Cieľ: Cieľom tejto práce bolo overenie psychometrických charakteristík slovenskej verzie Mattisovej škály demencie (Dementia Rating Scale-2; DRS-2), preskúmanie jej diagnostickej presnosti v populácii pacientov s Parkinsonovou chorobou (PCh) a stanovenie predbežného hraničného skóre pre diagnostiku miernej kognitívnej poruchy (mild cognitive impairment; MCI). Súbor a metodika: Klinická populácia bola zložená z 30 pacientov s PCh, s priemernou dĺžkou trvania ochorenia 5,53 ± 3,92 rokov. U 11 pacientov bola diagnostikovaná MCI. Kontrolnú skupinu zdravých ľudí bez neurologického ochorenia tvorilo 43 vekovo a vzdelanostne príbuzných participantov. Všetkým participantom bola administrovaná slovenská verzia DRS-2 merajúca pozornosť, pamäť, iniciáciu/perseveráciu, konštrukčné schopnosti a konceptualizáciu. Na posúdenie konvergentnej validity bola využitá komplexná neuropsychologická batéria. Výsledky: Korelácie skóre DRS-2 so skríningovými nástrojmi a analogickými testami neuropsychologickej batérie poukazujú na dobrú konvergentnú validitu nástroja (s výnimkou subtestu konštrukcia). Najsilnejšie vzťahy sme zistili pre subtesty iniciácia/perseverácia a pamäť. Objektivizovali sme dobrú diskriminačnú silu pri pacientoch s PCh bez kognitívneho deficitu a pacientoch s MCI so stanovením optimálneho cut-off skóre 134 bodov (senzitivita 81,80 % a špecificita 89,50 %). Záver: Slovenská verzia Mattisovej škály demencie je nástrojom s vyhovujúcimi psychometrickými vlastnosťami a možno ju potenciálne použiť na testovanie kognície u zdravej populácie a pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Aim: Aims of this study were to verify the psychometric characteristics of the Slovak version of the Mattis Dementia Rating Scale-2 (DRS-2), examine its diagnostic accuracy in the population of patients with Parkinson‘s disease (PD), and establish a preliminary cut-off score for the diagnosis of mild cognitive impairment (MCI). Sample and methods: The clinical population consisted of 30 patients with PD with an average duration of the disease of 5.53 ± 3.92 years. Eleven patients were diagnosed with MCI. The control group of healthy people without neurological disease consisted of 43 participants who were age and education matched. All participants were administered the Slovak version of the DRS-2 measuring attention, memory, initiation/perseveration, construction skills and conceptualization. A comprehensive neuropsychological battery was used to assess convergent validity. Results: Correlations of DRS-2 scores with a screening tools and analogous tests of the neuropsychological battery indicate good convergent validity of the tool (with the exception of the construction subtest). We found the strongest relationships for the initiation/perseveration and memory subtests. Furthermore, we objectified a good discriminative power in patients with PD without cognitive deficits and patients with MCI with the determination of an optimal cut-off score of 134 points (sensitivity 81.80% and specificity 89.50%). Conclusion: The Slovak version of the DRS-2 is an instrument with satisfactory psychometric properties and can potentially be used to test cognition in the healthy population and patients with Parkinson‘s disease.
Excessive alcohol consumption is associated with a wide range of cognitive deficits observed in varying degrees among users. The aim of the research was to compare performance across different domains of cognition in a clinical group of people with alcohol dependence and a control group of people without a dependence. METHODS: The research population consisted of 53 male patients with alcohol dependence treated at the Specialized Psychiatric Institute Predná Hora. For each participant from the clinical group, a participant of the same age and level of educational attainment was selected from the non- clinical population. The NEUROPSY battery tests were used to assess cognitive performance. Significance of differences between clinical and control groups was analyzed using the Mann-Whitney U test and indicators of effect size. Sensitivity and specificity of the scales were determined using ROC analyses. RESULTS: Research findings indicate a lower level of cognitive ability in people with alcohol dependence. The greatest differences were found in the areas of executive function, attention, and memory. The Symbol Encoding Test, Trail Making, and the Verbal Learning Test showed the highest discriminative ability for performance between groups. Differences in phonemic fluency were not found. CONCLUSIONS: These research findings provide a relatively comprehensive picture of the cognitive performance of people with alcohol dependence. They indicate a lower level of cognitive ability in people with alcohol dependence across all areas measured, except phonemic fluency.
Východiská: Pokroky v diagnostike a liečbe rakoviny umožňujú zvýšiť pravdepodobnosť a dĺžku prežitia onkologických pacientov. Súčasný výskum sa zameriava na kvalitu života odliečených onkologických pacientov a neskoré následky liečby, ktoré môžu mať podobu kognitívnych omylov v každodennom živote. Cieľom prezentovaného výskumu bolo skúmať vzťahy medzi subjektívne posúdenou mierou kognitívnych omylov a vybraných sociodemografických, klinických a psychologických charakteristík (vek, absolvovanie hormonálnej liečby, depresia, úzkosť, únava, spokojnosť so spánkom). Súbor pacientov a metódy: Výskumný výber tvorilo 102 odliečených pacientov vo veku 25–79 rokov a s priemernou dĺžkou od ukončenia poslednej liečby 17,4 mesiacov (štandardná odchýlka = 15,4). Najväčšiu časť výskumného súboru tvorili odliečené pacientky s rakovinou prsníka (62,4 %). Miera kognitívnych chýb a omylov bola meraná Dotazníkom kognitívnych zlyhaní. Na meranie úrovne depresie, úzkosti a vybraných aspektov kvality života boli použité Dotazník zdravia pacienta PHQ-9, Škála generalizovanej úzkostnej poruchy GAD-7 a dotazník kvality života WHOQOL-BREF. Výsledky: Zvýšená miera kognitívnych omylov v bežnom živote bola zistená približne u tretiny odliečených onkologických pacientov. Celkové skóre kognitívnych omylov je v silnom vzťahu s mierou depresie a úzkosti. S klesajúcou mierou energie a spokojnosti so spánkom je zároveň spätý nárast kognitívnych chýb v bežnom živote. Vek a absolvovanie hormonálnej terapie mieru kognitívnych omylov výrazne nediferencujú. V regresnom modeli, ktorý vysvetľoval 34,4 % variancie subjektívne hodnoteného kognitívneho fungovania, bola jediným signifikantným prediktorom depresia. Záver: Výsledky výskumu poukazujú na vzťah subjektívneho hodnotenia kognitívneho fungovania a emocionálneho prežívania odliečených onkologických pacientov. Administrácia sebaposudzovacích metód na meranie kognitívnych omylov môže byť v klinickej praxi nápomocná pri identifikácii psychologického distresu.
Background: Progress in cancer diagnostic and treatment increases the probability of survival and survival time in cancer patients. Current research focuses on the quality of life of cancer survivors and the late effects of treatment, which can take the form of cognitive failures in daily life. The aim of the presented research was to examine the relationships between subjectively-reported cognitive failures and selected socio-demographic, clinical, and psychological characteristics (age, hormonal treatment, depression, anxiety, fatigue, sleep satisfaction). Patients and methods: The research sample consisted of 102 cancer survivors aged 25–79 years and a mean time since the end of the last treatment was 17.4 months (standard deviation = 15.4). The largest part of the sample consisted of breast cancer survivors (62.4%). The level of cognitive errors and failures was measured by the Cognitive Failures Questionnaire. The PHQ-9 Patient Health Questionnaire, the GAD-7 General Anxiety Disorder Scale, and the WHOQOL-BREF Quality of Life Questionnaire were used to measure depression, anxiety, and selected aspects of quality of life. Results: An increased level of cognitive failures in daily life was found in approximately one-third of cancer survivors. The overall cognitive failures score is strongly related to the level of depression and anxiety. Decreasing levels of energy and sleep satisfaction are associated with increasing cognitive failures in everyday life. The age and hormonal therapy do not significantly differentiate the level of cognitive failures. In the regression model, which explained 34.4% of the variance of subjectively-reported cognitive functioning, depression was the only significant predictor. Conclusion: The study results mention relationship between subjective evaluation of cognitive functioning and emotional experience in cancer survivors. The administration of self-reported methods for measuring cognitive failures can be helpful in clinical practice in identifying psychological distress.
Cieľom výskumu bolo prvotné overenie psychometrických charakteristík slovenského prekladu Skríningov internalizujúceho (YIBS) a externalizujúceho (YEBS) správania mládeže. Výskumný súbor tvorilo 526 žiakov základných a stredných škôl vo veku 10 až 19 rokov (M = 12,81; SD = 2,00). Koeficienty reliability pre YIBS (ω = 0,87) aj YEBS (ω = 0,81) nadobúdajú uspokojivé hodnoty. Stredne silný vzťah bol zistený medzi školskou začlenenosťou a mierou internalizujúcich (rs = – 0,44; p ˂ 0,001) aj externalizujúcich symptómov (rs = – 0,30; p ˂ 0,001). Výsledky konfirmačnej faktorovej analýzy podporili dvojfaktorovú štruktúru dotazníka YIBS merajúceho úzkosť a depresiu. Hodnoty indikátorov v prípade YEBS boli na hranici akceptovateľnosti pre prijatie trojfaktorového modelu (problémové správanie, hyperaktivita, problémy s pozornosťou) až po identifikovaní a odstránení jednej problematickej položky. Výsledky overovania slovenského prekladu metód poukazujú na uspokojivé psychometrické charakteristiky dotazníka YIBS a zároveň na potrebu reformulácie problematickej položky v škále YEBS.
The aim of the study was an initial investigation of the psychometric properties of the Slovak version of the Youth Internalizing Behavior Screener (YIBS) and Youth Externalizing Behavior Screener (YEBS). The sample consisted of 526 10– to 19-year-old students of primary and secondary schools (M = 12.81; SD = 2.00). Both measures, YIBS (ω = 0.87) and YEBS (ω = 0.81) had satisfactory reliability coefficients. Medium-to-large associations were found between school membership and internalizing (rs = – 0.44; p ˂ 0.001) as well as externalizing behaviors (rs = – 0.30; p ˂ 0.001). Findings from confirmatory factor analysis supported the two-factor structure of YIBS, measuring symptoms of anxiety and depression. Findings for YEBS were barely acceptable to support the three-factor measurement model (conduct problems, hyperactivity, attention problems) only after the identification and removal of a problematic item. The results of the investigation of psychometric properties of methods provide satisfactory evidence in favour of the Slovak version of the YIBS while addressing the need for rewording of the problematic YEBS item.
Východiská: Kognitívne deficity sú jedným z najčastejších nepriaznivých dôsledkov liečby chemoterapiou (CHT). Závery klinických štúdií poukazujú na tzv. syndróm chemo brain, ktorého symptómy sa manifestujú najmä v oblasti exekutívnych funkcií, rýchlosti spracovania informácií, pamäti, pozornosti či motorického tempa. Empirická evidencia tohto závažného dôsledku CHT však v súčasnosti nie je jednoznačná. Metódy: Výskumu sa zúčastnilo 26 onkologických pacientov s hematologickými malignitami, ktorí absolvovali liečbu CHT. Kognitívny výkon bol meraný prostredníctvom dvoch skríningových kognitívnych testov – Mini-Mental State Examination (MMSE) a Montrealský kognitívny test (Montreal cognitive assessment – MoCA). Výsledky: Kognitívny deficit sme prostredníctvom MMSE zistili u 34,6 % pacientov. Avšak na základe výsledkov v teste MoCA sme identifikovali miernu alebo stredne ťažkú kognitívnu poruchu až u 80,7 % pacientov. Najvyššiu chybovosť sme zistili v úlohách zameraných na pamäť, pozornosť, priestorovú orientáciu, exekutívne funkcie a abstrakciu. Kognitívny deficit progreduje s vekom, ale nie s dĺžkou terapie. Záver: Deficity v kognitívnych funkciách sa po absolvovaní CHT vyskytujú u nezanedbateľného množstva pacientov, avšak ich diagnostika závisí od citlivosti zvoleného nástroja merania. Skríningové škály poskytujú prvú informáciu o kognitívnom fungovaní pacienta a môžu indikovať potrebu ďalšieho neuropsychologického vyšetrenia. Včasná diagnostika znížených kognitívnych funkcií je predpokladom efektívnej psychologickej intervencie, ktorá napomáha pacientom rýchlejšie sa vyrovnať s nežiaducimi následkami liečby CHT.
Background: Cognitive deficits are one of the most common adverse effects of chemotherapy (CHT). Previous reports suggest that this is due to the so-called chemo brain syndrome, the symptoms of which manifest mainly as impairments in executive functions, speed of information processing, memory, attention, and motor speed. However, empirical evidence for these manifestations is currently ambiguous. Methods: The research group consisted of 26 cancer patients with haematological malignancies who had undergone chemotherapy treatment. Cognitive performance was measured by two screening cognitive tests, the Mini-Mental State Examination (MMSE) and the Montreal Cognitive Test (MoCA). Results: MMSE detected cognitive deficits in 34.6% of patients whereas MoCA identified mild or moderate cognitive impairment in up to 80.7% of patients. The highest error rates were found in tasks focused on memory, attention, spatial orientation, executive functions, and abstraction. Cognitive deficit progressed with age, but not with duration of therapy. Conclusion: Deficits in cognitive functions occur in a considerable number of patients after CHT, although the diagnosis depends on the sensitivity of the detection method. Screening scales usually provide the first indication of impaired cognitive functioning and may indicate the need for further neuropsychological examination. Early diagnosis of reduced cognitive functions is a prerequisite for effective psychological intervention to help patients cope with the undesirable effects of chemotherapy treatment more quickly.
- MeSH
- antitumorózní látky * škodlivé účinky MeSH
- dospělí MeSH
- hematologické nádory farmakoterapie MeSH
- klinická studie jako téma MeSH
- kognitivní dysfunkce diagnóza chemicky indukované MeSH
- kognitivní poruchy * diagnóza chemicky indukované MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- neuropsychologické testy MeSH
- nežádoucí účinky léčiv MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- MeSH
- deprese klasifikace MeSH
- dospělí MeSH
- emoce MeSH
- kvalita života MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- psychický stres klasifikace MeSH
- psychologické testy * statistika a číselné údaje MeSH
- psychometrie * statistika a číselné údaje MeSH
- reprodukovatelnost výsledků MeSH
- sebepojetí MeSH
- úzkost klasifikace MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
