Vysokoškolská učebnica
146 stran : ilustrace ; 21 cm
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- Učební osnovy. Vyučovací předměty. Učebnice
- NLK Obory
- ošetřovatelství
- NLK Publikační typ
- učebnice vysokých škol
- Klíčová slova
- výživa seniorů, výzkumné šetření,
- MeSH
- podvýživa MeSH
- Klíčová slova
- ošetřovatelská péče, testy, senioři, výzkumná práce, měřící techniky,
- MeSH
- péče o sebe MeSH
- samostatný způsob života MeSH
