Nešpecifické črevné zápaly (IBD) – Crohnova choroba a ulcerózna kolitída – sa spájajú s početnými extraintestinálnymi komplikáciami, vrátane anémie. Málokrvnosť je častým klinickým a laboratórnym nálezom u týchto pacientov, keďže postihuje v priemere asi 1/3 z nich. Za jej najčastejšiu príčinu možno označiť deficit železa a prítomnosť chronického zápalu. Nedostatok železa sa vyvíja nielen ako dôsledok chronických alebo akútnych strát krvi, ale aj nechutenstva s insuficientným príjmom železa v strave, ako aj malabsorbcie železa pri Crohnovej chorobe. Druhou najčastejšou príčinou anemizácie IBD pacientov je chronický zápal, ktorý okrem iných mechanizmov znižuje i kapacitu vstrebávania železa. Málokrvnosť má významný negatívny vplyv na kvalitu života. Deplécia zásob železa sa vyvíja ešte pred klinickou manifestáciou anémie, a preto je dôležité, aby boli IBD pacienti screenovaní na deficienciu železa pri pravidelných kontrolách aktivity ochorenia. Intervaly tohto sledovania by mali byť najmenej jednoročné, a to i v tých prípadoch, keď je IBD pacient v klinickej a laboratórnej remisii svojho ochorenia. Perorálne (p.o.) podávané železo je tradične prvolíniovou terapiou anémie z nedostatku tohto prvku, pričom sa oceňuje jeho ľahká dostupnosť a nízke finančné náklady. Avšak práve u IBD pacientov je p.o. forma podávania železa často suboptimálne tolerovaná pre dyspepsiu, bolesti brucha a hnačky. Okrem toho je známe, že p.o. železo môže zhoršiť priebeh IBD. Kvôli týmto dôvodom sa odporúča podávať železo v intravenóznej (i.v.) forme, ktorá je nielen účinnejšia, ale i lepšie znášaná IBD pacientmi. I.v. železo môže byť bezpečne kombinované s inými formami i.v. liečby IBD, napr. s biologikami. Erytropoetín je efektívny v prípadoch liečby anémie pri chronických zápaloch a odporúča sa u tých IBD pacientov, ktorí vykazujú laboratórne príznaky tohto typu málokrvnosti, ďalej pri poklese hemoglobínu (Hb) pod 10,0 g/dl alebo keď neodpovedajú na i.v. terapiu železom do 4 týždňov. Pokiaľ ide o transfúzie erytrocytovej masy, tieto by nikdy nemali nahrádzať liečbu železom, s výnimkou náhrady strát pri akútnom krvácaní.

Inflammatory bowel diseases (IBD) – Crohn's disease and ulcerative colitis – are commonly associated with a number of extraintestinal complications, including anaemia. Anaemia is considered to be a key symptom and is a common clinical feature of IBD in one-third of patients. Although anaemia in IBD is multifactorial, iron deficiency and anaemia of chronic disease are the most important causes of anaemia in this population. Iron deficiency develops due to several factors, including blood loss from intestinal bleeding, food aversions affecting the amount of dietary iron available and malabsorption of iron in Crohn's disease patients. Anaemia of chronic disease is also caused by inflammation that further blocks iron absorption capacity. Anaemia has an important negative impact on the quality of life. Chronic blood loss results in the depletion of iron stores before anaemia manifests itself, and it is therefore of utmost importance that physicians screen their IBD patients for iron deficiency (at least annually even in patients in clinical remission) and manage it appropriately. Oral iron is traditionally the first-line treatment for reasons of convenience and cost, although it has suboptimal tolerability, particularly in IBD patients, who develop diarrhoea and increased abdominal pain and worsening of the course of IBD. Intravenous iron is highly efficacious, better tolerated and can be safely combined with other i.v. treatments such as biologicals. Erythropoietin is effective for the treatment of the anaemia of chronic disease and should be considered in IBD patients if Hb is less than 10g/dL or if there is no response to i.v. iron therapy within 4 weeks. Only as a very last resort should blood transfusions be considered to replenish iron.

Gastroenterologická klinika SZU a UN Bratislava

Current approach to anaemia in patients with inflammatory bowel disease

Obsahuje 2 tabulky

Literatura