BACKGROUND: Aortic valve replacement (AVR) is the definitive therapy for patients with severe aortic valve stenosis (AoS). The aim of this work is to compare the effect of a mechanical prosthesis (MP) and a bioprosthesis (BP) on the survival of patients aged 50-65 years after AVR. METHODS: The retrospective analysis included 276 patients aged 50 to 65 years who had undergone isolated AVR for AoS; 161 patients were implanted with an MP and 115 with a BP. Patient survival, adjusted for age, gender and risk parameters affecting survival, was assessed. A subgroup analysis was performed on the 208 patients with a modern valve (prosthesis models that are no longer used in clinical practice were removed from the sample). RESULTS: After adjusting for risk factors for overall survival as well as for age and sex, the implantation of an MP did not have a significant effect on overall survival in comparison to a BP, at a median follow-up of 10.3 years (p = 0.477). The size of the MP had no significant effect on overall survival either (HR: 1.29; 95%CI: 0.16-10.21; p = 0.812). However, the indexed effective orifice area of the BP had a positive effect on overall survival (HR: 0.09; 95%CI: 0.01-0.78; p = 0.029). CONCLUSIONS: The estimated survival of patients aged between 50 and 65 years after implantation of a BP with a sufficiently large indexed effective orifice area may exceed that of patients with an MP.

• Publikační typ
• časopisecké články MeSH

Nekrytý koronárny sínus (UCS) predstavuje najvzácnejší typ defektu predsieňového septa s incidenciou menej ako 1 % zo všetkých defektov predsieňového septa, alebo menej ako 0,1 % zo všetkých vrodených chýb srdca. Kazuistika popisuje prípad 57-ročného pacienta, u ktorého bola symptomatológia prítomná štyri roky pred správnym stanovením diagnózy. Pacient udával dlhodobo dýchavičnosť, bolesti na hrudníku a v poslednom období bola dokumentovaná prítomnosť fibrilácie predsiení. Diagnóza UCS bola určená na základe pravostrannej katetrizácie srdca, echokardiografie a počítačovej tomografie. Pacient podstúpil chirurgický výkon. Vykonaná bola oklúzia defektu s redirekciou koronárneho sínu do ľavej predsiene. UCS je v 75 % prípadov spojený s prítomnosťou ďalšej vrodenej malformácie srdca, najčastejšie s perzistenciou ľavostrannej hornej dutej žily. Pre izolovaný UCS je prekrytie záplatou zo strany pravej predsiene postačujúcou chirurgickou metódou s dobrými dlhodobými výsledkami. Prítomnosť perzistentnej ľavostrannej hornej dutej žily vyžaduje technicky náročnejšiu operáciu s oklúziou defektu zo strany ľavej predsiene, alebo s redirekciou ľavostrannej hornej dutej žily do pravej predsiene.

Unroofed coronary sinus (UCS) represents the rarest type of atrial septal defect, with incidence less than 1% of all atrial septal defects, or less than 0.1% of all congenital heart anomalies. A case report of a 57-year-old man with four years of misdiagnosed UCS is presented. The patient showed dyspnoea, angina pectoris, and a new onset of atrial fibrillation. The diagnosis of UCS was finally established on the basis of right-sided cardiac catheterization, echocardiography, and computer tomography. Defect roofing with redirection of the coronary sinus into the left atrium was performed. UCS is in 75% of cases associated with other heart anomalies, especially persistent left superior vena cava. For isolated UCS, closing via the path from the side of right atrium is sufficient therapy with good long-term results. Persistence of left superior vena cava requires a technically serious occlusion of the defect from the left atrium or a redirection of the persistent vein itself.

• MeSH
• defekty septa síní * chirurgie   diagnóza   MeSH
• echokardiografie MeSH
• kardiochirurgické výkony MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Defekt predsieňového septa predstavuje 5,9 % všetkých vrodených vývojových chýb srdca. Perkutánna implantácia okluzora je často používanou stratégiou liečby tejto malformácie. Šesťdesiatpäť ročná žena bola prijatá za účelom perkutánneho uzáveru defektu predsieňového septa. Počas zákroku došlo k dislokácii Amplatzerovho okluzora do pravej pľúcnej tepny. Vykonaný bol kardiochirurgický zákrok s explantáciou dislokovaného okluzora, uzáverom defektu a vytvorením aortokoronárneho bypassu s dobrým výsledkom. Dislokácia okluzora počas uzáveru defektu predsieňového septa je vzácna, ale život ohrozujúca komplikácia. Najčastejšie vyžaduje kardiochirurgickú intervenciu s explantáciou dislokovaného zariadenia a chirurgickým uzáverom defektu. Perkutánny uzáver defektu predsieňového septa je moderný a efektívny prístup liečby. Vzhľadom na možné riziká procedúry, možnosť okamžitej kardiochirurgickej intervencie pri vzniku komplikácií zvyšuje bezpečnosť tohto postupu.

Atrial septal defects represent 5.9% of all cases of congenital heart malformations. Percutaneous implantation of occluder devices is a widely used strategy in the treatment of this malformation. A 65-year-old woman was admitted for percutaneous closure of an atrial septal defect. During the proce- dure, dislocation of the Amplatzer occluder into the right pulmonary artery occurred. Surgery with removal of the device, closure of the defect and aortopulmonary bypass with the use of a cardiopulmonary bypass was performed with a good outcome. Dislocation of the device during atrial septal defect is a rare, but life-threatening complication. The most common dislocation of the occluder requires surgery with device removal and closure of the atrial septal defect. Percutaneous closure of the atrial septal defect by Amplatzer occluder implantation is a modern and applicable treatment strategy. However, in consideration of the risk of unforseeable complications, the opportunity for performing immediate surgical revision increases the safety of the procedure.

Defekt komorového septa (VSD) je vzácnou komplikáciou po chirurgickej náhrade aortálnej chlopne (AVR), ako aj po transkatétrovej implantácii aortálnej chlopne (TAVI) s incidenciou 1 %. Osemdesiatjeden ročný muž podstúpil konkomitantnú operáciu AVR s vytvorením dvoch aortokoronárnych bypassov. Niekoľko hodín po operácii došlo k hemodynamickej nestabilite pacienta a echokardiografické vyšetrenie potvrdilo VSD. Pacient podstúpil chirurgickú revíziu s použitím mimotelového obehu. Defekt bol uzatvorený cestou aortotómie a vykonaná bola anuloplastika trikuspidálnej chlopne. Pooperačné obdobie bolo ďalej komplikované vznikom atrioventrikulárnej blokády s nutnosťou implantácie kardiostimulátora. Literatúra uvádza viacero možnosti terapie pooperačného VSD. Na jednej strane perkutánna intervencia dovoľuje vykonať zákrok aj bez nutnosti explantácie mechanickej protézy. Na druhej strane chirurgický otvorený prístup dovoľuje okamžitú intervenciu aj pri hemodynamickej nestabilite pacienta. Ďalej je otvorený chirurgický prístup využiteľný aj pri veľmi intímnom naliehaní VSD na protézu chlopne. V literatúre je uvádzaný aj kombinovaný prístup implantácie okluzora pod vizuálnou kontrolou.

Ventricular septal defect (VSD) is a rare complication of surgical aortic valve replacement (AVR) and transcatheter aortic valve replacement (TAVI), with an incidence of 1%. An 81-year-old man underwent AVR with double aortocoronary bypass. Several hours after surgery haemodynamic instability accrued, and echocardiography showed a VSD. The patient underwent another surgery with the use of cardiopulmonary bypass. The VSD was closed through aortothomy, and annuloplasty of the tricuspid valve was performed. The postoperative period was complicated by atrioventricular block, with pacemaker implantation required. There are more possibilities for VSD treatment in the literature. On one hand, percutaneous device closure allows for a procedure without mechanical protheses explantation. On the other hand, surgical access through the aortothomy is useful in the case of a progressive and dynamic increase of the VSD and the proximity of the prothesis and the VSD. A combined approach for implantation of an occluder under visual inspection is presented as an additional applicable treatment strategy.

Incidencia infekčnej endokarditídy je 3 až 10 prípadov na 100 000 obyvateľov a rok. Medzi rizikové faktory tohto ochorenia patria ochorenia srdcových chlopní, implantácia chlopňových protéz, alebo iných cudzorodých materiálov, používanie vnútrožilových drog a imunodeficientné stavy pacienta. Tridsaťosem ročný pacient s anamnézou užívania vnútrožilových drog a plastiky mitrálnej chlopne pre infekčnú endokarditídu s použitím anuloplastického prstenca a záplaty, bol prijatý do nemocnice pre relaps infekčnej endokarditídy. Pri chirurgickej intervencii bola nájdená nepoškodená intaktná záplata mitrálnej chlopne a ložisko infekčnej endokarditídy v lokalite anuloplastického prstenca s abscesovou dutinou. Pa- cientovi bola vykonaná explantácia anuloplastického prstenca a implantácia mechanickej protézy do pozície mitrálnej chlopne. Pokroky v technike záchovnej operácie mitrálnej chlopne zahrňujúce implatnáciu NeoChord a použitie záplat dovoľujú využitie tejto metódy u stále väčšieho počtu pacientov s infekčnou endokarditídou. Použitie záplat sa ukazuje ako bezpečná metóda v tomto teréne. Použitie anuloplastického prstenca v teréne infekčnej endokarditídy ostáva kontroverzné. Ba čo viac, prezentovaná kazuistika v korelácii s publikovanými prácami poukazuje, že implantácia anuloplastického prstenca je možným rizikovým faktorom relapsu infekčnej endokarditídy.

The incidence of infective endocarditis is 3-10 per 100,000 people per year. Risk factors for this disease include heart-valve disease, the implantation of a prosthetic valve or intra-cardiac devices, drug use and patient immunodeficiency. A 38-year-old drug-using man with a history of mitral valve surgery with patch reconstruction and annuloplasty ring implantation due to infective endocarditis was admitted to the hospital because of recurrence of mitral valve endocarditis. Surgery confirmed the unaffected patch in the posterior leaflet and the ring affected by an abscess cavity. Explantation of the annuloplasty ring and implantation of a mechanical valve prothesis was performed. Advances in techniques of mitral valve repair, including NeoChords and patch use, make this procedure fea- sible for more and more patients with mitral valve infective endocarditis. The use of a patch appears to be a safe benefit for the patient. There is no clear opinion on the unconditional use of annuloplasty ring during mitral valve repair in the area of infective endocarditis. Moreover, the presented case in correlation with literature presents annuloplasty ring as a risk factor for infective endocarditis relapse.

Fibrilácia predsiení (AF) je najčastejšou komplikáciou po operácii srdca. Len niekoľko štúdií popisuje incidenciu a rizikové faktory pooperačnej fibrilácie predsiení (POAF) po izolovanej operácii aortálnej chlopne (AVR). Dôležité je aj to, že miesto zavedenia ventu počas AVR môže vytvoriť lokality s pomalým vedením vzruchu, čo predstavuje substrát pre vznik re-entry. Cieľom štúdie je porovnať vplyv techniky zavedenia ventu cez truncus pulmonalis (PA) a pulmonálnu žilu (PV) počas AVR na incidenciu POAF. Do retrospektívnej štúdie boli zaradení pacienti (n = 497) podstupujúci izolovanú AVR, okrem pacientov s predoperačnou permanentnou AF alebo implantovaným kardiostimulátorom. Použitie techniky ventovania srdca cez PV v porovnaní s ventom cez PA je spojené so signifikantnou prolongáciou času mimotelového obehu o 10,6 minúty (p < 0,0001, 95 % CI 7,76-13,35), času svorky aorty o 7,7 minúty (p < 0,0001, 95% CI 5,34-10,16), predĺžením pobytu pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti o jeden deň (p = 0,0025, 95% CI 0,34-1,56) a času hospitalizácie o 1,4 dňa (p = 0,003, 95% CI 0,34-2,23). Skupina pacientov s ventom zavedeným cez PV vykazovala v porovnaní s pacientmi s ventom cez PA 32%-ný relatívny nárast incidencie POAF (34 % - PA, 45 % - PV, p = 0,03). Univariačná logistická regresná analýza identifikovala implantáciu ventu cez PV ako rizikový faktor vzniku POAF (p = 0,04, OR 1,50, 95% CI 1,02-2,22).

Atrial arrhythmias are the most common complication after open heart surgery. Only a few studies have presented the incidence and risk factors of postoperative atrial fibrillation (POAF) after isolated aortic valve replacement surgery (AVR). Furthermore, the scarring resulting from the side of the vent implantation may create areas of slow conduction that allow a substrate for re-entry. The aim of the study is to compare the effect of the venting technique used during AVR - through the pulmonary artery (PA) or the pulmonary vein (PV) - on POAF incidence. Patients with no history of permanent atrial fibrillation (AF) and no pacemaker implanted (n = 497) who underwent isolated AVR were included in this retrospective study. Using a venting technique through the PV in comparison to a venting technique through the PA is associated with a significant prolongation of cardiopulmonary bypass time by 10.6 minutes (p <0.0001, 95% CI 7.76–13.35), aortic clamping time by 7.7 minutes (p <0.0001, 95% CI 5.34–10.16), intensive care unit time by 1 day (p = 0.0025, 95% CI 0.34–1.56) and hospitalization time by 1.4 days (p = 0.003, 95% CI 0.34–2.23). The patient group with the PV venting technique showed a 32% increase in POAF when compared with the incidence observed in the PA venting group (34% – PA, 45% – PV, p = 0.03). Univariable regression analysis also sho-wed the venting technique through the PV to be a risk factor for POAF (p = 0.04, OR 1.50, 95% CI 1.02–2.22).

Infective endocarditis was initially defined as a disease of patients with pre-existing valvular abnormalities. In contemporary medicine a valvular prosthesis and implanted medical devices are the most common risk factors for infective endocarditis. A case report is presented regarding an 18-year-old female with a medical history of a 12-year implanted Amplatzer occluder. Echocardiography showed an endocarditis focus in the right atrium communicating to the left atrium and destruction of the non-coronary leaflet of the aortic valve, with aortic valve insufficiency. Blood culture was positive for multi-resistant Staphylococcus aureus. The aortic valve, the Amplatzer device and part of the anterior leaflet of the mitral valve were excised. Pericardium was used for reconstruction of the anterior leaflet of the mitral valve, the interatrial septum and the wall of the left atrium. A mechanical prosthesis of the aortic valve was implanted. Control echocardiography was done four months after surgery. The evaluation did not show any recurrence of endocarditis. The published literature shows, in correlation with the presented case report, the occurrence of endocarditis late in the course of Amplatzer implantation highlights the need for vigilance in the population of patients with the device.

• MeSH
• aortální insuficience diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• chirurgická náhrada chlopně MeSH
• echokardiografie MeSH
• endokarditida * diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• kardiochirurgické výkony metody   MeSH
• lidé MeSH
• mitrální insuficience diagnostické zobrazování   chirurgie   MeSH
• mladiství MeSH
• septální okluder * škodlivé účinky   MeSH
• Staphylococcus aureus patogenita   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH
• práce podpořená grantem MeSH

Nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne (AMVT) je raritnou vrodenou malformáciou srdca. Prvý krát bolo AMVT popísané v roku 1842. Prvý chirurgický zákrok pri takejto diagnóze bol publikovaný v roku 1963 a prvá ultrazvuková (echo) diagnostika AMVT bola uskutočnená v roku 1985. Kazuistika popisuje prípad 50-ročného muža po operácii pre koarktáciu aorty pred 39 rokmi. Pacient bol prijatý do nemocnice s anamnézou dýchavičnosti a opakovanou bolesťou na ľavej strane hrudníka. Echokardiografické vyšetrenie poukázalo na bikuspidálnu aortálnu chlopňu s miernou regurgitáciou a dilatáciu koreňa ascendentnej časti aorty. Ďalej bola prítomná dilatácia prstenca mitrálnej chlopne so stredne závažnou regurgitáciou (bez stenózy) a nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne spôsobujúce minimálnu obštrukciu výtokového traktu ľavej komory (LVOT). Počas operácie bolo excidované nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne so šlašinkou a bola vykonaná anuloplastika mitrálnej chlopne. Ďalej bola vykonaná remodelácia koreňa aorty podľa Yacouba v kombinácii s plastikou aortálnej chlopne a implantáciou extra-aortálneho prstenca. Kontrolné echokardiografické vyšetrenie jeden rok po operácii poukázalo na suficienciu aortálnej aj mitrálnej chlopne. Symptomatológia pacientov s AMVT záleží na prítomnosti pridružených nálezov, ako sú obštrukcia LVOT, alebo ďalšie postihnutie, či už mitrálnej, alebo aortálnej chlopne. Echokardiografické vyšetrenie zohráva kľúčovú úlohu pri diagnostike týchto vrodených defektov, indikácii operačného výkonu, aj pooperačnom monitorovaní pacientov. Klinicky nemanifestné AMVT samo o sebe nie je indikáciou k operačnému výkonu a vyžaduje len sledovanie pacienta. Na druhej strane AMVT spôsobujúce stenózu mitrálnej chlopne je indikáciou k operácii o to viac, ak je súčasne prítomná ďalšia vrodená malformácia srdca.

Accessory mitral valve tissue (AMVT) is a rare congenital malformation of the heart. The first case of AMVT was described in 1842. The first surgical treatment of this lesion was published in 1963 and the first echocardiography diagnosis of AMVT was performed in 1985. A 50-year-old male with medical history of surgery of aortic coarctation 39 years ago was accepted to the hospital because of dyspnoea and repeated pain in the left thorax. Echocardiography revealed bicuspid aortic valve including progressive dilatation of an aortic root and ascending aorta with mild aortic regurgitation. Dilatation of mitral annulus with moderate regurgitation (without stenosis) and accessory mitral valve tissue combined with trivial obstruction of left ventricle outflow tract (LVOT) was also present. AMVT with chordae was excised and mitral annuloplasty has been accomplished. Aortic root remodelling (Yacoub procedure) combined with an aortic valve repair and extra-aortic ring implantation has been performed subsequently. Control echocardiography one year following surgery showed no regurgitation on either aortic or mitral valve. Symptomatology of the patient depends on the presence of AMVT associated with LVOT obstruction, moderate affection of aortic and mitral valves and on concomitant cardiovascular malformations. Echocardiography plays a principal role in the diagnosis, follow-up and indication of surgery of patients with this congenital lesion. Clinically silent AMVT requires follow-up, but it is not an indication for surgery itself. On the other hand AMVT associated with LVOT obstruction or mitral stenosis is an indication for surgery, especially combined with other cardiac malformations.

• MeSH
• kardiochirurgické výkony metody   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mitrální chlopeň abnormality   chirurgie   patologie   MeSH
• nemoci srdečních chlopní * chirurgie   diagnóza   patologie   MeSH
• sternotomie metody   MeSH
• vrozené srdeční vady chirurgie   patologie   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH
• práce podpořená grantem MeSH

Fibrilácia predsiení a poruchy vedenia sú veľmi časté a vážne pooperačné komplikácie v kardiochirurgii. Vykonaná bola retrospektívna analýza pacientov (n = 103) podstupujúcich operáciu mitrálnej chlopne, alebo konkomitantnú operáciu mitrálnej a trikuspidálnej chlopne (od januára 2006 do decembra 2016). Pacienti z každej skupiny boli rozdelení do dvoch podskupín: podskupina s operačným prístupom cez pravú predsieň a medzipredsieňové septum (transseptálny prístup) a podskupina s operačným prístupom cez ľavú predsieň (prístup ľavou predsieňou). Pri každom pacientovi boli vyhodnocované nasledovné údaje: vek pacienta, pohlavie, dĺžka trvania mimotelového obehu, dĺžka trvania klemu aorty, pooperačné krvné straty, počet aplikovaných erytrocytárnych koncentrátov, nutnosť chirurgickej revízie pre vysoké pooperačné straty a pooperačné predsieňové a predsieňovokomorové poruchy vedenia vzruchu (fibrilácia predsiení a atrioventrikulárna blokáda s nutnosťou implantácie pacemakera). V skupine konkomitantnej operácie mitrálnej a trikuspidálnej chlopne bol medzi podskupinou s transseptálnym prístupom a podskupinou s prístupom ľavou komorou zaznamenaný štatisticky signifikantný rozdiel v dĺžke trvania mimotelového obehu (p < 0,05) a dĺžke klemu aorty (p < 0,01). Medzi podskupinami neboli zaznamenané žiadne iné štatisticky signifikantné rozdiely. Vo všeobecnosti nemá voľba chirurgického prístupu pre operáciu mitrálnej chlopne žiaden vplyv na incidenciu pooperačných predsieňových a predsieňovokomorových porúch vedenia vzruchu. Oba prístupy cez pravú predsieň a medzipredsieňové septum aj cez ľavú predsieň predstavujú podobné riziko vzniku pooperačnej fibrilácie predsiení a atrioventrikulárne blokády.

Atrial fibrillation and conduction disorders are very common and severe postoperative complications in heart surgery. Retrograde analysis of patients (n = 103) who had undergone mitral valve surgery or concomitant mitral and tricuspid valve surgery was performed (from January 2006 to December 2016). Patients from each group were divided into two groups: a subgroup with surgery access through the right atrium and interatrial septum (transseptal access) and a subgroup with surgery access through the left atrium (left atrial access). The following data were recorded for all patients: age, sex, extracorporeal circulation time, aortic clamping time, blood loss after surgery, count of blood transfusions administered, the need for surgical revision because of higher blood loss and postoperative atrial and atrioventricular conduction defect (atrial fibrillation and atrioventricular block with pacemaker implantation). A statistically significant difference in extracorporeal circulation time (p < 0.05) and aortic clamping time (p < 0.01) was recorded between transseptal access and left atrial and right atrial access separately, if combined surgery of both atrioventricular valves was performed. No other statistically significant differences were recorded between the groups. In general, the choice of surgical access for mitral valve on incidence of postoperative atrial and atrioventricular conduction disorders showed no effect. Both access through the right atrium and interatrial septum and access through the left atrium have a similar incidence of postoperative atrial fibrillation and atrioventricular block.

• MeSH
• atrioventrikulární blokáda epidemiologie   etiologie   terapie   MeSH
• fibrilace síní epidemiologie   etiologie   terapie   MeSH
• kardiochirurgické výkony metody   škodlivé účinky   MeSH
• kardiostimulátor statistika a číselné údaje   využití   MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mitrální chlopeň chirurgie   patologie   MeSH
• nemoci srdečních chlopní * chirurgie   MeSH
• pooperační komplikace epidemiologie   etiologie   MeSH
• second-look chirurgie statistika a číselné údaje   MeSH
• trikuspidální chlopeň chirurgie   patologie   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Medzi najčastejšie primárne nádory pulmonálnej chlopne a pulmonálnej artérie patrí schwanóm, myxóm, papilárny fi broelastóm, primárny choriokarcinóm a sarkóm. Výskyt týchto histologických typov nádorov je veľmi raritný. Medzi najčastejšie klinické manifestácie tumorov pulmonálnej artérie patrí dýchavica, bolesť na hrudi, kašeľ a hemoptýza. Prezentovaná je kazuistika 44-ročného muža s anamnézou zhoršujúcej sa dýchavice, febrilít, kašľa a straty hmotnosti. Vyšetrenia zobrazovacími metódami poukázali na veľkú nasadajúcu embóliu výtokovej časti pravej komory, pulmonálnej chlopne a kmeňa pulmonálnej artérie. Pacient bol prijatý do nemocnice za účelom antikoagulačnej terapie. Vzhľadom na neúspešnosť konzervatívnej terapie bol pacient indikovaný k operácii. Peropečne bol zistený tumor pulmonálnej chlopne vypĺňajúci takmer celý lumen pulmonálnej artérie a viaceré menšie tumory výtokového traktu pravej komory a pulmonálnej artérie. Histologické vyšetrenie tumoru poukázalo na leiomysarkóm high grade 3. Prezentovaná kazuistika zdôrazňuje, že tumor pulmonálnej artérie by mal byť stále zahrnutý do diferenciálnej diagnostiky pulmonálnej embólie. To platí najmä v prípade zvýraznenia symptómov i pri adekvátnej antikoagulácii a absencii rizikových faktorov hlbokej žilovej trombózy. Vzhľadom na neskorú diagnostiku ostáva prognóza pacientov so sarkómom pulmonálnej chlopne hrozivá.

The group of pulmonary valve and pulmonary artery primary tumors is the most frequently represented by schwannomas, myxomas, papillary fi broelastomas, primary choriocarcinomas and sarcomas. These tumors are very rare. The most common clinical manifestation of pulmonary artery tumor is dyspnea, followed by chest pain, cough, and haemoptysis. A case of 44-year-old male with history of progressive dyspnea, fever, cough, and weight loss is presented. Imaging methods showed large saddle embolus in the right ventricle outfl ow tract, pulmonary valve and pulmonary artery trunk. He was admitted to a hospital for anticoagulation therapy. Since there was no clinical improvement, the patient had to undergo surgery. Nearly full artery caliber fi lling tumor in pulmonary artery was found with its origin in pulmonary valve. Next exploration showed several little tumors in right ventricle outfl ow tract and also in pulmonary artery. The fi nal outcome of histological examination showed the presence of leiomyosarcoma high grade 3. Presented case highlights that pulmonary artery tumor should always be included in the differential diagnosis of pulmonary embolism, especially if the symptoms progress while on adequate anticoagulation, and if any risk factor for deep vein thrombosis is not present. Unfortunately, prognosis of pulmonary artery sarcomas is usually dismal, secondary to late diagnosis.

• MeSH
• diferenciální diagnóza MeSH
• dospělí MeSH
• kardiochirurgické výkony MeSH
• leiomyosarkom * diagnóza   etiologie   farmakoterapie   chirurgie   MeSH
• lidé MeSH
• nádory srdce * diagnóza   etiologie   farmakoterapie   chirurgie   terapie   MeSH
• plicní chlopeň * chirurgie   patologie   MeSH
• plicní embolie diagnóza   etiologie   chirurgie   MeSH
• prognóza MeSH
• sarkom diagnóza   etiologie   chirurgie   MeSH
• Check Tag
• dospělí MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH