Bakteriálne infekcie kože a mäkkých tkanív zahŕňajú rozsiahlu problematiku a predstavujú najčastejšie vyskytujúce sa infekcie vo všetkých vekových skupinách. Obvykle ide o infekcie zmiešané vyvolané anaeróbnymi, mikroaerofilnými, fakultatívne anaeróbnymi a aeróbnymi baktériami. Pri patogenéze je možné v ložisku infekcie pozorovať prítomnosť aeróbnych baktérií, ktoré produktmi svojho metabolizmu a redukciou koncentrácie kyslíka umožnia pomnoženie striktne anaeróbnym patogénom. Úspešná terapia infekcií mäkkých tkanív je závislá od adekvátneho chirurgického prístupu, vhodnou antimikrobiálnou terapiou a adjuvantnej terapie infekcie mäkkých tkanív pomocou hyperbarickej oxygenoterapie (HBOT), t. j. dýchanie 100% kyslíka pod zvýšeným tlakom. V súčasnosti, aj napriek dostatočným empirickým znalostiam o benefitoch využitia HBOT pri liečbe infekcií mäkkých tkanív, neexistuje vhodný model pre detailnejšie štúdium interakcií organizmu a patogénov. Cieľom tohto projektu je vývoj in vitro modelu vhodného pre štúdium mechanizmov účinku antibiotík v kombinácii s HBOT, ako aj optimalizáciu používaných liečebných postupov.

Bacterial soft tissue infections represent the most common infections. Usually, they are caused by anaerobic, microaerophilic, facultative anaerobic and aerobic bacteria. In pathogenesis, a tissue is initially colonized by aerobic bacteria, which create a suitable environment for secondary colonization of anaerobic bacterial strains. Successful therapy of soft tissues infections consist of appropriate surgery treatment, targeted anti-microbial therapy and application of hyperbaric oxygen therapy (HBOT), i.e. breathing of pure oxygen under elevated ambient pressure. Nowadays, despite a lot of positive clinical evidence of HBOT in soft tissue infection treatment, no valid experimental model is established. The aim of our project was the development of an experimental model to study host-pathogen interaction during HBOT.

• MeSH
• antibakteriální látky * terapeutické užití   MeSH
• Bacteria klasifikace   účinky léků   MeSH
• bakteriální infekce farmakoterapie   terapie   MeSH
• hyperbarická oxygenace * MeSH
• infekce měkkých tkání * klasifikace   mikrobiologie   terapie   MeSH
• kombinovaná terapie MeSH
• lidé MeSH
• techniky in vitro MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH

The capacity of the bread wheat (Triticum aestivum) genome to tolerate introgression from related genomes can be exploited for wheat improvement. A resistance to powdery mildew expressed by a derivative of the cross-bread wheat cv. Tähti × T. militinae (Tm) is known to be due to the incorporation of a Tm segment into the long arm of chromosome 4A. Here, a newly developed in silico method termed rearrangement identification and characterization (RICh) has been applied to characterize the introgression. A virtual gene order, assembled using the GenomeZipper approach, was obtained for the native copy of chromosome 4A; it incorporated 570 4A DArTseq markers to produce a zipper comprising 2132 loci. A comparison between the native and introgressed forms of the 4AL chromosome arm showed that the introgressed region is located at the distal part of the arm. The Tm segment, derived from chromosome 7G, harbours 131 homoeologs of the 357 genes present on the corresponding region of Chinese Spring 4AL. The estimated number of Tm genes transferred along with the disease resistance gene was 169. Characterizing the introgression's position, gene content and internal gene order should not only facilitate gene isolation, but may also be informative with respect to chromatin structure and behaviour studies.

• MeSH
• Ascomycota patogenita   MeSH
• chléb MeSH
• chromozomy rostlin genetika   metabolismus   MeSH
• DNA rostlinná genetika   MeSH
• genetické markery MeSH
• mapování chromozomů MeSH
• mikrosatelitní repetice MeSH
• nemoci rostlin genetika   mikrobiologie   MeSH
• odolnost vůči nemocem MeSH
• počítačová simulace MeSH
• pšenice genetika   mikrobiologie   MeSH
• rostlinné geny MeSH
• sekvence nukleotidů MeSH
• translokace genetická MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH