Meranie atrofie mozgu a miechy pomocou MR volumetrie u pacientov so sclerosis multiplex (SM) sa stáva v posledných rokoch významným výstupom klinických štúdií. Miera atrofie, ktorú možno chápať aj ako indikátor neuro-degenerácie, umožňuje determinovať riziko vzniku fyzického aj kognitívneho postihnutia, a tak predikovať priebeh ochorenia. Vzhľadom na nesporný efekt včasnej diagnostiky a liečby SM môže mať stanovenie miery atrofie už v skorom štádiu ochorenia rozhodujúci význam. Volumetrické analýzy je tiež možné využiť v sledovaní efektu liečby SM, keďže viaceré liečivá významne spomaľujú úbytok tkaniva mozgu a miechy. Na stanovenie atrofie sú využívané automatizované, poloautomatizované aj manuálne volumetrické metódy. S ich využitím sú však spojené viaceré, predovšetkým technické limitácie, a tiež veľká variabilita v metodike meraní. K aplikácii volumetrických dát na konkrétneho pacienta v klinickej praxi treba preto pristupovať opatrne. Cieľom autorov je prehľadné zhrnutie súčasných poznatkov, možností a limitácií využitia MR volumetrických nástrojov v rámci priebehu a liečby SM.
Measurement of cerebral and spinal cord atrophy using MR volumetry in patients with multiple sclerosis (MS) has become an important output from clinical trials in recent years. The degree of atrophy, which can also be understood as an indicator of neurodegeneration, enables the determination of the risk of disability and cognitive impairment, and thus predict the course of the disease. Considering the clear impact of early diagnosis and treatment of MS, determining the degree of atrophy at an early stage of the disease may be crucial. Volumetric analyses can also be used to monitor the effects of MS treatment, as several drugs significantly slow down the loss of brain and spinal cord tissue. To establish the degree of atrophy, automated, semi-automated, and manual volumetric methods are used. These methods involve multiple technical limitations and also introduce large variability in the measurement methodology. Therefore, in clinical practice, the application of volumetric data in a specific patient cases needs to be approached with caution. The aim of the authors is a clear summary of current knowledge, benefits, and limitations of MR volumetric tools in the course and treatment of MS. Key words: sclerosis multiplex, brain atrophy, magnetic resonance, volumetry
Rozšířením časového okna revaskularizačnej terapie ischemickej cievnej mozgovej pnhody sa stala CT perfúzia častejšie používanejšou metodou pre vyber pacientov, ktorí by mohli ztejto liečby profitovat. Jej výsledky móžu byť ovplyvnené viacerými technickými a patofyziologickými faktormi, čo móže mať za následok ich nesprávnu interpretáciu. Jedným z týchto faktorovje obnovenie nenutritívnej perfúzie v mozgovom tkanive postihnutom ischémiou, ktoré bývá spósobené spontánnou alebo terapeutickou rekanalizáciou obliterovanej tepny. Tento fenomén je typicky viditelný až v subakútnej fáze po rekanalizácii, ale móže sa vyskytnut aj do 24 hodin po vzniku klinických príznakov. Reperfúzia, ktorá zvyčajne mává charakter hyperperfúzie, dokáže v CT perfúznych mapách maskovat ischemickú ložiskovú léziu a móže viesť k falošne negativnému nálezu. V nasej kazuistike prezentujeme pacienta s náhlou cievnou mozgovou příhodou s uzáverom veľkej tepny, u ktorého bol pri iniciálnom vyšetření přítomný obraz takmer fyziologickej CT perfúzie infarktu bazálnych ganglií.
Extension of ischemic stroke revascularization therapy window has lead to an increase in the utilization of CT perfusion for selecting patients who could benefit from the treatment. Outcomes from applying the technique can be influenced by various technical and pathophysiologicalfactors that can impact the results ́ incorrect interpretation. One of these factors is the restoration of nonnutritive perfusion in brain tissue affected by ischemia, which can be caused due to spontaneous or therapeutic recanalization of the obliterated artery. This phenomenon is typically visible in the subacute phase after recanalization, but may also occur for up to 24 hours after the onset of clinical symptoms. Reperfusion, which is usualy characterized by higher-than-normal flow can mask ischemic lesion in CT perfusion maps and may lead to false negative diagnosis. In the case report, we present a patient with acute stroke involving a large vessel occlusion and nearly normal CT perfusion appearance in basal ganglia infarction.
- MeSH
- afázie diagnostické zobrazování MeSH
- cerebrovaskulární nemoci bazálních ganglií * diagnostické zobrazování patologie MeSH
- lidé MeSH
- paréza diagnostické zobrazování MeSH
- perfuzní zobrazování * MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Cieľom práce je prezentovať prípad pacienta s recidivujúcim biliárnym leakom z resekčnej plochy po metastazektómii v oblasti ľavého laloka pečene. Biliárny leak so vznikom bilómu sa objavil s časovým odsLupom štyri mesiace od resekcie metastáz. V čase objavenia leaku bola prítomná cholestáza pre progresiu onkologického ochorenia s recidívou metastáz v pečeni. V prvom kroku bol biliárny leak riešený zavedením duodenobiliárneho drénu do pravého laloka a perkutánnou drenážou bilómu. Pri recidíve leaku s cholestázou v ľavom laloku bola zavedená perkutánna transhepatálna drenáž zľava. Napriek tomu, že nebola prítomná cholestáza, leak pretrvával a došlo k vytvoreniu bilokutánnej fistuly s drénovaním bilómu cez prednú brušnú stenu. Pacient bol indikovaný na miniinvazívny výkon s cieľom embolizácie secernujúceho žlčovodu. Po embolizácii žlčovodu došlo k zastaveniu leaku a počas trojmesačného sledovania nedošlo k jeho recidíve.
The aim of this article is to present the case of the patient with the recurrent biliary leakage from the resected liver surface after metastasectomy at the left liver lobe. The biliary leakage with biloma occured four months after the resection of the metastases. The cholestasis within the progress of the oncological disease in the liver occured at the time of biliary leakage. Firstly the biliary leakage was treated by applying the duodenobiliary drainage into the right liver lobe and by percutaneous drainage of the biloma. Within the recurrence of the leakage with the cholestasis in the left liver lobe the percutaneous transhepatic drainage was applied from the left. Even though there was no cholestasis the leakage persisted. The bilocutaneous fistula with the biloma drainage through the anterior abdominal wall was formed. The patient was indicated for the miniinvasive therapy with the aim to embolise the injured bile duct. After the embolisation of the bile duct the leakage stopped to occur and there was no recurrence within the period of three months follow-up.
- MeSH
- iatrogenní nemoci MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory jater chirurgie MeSH
- nemoci žlučových cest etiologie chirurgie MeSH
- terapeutická embolizace * metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- žluč MeSH
- žlučové cesty extrahepatické * chirurgie patofyziologie zranění MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
