• MeSH
• Endocrinology MeSH
• Physiology MeSH
• Publication type
• Biography MeSH

• About
• Macho, Ladislav, 1930- Authority

Endotelín-1 je potentný 21-aminokyselinový vazokonstrikčný peptid, produkovaný endoteliálnymi bunkami cievnej steny, ale aj bronchov, gastrointestinálneho traktu a močových ciest. Jeho biologický účinok po väzbe na ET-A a ET-B1+B2-receptory vyvoláva silnú vazokonstrikciu, proinflamatórny, mitogénny a proliferatívny účinok, tvorbu voľných radikálov i aktiváciu trombocytov. Týmito mechanizmami za spoluúčasti ďalších známych rizikových faktorov aterotrombogenézy sa zúčastní na etiopatogenéze početných kardiovaskulárnych chorôb, ako primárnej pľúcnej hypertenzie, systémovej atériovej hypertenzie, všetkých foriem vazospastickej anginy pectoris, na vzniku fibrózy a kalcifikácie aortálnych chlopní, ako aj na fenoméne „no reflow“ po vykonanej perkutánnej koronárnej intervencii pri akútnom infarkte myokardu. Blokátory ET-1-receptorov, k akým patrí napr. duálny blokátor A- a B-receptorov bosentan a početné ďalšie, sa však zatiaľ v klinickej praxi uplatňujú len pri liečbe primárnej pľúcnej hypertenzie, hoci sa rysujú perspektívy ich použitia aj pri liečbe ďalších chorôb. Zatiaľ však chýbajú relevantné, placebom kontrolované štúdie, ktoré by posúdili náklady, benefit a zároveň riziká takejto liečby aj v iných indikáciách, ako je primárna pľúcna hypertenzia.

Endothelin-1 is a potent 21-aminoacid vasoconstricted peptide produced by endothelial cells of the cell wall and also by bronchi, gastrointestinal tract and urinary tract. It biological effect after bound on ET-A and ET-B1+B2-receptors induces strong vasoconstriction, pro-inflammatory, mitogenic and proliferatory effect, formation of free radicals and thrombocytes activation. With these mechanisms together with further risk factors of atherothrombogenesis participates on etiopathogenesis of a number of cardiovascular diseases, e.g, primary pulmonary hypertension, systemic arterial hypertension, all forms of vasospastic angina pectoris, fibrosis and calcification of aortal valves as well as on „no reflow“ phenomenon after percutaneous coronary intervention in acute myocardial infarction. Blockers ET-1 receptors, e.g. dual blocker A- and B-receptors bosentan and others, have been currently used in clinical practice only in treatment of the primary pulmonary hypertension. So far the relevant placebo controlled studies have not been reported that might assess costs, benefits and risks of the treatment in other indications than the primary pulmonary hypertension.

Prinzmetalova angina pectoris sa vyskytuje u 2-3 % koronarografovaných. Mikrovaskulárnu anginu pectoris sme u 500 pacientov indikovaných na plánovanú koronarografiu našli v 14 %. Jej výskyt 4,1-krát prevládal u periklimakterických, androidne obéznych, benígne hirzutických žien. Prítomnosťou fenoménov syndrómu inzulínovej rezistencie a indexmi senzitivity inzulínu sa mikrovaskulárna a vazospastická angina pectoris vzájomne nelíšili od pacientov s nálezom signifikantných koronárnych stenóz, ak sa porovnávali jedinci rovnakého pohlavia, veku a BMI. V pozadí mikrovaskulárnej anginy pectoris bol v 4,3 % prítomný hormonálne aktívny tumor a určitý stupeň koronárnej aterosklerózy, spojený s dysfunkciou poškodeného cievneho endotelu a s relatívnou nadprodukciou katecholamínov i vazospastického endotelínu-1 a deficitom tvorby vazodilatačného NO. Príčinou mikrovaskulárnej a vazospastickej anginy pectoris či tako-tsubo kardiomyopatie môžu byť aj rôzne endokrinné, zdanlivo subklinické tumory, podmieňujúce elektrolytové poruchy (Connov syndróm, Cushingov syndróm, primárna hyperparatyreóza), ale hlavne feochromocytóm, koprodukujúci spolu s katecholamínmi aj endotelín-1 a sérotonín, ktoré sa potom podieľajú na spúšťaní koronárnych vazospazmov.

Prinzmetal´s angina pectoris occurs in 2 - 3 % of patients with coronagraph. 14 % of microvascular angina pectoris was found in 500 patients indicated for coronagraph. Incidence o fit was 4.1 times higher in periclimacteric, android obese and benign hirsute women. Microvascular and vasospastic angina pectoris with the presence of insulin resistance syndrome and insulin sensitivity indices did not differ from patients with significant coronary stenoses, if subjects of the same sex, age and BMI were compared. At the background of microvascular angina pectoris there was in 4.3 % hormonally active tumor present and a certain grade of coronary atherosclerosis together with dysfunction of impaired vascular endothelium and with over production of katecholamines as well as vasospastic endothelin-1 and deficit of production of vasodilated NO. The cause of microvascular and vasospastic angina pectoris or tako-tsubo cardiomyopathy might be various endocrine, seemingly subclinical tumors inducing electrolyte disorders(Conn´s syndrome, Cushing´s syndrome, primary hyperparathyreosis), mainly pheochromocytome co-producing together with katecholamines also endothelin -1 and serotonin which participate in triggering of coronary vasospasms.

Príčiny syndrómu neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (SIADH) môžu byť rozmanité, vrátane nežiaducich účinkov rôznych liekov. Je to jedna z najčastejších, závažných vodno-soľných porúch v klinickej praxi. Vyskytuje sa najmä u starších hospitalizovaných pacientov na JIS, psychiatrických a chirurgických oddeleniach po rôznych operačných zákrokoch, kde prevalencia dosahuje až 11 % a následná mortalita pri nerozpoznaní SIADH a/alebo po neprimeranej liečbe je vysoká, až okolo 50 %. Spôsobuje to osmotické poškodenie CNS pontinnou myelinolýzou po rýchlom vzostupe osmolarity a Na z nízkych hodnôt (115 nad 120-125 mmol/l) infúznou aplikáciou fyziologického roztoku, či hypertonických roztokov NaCl neraz v domnení, že ide o deplečnú a nie hemodilučnú hyponatriémiu. Z týchto dôvodov sa treba v klinickej praxi zoznámiť s príčinami, prejavmi a liečbou pomerne častého SIADH, ktorý má vo väčšine prípadov iatrogénny pôvod. V diagnostike a liečbe SIADH okrem bilancovania tekutín a monitorovania osmolarity krvi i moču sa podáva demeklocyklín a lítium carbonicum. Sľubnými novými liekmi sú antagonisty V2-receptorov tzv. vaptany v orálnej i injekčnej forme.

Koncepcia metabolického syndrómu, resp. syndrómu inzulínovej rezistencie, či syndrómu X predstavuje aj po 20 rokoch nomenklatúrne, diagnosticko-identifikačné, etiopatogenetické a terapeutické dilemy. Metabolický syndróm je aglomeráciou hlavných rizikových faktorov, akcelerujúcich proces aterotrombogenézy, ktorá je potom príčinou vysokej morbidity, invalidity a mortality na kardiovaskulárne ochorenia v našej populácii, ak sa včas do týchto rizikových faktorov neintervenuje zmenou životného štýlu, stravovania, prerušením fajčenia a integrovanou polyfarmakoterapiou. Metabolický syndróm je modelom polymorbídneho pacienta, o ktorého sa zaujíma celý rad špecialistov. Len integráciou ich činnosti sa môžu dosiahnuť primerané efekty v prevencii, diagnostike a liečbe i výskume metabolického syndrómu a jeho jednotlivých fenoménov ako rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení. Najväčšie dilemy a riziká v prevencii a liečbe fenoménov metabolického syndrómu vznikli pri nákladnej masovej terapii obezity anorektikami v podobe sérotonínergných valvulopatií a pľúcnej hypertenzie a pri hormonálnej substitučnej, či antikoncepčnej terapii sexagénmi u žien.

Metabolic syndrome conception, or insulin resistance syndrome, or syndrome X has been a nomenclature, diagnosticidentification, etiopathogenetic and therapeutic dilemma for 20 years. Metabolic syndrome is an agglomeration of major risk factors accelerating process of atherothrombogenesis that is the cause of high morbidity, invalidity and mortality for cardiovascular diseases in the population. Early change of life style, eating habits, cessation of smoking and integrated polypharmacotherapy can lead to reduction of these risk factors. Metabolic syndrome is a model of polymorbid patient who is the center of interest of many specialists. Only integration of their work adequate effects in prevention, diagnosis and treatment and research of metabolic syndrome can be achieved. The biggest dilemmas and risks in prevention and treatment of metabolic syndrome phenomenon occurred in expensive mass therapy of obesity by anorectics in the form of serotoninergic valvulopathies and lung hypertension and in HRT or contra conception therapy by sexagens in women.

Najväčšie terapeutické dilemy pri liečbe jednotlivých fenoménov syndrómu inzulínovej rezistencie vznikli koncom 20. storočia pri expanzii farmakoterapie obezity anorektikami fenfluramínom a fenteramínom v podobe navodzovania sérotonínergných valvulopatií a pľúcnej hypertenzie. Ďalším nežiaducim fenoménom terapie obezity bola aj „chines herbs nefropathy“ a zvýšený výskyt rôznych malignít, ktoré sa objavili následkom nešťastnej zámeny dvoch rastlín s podobným menom v čínskom čaji (fangchi a fangji). V skutočnosti ide o dve úplne rozdielne rastliny - Aristocholia fanghi a Stephania tetranda. Prvá obsahuje kyseliny aristocholové, ktorých metabolity pôsobia nefrotoxicky a mutagénne hlavne na onkogén c-H-ras, čo má za následok nielen zlyhanie obličiek s potrebou dialýzy a transplantácie, ale aj navodenie rôznych zhubných nádorov. Ďalšie značné riziká vznikli expanziou hormonálnej substitučnej a antikoncepčnej terapie sexagénmi u žien, kde jej riziká päťnásobne prevyšovali pri obrovských nákladoch skutočný benefit. Podobne v prevencii prechodu preddiabetických dysglykémií do DM 2 aplikáciou glitazónov, zdá sa, riziká vzniku kongestívneho zlyhania srdca a kostných fraktúr u žien prevýšia nad benefitom. Nakoniec nebezpečné, potenciálne letálne hyperkaliemické krízy sa najčastejšie pozorujú práve u diabetikov, kde po 10 r. trvania choroby v 18 % sme zistili izolovaný hyporenínový hypoaldosteronizmus, u ktorého po ACEI, sartanoch, NSA a K šetriacich diuretikách a hlavne pri ich kombináciách najčastejšie vznikajú nebezpečné a potenciálne letálne hyperkaliemické krízy.

The biggest therapeutic dilemmas in treatment of particular phenomenon of insulin resistance syndrome occurred at the end of the 20th century with expansion of pharmacotherapy of obesity by anorectics fenfluramin and fenteramin in the form of serotoninergic valvulopaties and lung hypertension. Other adverse phenomenon of obesity therapy was “chines herbs nefropathy“ and higher occurrence of various malignancies that occurred as the result of unfortunate mistake when two Chinese herbs with similar names (fangchi a fangji) were tetranda. The fist contains aristochol acids , metabolites of which have nephrotoxic and mutagennous effects on oncogen c-H-ras resulting in renal failure with the need of dialysis and transplantation as well as formation of malignancies. Further considerable risks developed by expansion of hormonal replacement and contra conception therapy by sexagens where risks were 5-fold higher than real benefits. Similarly in prevention of transfer of prediabetic dysglycemia into type 2 DM by application of glitazones , risks of congestive heart failure and bone fractures in women seem to be higher than benefits. Dangerous and potentially lethal hyperkaliemic crisis are seen in diabetic patients. After 10 years of disease isolated hyporenin hypoaldosteronism was found in 18% of patients in which after ACEI, sartans, NSA and potassium sparing diuretics and their combinations dangerous and potentially lethal hyperkaliemic crisis occur.

Po starostlivom klinickom vyšetrení pacienta skúseným lekárom pre definitívne potvrdenie funkčných porúch štítnej žľazy má v súčasnosti najväčší význam stanovenie voľného tyroxínu-FT4 a TSH IMA senzitívnou metódou III.generácie so zhodnotením ich vzájomného, recipročného vzťahu. Pre potvrdenie etiopatogenézy tyreopatií má nezastupiteľný význam aj stanovenie autoprotilátok proti tyreoidálnej peroxidáze (TPO-Ab), proti tyreoglobulínu (TgAb) a proti TSH-receptorom (TRAb), ako aj rutinné vykonávanie tenkoihlovej biopsie štítnej žľazy pod sonografickou kontrolou s cytologickým zhodnotením získanej vzorky (diagnostika tyreoiditíd a karcinómov). Rozvojom moderných tyreoidálnych testov sa zúžilo pole pôsobnosti a význam pôvodných rádioizotopových vyšetrení, ako akumulačného testu a gamagrafie štítnej žľazy. Dnes akumulačný test používame prakticky len na výpočet terapeutickej dávky rádiojódu a gamagrafiu štítnej žľazy zväčša nahradila sonografia, ktorá je lacnejšia, dostupnejšia, výpovednejšia a nepredstavuje žiadnu radiačnú záťaž.

For an experienced physician is determining of free thyroxin – FT4 and TSH IMA by a sensitive method of 3rd generation and evaluating of their mutual and reciprocal relation crucial for confirming functional disorders of thyroid gland. Determination of autoantibodies against thyroid peroxidase (TPO-Ab), against thyreoglobuline (TgAb) and TSH-receptors (TRAb), as well as routine thin needle biopsy of thyroid gland under ultrasound control with cytological evaluation of the sample (diagnostics of thyreoiditis and carcinomas) has an irreplaceable significance for confirming of etiopathogenesis of thyreopathies. Development of new thyroidal tests has narrowed the field of activity and significance of former radioisotope examinations as accumulation test and gamagraphy of thyroid gland. Accumulation test has been currently used only for calculation of therapeutic dose of radioiodine and thyroid gland gamagraphy has been replaced by ultrasonography which is cost effective, more available, testifying and without any radiation load.

Obezita je pandemické, civilizačné, masové ochorenie, ktoré dominuje cez ňou podmienené stúpanie inzulínovej rezistencie v etiopatogenéze fenoménov syndrómu inzulínovej rezistencie a v akcelerácii procesu aterotrombogenézy. V expandovanom abdominálnom tukovom tkanive u androidne obéznych sa rozohráva orchester procesov tvorby (adiponektínu, leptínu, rezistínu, cytokínov), modifikácie (steroidné hormóny), či utilizácie početných hormonálno-regulačných signálov. Dokumentuje to, že tukové tkanivo je nielen pasívne skladište energetických zásob, ale veľmi aktívne tkanivo v homeostáze energie. Tukové tkanivo sa podieľa na vzniku a modifikácii početných fenoménov metabolického syndrómu (inzulínovej rezistencie, hypertenzie, dyslipoproteinémie, DM 2, na vzniku hirzutizmu s poruchami cyklu). Obezita potom dominuje spolu s hyperinzulinizmom, kompenzujúcim IR v pozadí etiopatogenézy fenoménov metabolického syndrómu a následných kardiovaskulárnych chorôb, ktoré sú u nás stále hlavnou príčinou morbidity, invalidity a mortality.

Obesity is a pandemic, civilization, mass disease affecting increase of insulin resistance in etiopathogenesis of phenomena of insulin resistance syndrome and in acceleration of the process of atherothrombogenesis. In expanded abdominal adipose tissue in android obese people the processes of production (adiponektine, leptine, resistine and cytokines), modification (steroid hormones) or utilization of numerous hormone regulating signals occur. This means that adipose tissue is not only a passive store of energy reserves but also a very active tissue in energy homeostasis. Adipose tissue is involved in formation and modification of metabolic syndrome phenomena (insulin resistance, hypertension, dyslipoproteinemia, DM 2, hirsutism with cycle disorders). Obesity dominates together with hyperinsulinism compensating IR in background of etiopathogenesis of metabolic syndrome phenomena and following cardiovascular diseases that are the main cause of morbidity, invalidity and mortality.

Mikrovaskulárna angína pektoris sa našla u 70 z 500 na koronarografiu indikovaných pacientov (14 %). Vo vyše polovici prípadov sa potvrdili u nej na táliovom SPECT scintigrame myokardu perfúzne defekty v myokarde a 4,1-krát prevažovali androidne obézne, benígne hirzutické, periklimakterické ženy. Pacienti s mikrovaskulárnou angínou pektoris sa štatisticky významne nelíšili od pacientov so signifikantnými koronárnymi stenózami, ak sa porovnávali probandi rovnakého BMI, veku a pohlavia, výskytom nadváhy a obezity (94 %), hypertenzie (76 %), dyslipoproteinémie (75 %), DM 2 (36 %) a ďalších dysglykémií. Všetky zistené fenomény syndrómu inzulínovej rezistencie signifikantne korelovali s hodnotami imunoreaktívneho inzulínu alebo s vypočítanými indexami senzitivity inzulínu (HOMA, FIRI, Quicki a NISI) okrem hladiny celkového cholesterolu a fibrinogénu. Najvyššiu koreláciu vykazovali hodnoty HDL, TAG, ApoB/ApoA1, BMI, PAI-1 a zistené kvantitatívne koronárne skóre, vyjadrujúce počet a stupeň zistených koronárnych stenóz. Mikrovaskulárna angína pektoris nie je zriedkavé a ani bezvýznamné ochorenie. Podmieňuje ju dysfunkcia cievneho endotelu koronárnych arteriol. Je prejavom včasného štádia aterotrombogenézy s vysokou agregáciou rizikových faktorov v podobe fenoménov metabolického syndrómu, do ktorých je nutné včas a intenzívne nefarmakologicky i farmakologicky intervenovať. Hormonálna susbtitučná terapia sexagénmi u žien v periklimakterickom období sa však na prevenciu a liečbu ICHS i mikrovaskulárnej angíny pektoris neosvedčila, pretože jej riziká pri veľkých finančných nákladoch významne prevyšujú nad benefitom.

Microvascular angina pectoris was found in 70 out of 500 patients indicated for coronarography (14 %). In more than half cases thalium SPECT scintigram of the myocardium confirmed perfusion defects in myocardium and android obese, benign hirsute, premenopausal women prevailed 4.1 times. There was no significant difference between patients with microvascular angina pectoris and those with coronary stenoses when probands of the same BMI, age and sex, overweight and obesity (94 %), hypertension (76 %), dyslipoproteinemia (75 %), DM 2 (36 %) and further disglycemias were compared. All phenomena of insulin resistance syndrome significantly corelated with values of immunoreactive insulin or with calculated insulin sensitivity indices (HOMA, FIRI, Quicki a NISI) despite the level of whole cholesterol and fibrinogen. The highest correlations were found in HDL, TAG, ApoB/ApoA1, BMI, PAI-1 and in confirmed quantitative coronary score, expressing the number and stage of confirmed coronary stenoses. Microvascular angina pectoris is neither rare nor minor disease. It is determined by dysfunction of vascular endothelium of coronary arteriols. It is manifestation of early stage of atherothrombogenesis with high aggregation of risk factors expressed like phenomena of metabolic syndrome that have to be treated by early non pharmacological and pharmacological intervention. Hormone replacement therapy with sexagens in premanopausal women was not confirmed for prevention and treatment of ICHS and microvascular angina pectoris because high risks and costly treatment prevail benefits.

Prolaktín je hypofyzárny proteohormón, ktorý riadi sekréciu mlieka a inhibuje výdaj FSH i LH a tým aj sekréciu gonádových hormónov. Hyperprolaktinémiu môžu vyvolať okrem prolaktinómov aj rôzne ďalšie choroby, vrátane aplikácie rôznych liekov. Prolaktinómy sú najčastejšie, obyčajne benígne tumory hypofýzy. Výsledkom hyperprolaktinémie u žien vo fertilnom veku je vznik sekundárnej amenorey a galaktorey. U detí, postklimakterických žien a mužov sú príznaky menej zjavné. Je to hypogonadizmus, sterilita, poruchy potencie a znižovanie denzity kostí. Preto sa prolaktinómy hypofýzy diagnostikujú v týchto prípadoch neskôr a sú obyčajne aj väčšie. V liečbe prolaktinómov dnes dominuje na prvom mieste dlhodobá farmakoterapia dopamínergickými agonistami (bromokryptín, cabergolín a pod.), na ktorej sa hyperprolaktinémia obyčajne upravuje a nastáva aj podstatná regresia objemu prolaktinómov, až ich vymiznutie. Obnovuje sa menštruácia, fertilita a strácajú sa aj následky indukovaného hypogonadizmu. Štandardizovaná medikamentózna liečba, monitorovaná hladinami prolaktínu a veľkosťou tumoru pomocou NMR, je dnes preto prvým a veľmi úspešným liečebným krokom nielen pri mikroprolakatinómoch (tumory do 10 mm, 90 %), ale aj pri makroprolaktinómoch (tumory nad 10 mm). Len u farmakologicky rezistentných makrotumorov, ohrozujúcich tlakom chiazma opticum, prichádza do úvahy neurochirurgický zákrok, ktorý však tiež nemusí natrvalo problém vyriešiť, takže výnimočne je potom nutná aj inak riziková rádioterapia.

Prolactine is a hypophysis proteohormone controlling secretion of milk and inhibiting FSH and LH output as well as secretion of gonade hormones. Hyperprolaktinaemia can be triggered not only by prolactinomes but also by other diseases and various drugs. Prolactinomes are frequently benign tumours of the hypophysis. Hyperprolactonaemia in women in fertile age results in secondary amenorrhea and galactorrhea. Signs are less apparent in children, post-climacteric women and men. It is hypogonadism, sterility, sexual disorders and low bone density. Prolactinomes of the hypophysis are diagnosed later in these cases and they are usually bigger. A long term pharmacotherapy with dopaminergic agonists (bromokryptine, cabergoline etc.) dominates in therapy of prolactinomes and hyperprolactinaemia is settled and substantial regression, even disappearance of volume of prolactinomes happens. Menorrhea and fertility is renewed, and consequences of induced hypogonadism disappear. Standardized medicament therapy monitoring by levels of prolactine and tumor size by NMR is the first and very successful therapeutic method not only for microprolactinomes (tumours up to 10 mm, 90 %), but also for maroprolactinomes (tumours over 10 mm). Only for pharmacologically resistant macrotumours threatening chiazma opticum by pressure, neurosurgical intervention is considered that might not solve the problem for ever and consequently a risk radiotherapy is inevitable.