Úvod: Popisujeme prípad úspešnej náhrady protézy descendentnej aorty a implantovaného hrudného stentgraftu humánnym aortálnym allograftom. Kazuistika: Jednalo sa o 47 ročného muža, ktorý bol v šestnástich rokoch operovaný pre koarktáciu aorty. Mal vykonaný dakronový bypass z descendentnej aorty nad koarktáciou na infrarenálnu aortu. Po tridsiatich rokoch sa u neho vytvorila pseudoaneuryzma v proximálnej anastomóze, ktorá bola prvotne riešená implantáciou hrudného stentgraftu. Avšak osem mesiacov po implantácii hrudného stentgraftu dochádza k rozvoju infekcie. Vykonali sme explantáciu hrudného stentgraftu a pôvodnej dakronovej protézy. Infikovanú descendentnú aortu sme nahradili in situ čerstvým aortálnym allograftom. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií a pacient je aktuálne bez známok sepsy, viscerálnej ischémie alebo klaudikácií. Záver: Metódou voľby liečby infikovaného stentgraftu je jeho odstránenie. Problémom ostáva náhrada infikovanej aorty po explantácii stentgraftu. Extraanatomický bypass "aorta ventrale" už v súčasnosti nie je metódou voľby. Náhrada infikovanej oblasti aortálnym allograftom zostáva jednou z najviac používaných možností. Medzi komplikácie tohto postupu môže byť aneuryzmatická dilatácia náhrady, jej stenóza alebo uzáver. Tieto komplikácie sa vyskytujú do 20 % prípadov. Ďalšou z moderných možností liečby je in situ náhrada xenoperikardiálnym graftom. Operačná mortalita týchto operácii je vysoká, do 30 %. No aj napriek vysokej mortalite týchto operácií je chirurgická liečba nutná, lebo takmer všetci neliečení pacienti umierajú.

Background: We describe a case of successful replacement of an infected thoracic stentgraft and a prosthetic aortic graft with human aortic allograft. Case presentation: The patient was a forty-seven years old male who had an operation for aortic coarctation previously. The procedure was bypass grafting of the descending thoracic aorta from the point of coarctation to infrarenal abdominal aorta. He developed a false aneurysm in the proximal anastomosis of the bypass after thirty years. The false aneurysm was first treated by implanting of thoracic stentgraft. In eight months after implantation signs of an infection of the stentgraft developed. We performed explantation of the entire artificial material, including the thoracic stentgraft and also former prosthetic dacron graft. Infected descending aorta was replaced by in situ aortic allograft. The patient is remaining well with no sign of sepsis, claudication or visceral ischemia at the moment.Conclusion: Explantation of the entire artifi cial material is the treatment of choice in cases of infected stentgrafts. Replacement with aortic allograft is the best described option of the treatment of infected pro-sthetic grafts or stentgrafts in the descending and thoracoabdominal aorta. The complications of allograft replacement can be aneurysmatic dilatation or stenosis and occlusion of the graft. The operative mortality of these operations remains still high, up to 30%. Despite its high mortality surgical treatment of prosthetic graft infection is mandatory because untreated patients almost always die.

Defekt komorového septa (VSD) je vzácnou komplikáciou po chirurgickej náhrade aortálnej chlopne (AVR), ako aj po transkatétrovej implantácii aortálnej chlopne (TAVI) s incidenciou 1 %. Osemdesiatjeden ročný muž podstúpil konkomitantnú operáciu AVR s vytvorením dvoch aortokoronárnych bypassov. Niekoľko hodín po operácii došlo k hemodynamickej nestabilite pacienta a echokardiografické vyšetrenie potvrdilo VSD. Pacient podstúpil chirurgickú revíziu s použitím mimotelového obehu. Defekt bol uzatvorený cestou aortotómie a vykonaná bola anuloplastika trikuspidálnej chlopne. Pooperačné obdobie bolo ďalej komplikované vznikom atrioventrikulárnej blokády s nutnosťou implantácie kardiostimulátora. Literatúra uvádza viacero možnosti terapie pooperačného VSD. Na jednej strane perkutánna intervencia dovoľuje vykonať zákrok aj bez nutnosti explantácie mechanickej protézy. Na druhej strane chirurgický otvorený prístup dovoľuje okamžitú intervenciu aj pri hemodynamickej nestabilite pacienta. Ďalej je otvorený chirurgický prístup využiteľný aj pri veľmi intímnom naliehaní VSD na protézu chlopne. V literatúre je uvádzaný aj kombinovaný prístup implantácie okluzora pod vizuálnou kontrolou.

Ventricular septal defect (VSD) is a rare complication of surgical aortic valve replacement (AVR) and transcatheter aortic valve replacement (TAVI), with an incidence of 1%. An 81-year-old man underwent AVR with double aortocoronary bypass. Several hours after surgery haemodynamic instability accrued, and echocardiography showed a VSD. The patient underwent another surgery with the use of cardiopulmonary bypass. The VSD was closed through aortothomy, and annuloplasty of the tricuspid valve was performed. The postoperative period was complicated by atrioventricular block, with pacemaker implantation required. There are more possibilities for VSD treatment in the literature. On one hand, percutaneous device closure allows for a procedure without mechanical protheses explantation. On the other hand, surgical access through the aortothomy is useful in the case of a progressive and dynamic increase of the VSD and the proximity of the prothesis and the VSD. A combined approach for implantation of an occluder under visual inspection is presented as an additional applicable treatment strategy.

Defekt predsieňového septa predstavuje 5,9 % všetkých vrodených vývojových chýb srdca. Perkutánna implantácia okluzora je často používanou stratégiou liečby tejto malformácie. Šesťdesiatpäť ročná žena bola prijatá za účelom perkutánneho uzáveru defektu predsieňového septa. Počas zákroku došlo k dislokácii Amplatzerovho okluzora do pravej pľúcnej tepny. Vykonaný bol kardiochirurgický zákrok s explantáciou dislokovaného okluzora, uzáverom defektu a vytvorením aortokoronárneho bypassu s dobrým výsledkom. Dislokácia okluzora počas uzáveru defektu predsieňového septa je vzácna, ale život ohrozujúca komplikácia. Najčastejšie vyžaduje kardiochirurgickú intervenciu s explantáciou dislokovaného zariadenia a chirurgickým uzáverom defektu. Perkutánny uzáver defektu predsieňového septa je moderný a efektívny prístup liečby. Vzhľadom na možné riziká procedúry, možnosť okamžitej kardiochirurgickej intervencie pri vzniku komplikácií zvyšuje bezpečnosť tohto postupu.

Atrial septal defects represent 5.9% of all cases of congenital heart malformations. Percutaneous implantation of occluder devices is a widely used strategy in the treatment of this malformation. A 65-year-old woman was admitted for percutaneous closure of an atrial septal defect. During the proce- dure, dislocation of the Amplatzer occluder into the right pulmonary artery occurred. Surgery with removal of the device, closure of the defect and aortopulmonary bypass with the use of a cardiopulmonary bypass was performed with a good outcome. Dislocation of the device during atrial septal defect is a rare, but life-threatening complication. The most common dislocation of the occluder requires surgery with device removal and closure of the atrial septal defect. Percutaneous closure of the atrial septal defect by Amplatzer occluder implantation is a modern and applicable treatment strategy. However, in consideration of the risk of unforseeable complications, the opportunity for performing immediate surgical revision increases the safety of the procedure.

Fibrilácia predsiení (AF) je najčastejšou komplikáciou po operácii srdca. Len niekoľko štúdií popisuje incidenciu a rizikové faktory pooperačnej fibrilácie predsiení (POAF) po izolovanej operácii aortálnej chlopne (AVR). Dôležité je aj to, že miesto zavedenia ventu počas AVR môže vytvoriť lokality s pomalým vedením vzruchu, čo predstavuje substrát pre vznik re-entry. Cieľom štúdie je porovnať vplyv techniky zavedenia ventu cez truncus pulmonalis (PA) a pulmonálnu žilu (PV) počas AVR na incidenciu POAF. Do retrospektívnej štúdie boli zaradení pacienti (n = 497) podstupujúci izolovanú AVR, okrem pacientov s predoperačnou permanentnou AF alebo implantovaným kardiostimulátorom. Použitie techniky ventovania srdca cez PV v porovnaní s ventom cez PA je spojené so signifikantnou prolongáciou času mimotelového obehu o 10,6 minúty (p < 0,0001, 95 % CI 7,76-13,35), času svorky aorty o 7,7 minúty (p < 0,0001, 95% CI 5,34-10,16), predĺžením pobytu pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti o jeden deň (p = 0,0025, 95% CI 0,34-1,56) a času hospitalizácie o 1,4 dňa (p = 0,003, 95% CI 0,34-2,23). Skupina pacientov s ventom zavedeným cez PV vykazovala v porovnaní s pacientmi s ventom cez PA 32%-ný relatívny nárast incidencie POAF (34 % - PA, 45 % - PV, p = 0,03). Univariačná logistická regresná analýza identifikovala implantáciu ventu cez PV ako rizikový faktor vzniku POAF (p = 0,04, OR 1,50, 95% CI 1,02-2,22).

Atrial arrhythmias are the most common complication after open heart surgery. Only a few studies have presented the incidence and risk factors of postoperative atrial fibrillation (POAF) after isolated aortic valve replacement surgery (AVR). Furthermore, the scarring resulting from the side of the vent implantation may create areas of slow conduction that allow a substrate for re-entry. The aim of the study is to compare the effect of the venting technique used during AVR - through the pulmonary artery (PA) or the pulmonary vein (PV) - on POAF incidence. Patients with no history of permanent atrial fibrillation (AF) and no pacemaker implanted (n = 497) who underwent isolated AVR were included in this retrospective study. Using a venting technique through the PV in comparison to a venting technique through the PA is associated with a significant prolongation of cardiopulmonary bypass time by 10.6 minutes (p <0.0001, 95% CI 7.76–13.35), aortic clamping time by 7.7 minutes (p <0.0001, 95% CI 5.34–10.16), intensive care unit time by 1 day (p = 0.0025, 95% CI 0.34–1.56) and hospitalization time by 1.4 days (p = 0.003, 95% CI 0.34–2.23). The patient group with the PV venting technique showed a 32% increase in POAF when compared with the incidence observed in the PA venting group (34% – PA, 45% – PV, p = 0.03). Univariable regression analysis also sho-wed the venting technique through the PV to be a risk factor for POAF (p = 0.04, OR 1.50, 95% CI 1.02–2.22).

Nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne (AMVT) je raritnou vrodenou malformáciou srdca. Prvý krát bolo AMVT popísané v roku 1842. Prvý chirurgický zákrok pri takejto diagnóze bol publikovaný v roku 1963 a prvá ultrazvuková (echo) diagnostika AMVT bola uskutočnená v roku 1985. Kazuistika popisuje prípad 50-ročného muža po operácii pre koarktáciu aorty pred 39 rokmi. Pacient bol prijatý do nemocnice s anamnézou dýchavičnosti a opakovanou bolesťou na ľavej strane hrudníka. Echokardiografické vyšetrenie poukázalo na bikuspidálnu aortálnu chlopňu s miernou regurgitáciou a dilatáciu koreňa ascendentnej časti aorty. Ďalej bola prítomná dilatácia prstenca mitrálnej chlopne so stredne závažnou regurgitáciou (bez stenózy) a nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne spôsobujúce minimálnu obštrukciu výtokového traktu ľavej komory (LVOT). Počas operácie bolo excidované nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne so šlašinkou a bola vykonaná anuloplastika mitrálnej chlopne. Ďalej bola vykonaná remodelácia koreňa aorty podľa Yacouba v kombinácii s plastikou aortálnej chlopne a implantáciou extra-aortálneho prstenca. Kontrolné echokardiografické vyšetrenie jeden rok po operácii poukázalo na suficienciu aortálnej aj mitrálnej chlopne. Symptomatológia pacientov s AMVT záleží na prítomnosti pridružených nálezov, ako sú obštrukcia LVOT, alebo ďalšie postihnutie, či už mitrálnej, alebo aortálnej chlopne. Echokardiografické vyšetrenie zohráva kľúčovú úlohu pri diagnostike týchto vrodených defektov, indikácii operačného výkonu, aj pooperačnom monitorovaní pacientov. Klinicky nemanifestné AMVT samo o sebe nie je indikáciou k operačnému výkonu a vyžaduje len sledovanie pacienta. Na druhej strane AMVT spôsobujúce stenózu mitrálnej chlopne je indikáciou k operácii o to viac, ak je súčasne prítomná ďalšia vrodená malformácia srdca.

Accessory mitral valve tissue (AMVT) is a rare congenital malformation of the heart. The first case of AMVT was described in 1842. The first surgical treatment of this lesion was published in 1963 and the first echocardiography diagnosis of AMVT was performed in 1985. A 50-year-old male with medical history of surgery of aortic coarctation 39 years ago was accepted to the hospital because of dyspnoea and repeated pain in the left thorax. Echocardiography revealed bicuspid aortic valve including progressive dilatation of an aortic root and ascending aorta with mild aortic regurgitation. Dilatation of mitral annulus with moderate regurgitation (without stenosis) and accessory mitral valve tissue combined with trivial obstruction of left ventricle outflow tract (LVOT) was also present. AMVT with chordae was excised and mitral annuloplasty has been accomplished. Aortic root remodelling (Yacoub procedure) combined with an aortic valve repair and extra-aortic ring implantation has been performed subsequently. Control echocardiography one year following surgery showed no regurgitation on either aortic or mitral valve. Symptomatology of the patient depends on the presence of AMVT associated with LVOT obstruction, moderate affection of aortic and mitral valves and on concomitant cardiovascular malformations. Echocardiography plays a principal role in the diagnosis, follow-up and indication of surgery of patients with this congenital lesion. Clinically silent AMVT requires follow-up, but it is not an indication for surgery itself. On the other hand AMVT associated with LVOT obstruction or mitral stenosis is an indication for surgery, especially combined with other cardiac malformations.

• MeSH
• kardiochirurgické výkony metody   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mitrální chlopeň abnormality   chirurgie   patologie   MeSH
• nemoci srdečních chlopní * chirurgie   diagnóza   patologie   MeSH
• sternotomie metody   MeSH
• vrozené srdeční vady chirurgie   patologie   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH
• práce podpořená grantem MeSH

Súčasný výskyt ochorenia koronárnych artérii a ochorenia chlopní srdca je významným rizikovým faktorom u pacientov podstupujúcich resekčný výkon na pľúcach. Možnosť vykonať konkomitantnú (simultánnu) operáciu srdca aj pľúc je pre týchto pacientov vhodnou možnosťou. V prezentovanom prípade bola vykonaná intervencia na dvoch srdcových chlopniach, vykonaný bol trojnásobný aortokoronárny bypass a resekcia pľúc. Podobný chirurgický výkon doposiaľ publikovaný nebol. Kazuistika prezentuje 68-ročnú pacientku s trojcievnym koronárnym postihnutím, stredne závažnou stenózou aortálnej chlopne, závažnou insuficienciou trikuspidálnej chlopne, tumorom ľavého horného laloka pľúc. Pacientka podstúpila kombinovaný kardiochirurgický a torakochirurgický výkon, náhradu aortálnej chlopne, plastiku trikuspidálnej chlopne, trojnásobný aortokoronárny bypass a ľavú hornú lobektómiu pľúc. Na ôsmy pooperačný deň bola pacientka v stabilnom stave prepustená a v čase publikovania práce je v ambulantnom sledovaní. Simultánna operácia srdca a resekcia pľúc pre malignitu sa stáva štandardom liečebného postupu u pacientov, ktorí vyžadujú oba chirurgické zákroky. Najčastejším chirurgickým prístupom je stredná sternotómia, ktorá ponúka najlepší prístup pre kardiochirurgickú časť operácie a prijateľný prístup pre resekciu pľúc. Výnimku predstavuje lokalizácia tumoru v ľavom dolnom laloku pľúc, kedy je nutné použiť prístup torakotómiou, alebo častejšie vykonávať resekčný výkon na pľúcach počas mimotelového obehu. Ak použitie mimotelového obehu počas resekcie pľúc nie je nutné, väčšina autorov doporučuje prevedenie resekčného výkonu na pľúcach pred napojením pacienta na mimotelový obeh.

Coexisting coronary artery disease and significant heart valve disease represent a considerable risk factor in patients undergoing pulmonary resection. The possibility to perform concomitant (simultaneous) heart and lung surgery could be a good option for many patients. In the presented case report, the intervention was performed on two valves, triple coronary artery bypass and pulmonary resection, which has not been published in literature to date. A 68-year-old woman with coronary artery disease, aortic valve stenosis, tricuspid valve regurgitation and pulmonary disease (malignant pathology) presented with triple vessel disease, moderate aortic valve stenosis, severe tricuspid regurgitation and tumorous infiltration in the upper lobe of the left lung. She underwent combined heart and pulmonary surgery – left upper lobectomy, aortic valve replacement, tricuspid valve repair and coronary artery bypass surgery. On the eighth day of surgery, she was discharged. She continues to do well on follow-up. Simultaneous cardiac surgery and pulmonary resection for malignancy become almost standard treatment of patients who require heart and lung surgery. The most often approach is midline sternotomy that enables a comfortable cardiac intervention as well as an acceptable access to lungs. The left lower lobectomy remains an exception, in which pulmonary resection during extracorporeal circulation (ECC) is more often an option of left thoracotomy. If the use of ECC is inevitable, some authors prefer pulmonary resection before starting up ECC if the location of the neoplasm does not require resection during ECC.

• MeSH
• chirurgická náhrada chlopně metody   MeSH
• hrudní chirurgické výkony * metody   MeSH
• komorbidita * MeSH
• koronární bypass metody   MeSH
• lidé MeSH
• mimotělní oběh využití   MeSH
• nádory plic * chirurgie   komplikace   MeSH
• nemoci srdečních chlopní * diagnóza   chirurgie   komplikace   MeSH
• senioři MeSH
• trikuspidální insuficience chirurgie   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH