Úvod: Účinná liečba chronickej zápchy je skutočnou klinickou výzvou najmä u pacientov so závažnými príznakmi. Ak sú konzervatívne opatrenia neefektívne, obvykle sa metódou voľby pri refraktérnej zápche s pomalým tranzitom preferovala subtotálna kolektómia s ileorektálnou anastomózou, pričom konsekvencie môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu života. Perkutánna endoskopická cékostómia (PEC) s antegrádnou klyzmou hrubého čreva (ACE) je minimálne invazívnou alternatívou, ktorá zlepšuje defekáciu. Z rôznych metód zavádzania perkutánneho katétra, bola v klinickej praxi len nedávno použitá laparoskopicky-asistovaná perkutánna endoskopická (LAPEC) technika. Metódy: Vykonali sme retrospektívnu analýzu 5 pacientov s Chait Trapdoor katétrom k podávaniu ACE zavedeným LAPEC. Hlavným cieľom bolo posúdenie klinickej efektivity PEC, definovanej >50 % poklesom vstupného KESS v 6M. Sekundárne ciele boli: procedurálne parametre a bezpečnosť procedúry. Výsledky: Od mája 2019 do marca 2021 sa LAPEC realizovala u 5 pacientov. Priemerná doba sledovania bola 14 mesiacov (7–12). Všetky PEC boli úspešne zavedené do céka. Efektívna bola u 60 % (3/5) pacientov. U troch pacient ov sa vyskytli komplikácie. Záver: LAPEC umožňuje endoskopickú aj laparoskopickú vizualizáciu, čím významne znižuje potenciálne riziká z presného a bezpečného prístupu k céku. Antegrádna klyzma prostredníctvom PEC poskytuje zlepšenie defekácii u vysoko selektovaných pacientov so závažnými príznakmi zápchy.
Introduction: Effective treatment for chronic constipation is a real clinical challenge, especially in patients with severe symptoms. If conservative measures do not help, usually subtotal colectomy with ileorectal anastomosis has been used as the treatment of choice for refractory slow-transit constipation, but consequences may unfavorably affect quality of life. Percutaneous endoscopic caecostomy (PEC) with antegrade colonic enema (ACE) is a minimally invasive alternative to avoid radical surgery in order to improve bowel movement. Recently, of various catheter placement techniques, a laparoscopic-assisted percutaneous endoscopic cecostomy has been applied in clinical praxis. Methods: We performed retrospective analysis of 5 patients with Chait Trapdoor catheter placed for purpose of ACE by LAPEC. Main outcome was to assess clinical success of PEC defined by an improvement of at least 50% of baseline KESS at 6M. Secondary outcomes were: procedural parameters and safety of procedure. Results: Since may 2019 to march 2021, LAPEC was performed in 5 patients. Median follow-up was 14 months (7V12). All PECs were placed successfully in cecum. Treatment success reached 60% (3/5) of patients. Postoperative complication occurred in three patients. Conclusion: LAPEC provides both endoscopic and laparoscopic visualization, thereby, significantly decreasing potential risks by ensuring precise and safe access to the cecum. Antegrade colonic enema through PEC provides improvement of bowel movement in highly selected patient with severe symptoms.
Východiská: Nádory vychádzajúce z neuroendokrinných buniek sú definované ako epitelové neoplázie s predominantne neuroendokrinnou diferenciáciou. Ide o samostatnú skupinu nádorov s charakteristickou histologickou stavbou a funkčnými vlastnosťami vyskytujúcimi sa na rôznych miestach v organizme, najmä v oblasti gastrointestinálneho systému (67 %) a pľúc (25 %). Aj keď ide obyčajne o pomaly rastúce nádory s indolentným priebehom, takmer všetky z nich majú malígny potenciál. Väčšina z nich má schopnosť tvoriť aktívne hormonálne látky. Spektrum klinických príznakov je rôznorodé, mnohé sú typické pre konkrétnu lokalitu neuroendokrinného nádoru. Aj keď tieto nádory poznáme >130 rokov, koncept týkajúci sa klasifikácie stále nie je jednotný. Cieľ: Prehľadová práca poskytuje v úvodnej časti ucelený pohľad na neuroendokrinný systém človeka a nádory z neho vychádzajúce od ich objavenia až po v súčasnosti platnú terminológiu a klasifikácie. V druhej časti je pozornosť upriamená na nádory z endokrinných buniek gastrointestinálneho traktu, na ich klinickú symptomatológiu, makroskopický a mikroskopický obraz s dôrazom na ich klasifikáciu, diagnostické kritériá pri určovaní gradingu a TNM (tumour, node, metastasis) stagingu nádorov a na špecifiká v jednotlivých lokalitách zažívacieho traktu. Záver: Nádory z neuroendokrinných buniek predstavujú zriedkavé ochorenia, ktoré sa môžu klinicky prejaviť typickým obrazom karcinoidného syndrómu. Väčšia časť nádorov je však asymptomatických, čo spolu s ich obyčajne malými rozmermi a lokalitou v oblastiach čreva ťažko dostupných endoskopickému vyšetreniu často vedie k diagnostike v pokročilom štádiu ochorenia. Základom úspešnej diagnostiky a liečby nádorov vychádzajúcich z neuroendokrinných buniek je myslieť na ne v rámci diferenciálne-diagnostického postupu s exaktnou histopatologickou klasifikáciou, gradingom a stagingom podľa presne stanovených kritérií a najnovších klasifikácií a odporúčaní. V literatúre aj v odbornej verejnosti sa často používajú pojmy karcinoid, neuroendokrinný nádor, neuroendokrinní tumor či neuroendokrinný karcinóm synonymicky, no z hľadiska názvoslovia a klasifikácie je potrebné si osvojiť správnu terminológiu.
Background: Tumors arising from neuroendocrine cells are defined as epithelial neoplasms with predominantly neuroendocrine differentiation. They comprise a distinct group of tumors with a characteristic histological structure and functional properties that develop at various sites, particularly the gastrointestinal system (67%) and lungs (25%). Although such tumors are usually slow-growing and indolent, almost all have malignant potential and most can produce active hormones. Clinical signs vary, and many are dependent on the site at which the tumor develops. Although these tumors were identified more than 130 years, their classification remains unclear. Purpose: This review provides a comprehensive overview of the human neuroendocrine system and its neoplasms, from their discovery to current terminology and classifications. In addition, the clinical symptomatology and macroscopic/microscopic features of tumors arising from endocrine cells of the gastrointestinal tract are described, with an emphasis on their classification, diagnostic criteria for their grading and TNM (tumor, node, metastasis) staging, and how these tumors differ according to their localization in the gastrointestinal tract. Conclusion: Tumors arising from neuroendocrine cells are rare and can cause typical symptoms of carcinoid syndrome. However, most of these tumors are asymptomatic, which, together with their typical small size and localization in the gut, makes them difficult to access endoscopically and often leads to diagnosis at an advanced stage. To successfully diagnose and treat tumors arising from neuroendocrine cells, they should be assessed using a differential diagnostic procedure and be histopathologically classified, graded, and staged according to specified criteria and the latest classifications and guidelines. Although the terms “carcinoid“ ,“neuroendocrine tumor“, and “neuroendocrine carcinoma“ are often used synonymously in the literature and by professionals, more precise terminology is required for nomenclature and classification.
- Keywords
- gastrointestinální neuroendokrinné neoplázie,
- MeSH
- Gastrointestinal Neoplasms * diagnosis classification MeSH
- Humans MeSH
- Carcinoma, Neuroendocrine * diagnosis classification MeSH
- Neuroendocrine Tumors * diagnosis classification MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Publication type
- Review MeSH
Formation of epithelioid histiocytic cell granulomas has been described in the past in various neoplasms, hematologic malignancies included. Among lymphoproliferative disorders such changes are commonly found in Hodgkin lymphoma and T-cell non-Hodgkin lymphomas (NHL), but are rarely described in B-NHL, like Burkitt lymphoma. This report presents a case of sporadic Burkitt lymphoma accompanied by a sarcoid-like reaction without any clinical, laboratory or histological evidence of microorganisms nor sarcoidosis. Using in situ hybridization and polymerase chain reaction the presence of the Epstein-Barr virus (EBV) was detected in the analyzed lymphoma cells. EBV demonstrated latency I phenotype as defined by the lack of immunohistochemical positivity of latent membrane protein 1 (LMP1). Cytogenetic investigation using fluorescence in situ hybridization uncovered c-MYC mutation and provided indirect indication for the MYC/IgL fusion gene. The lack of EBV positivity in histiocytes indicated the reactive character of the granulomatous reaction in relation to the neoplasm. The role of the granulomatous reaction in the biology and prognosis of Burkitt lymphoma and the function of EBV infection in its development remain to be established.
- MeSH
- Biopsy MeSH
- Burkitt Lymphoma diagnosis etiology MeSH
- Diagnosis, Differential MeSH
- Granuloma diagnosis MeSH
- Histological Techniques MeSH
- In Situ Hybridization, Fluorescence MeSH
- Epstein-Barr Virus Infections MeSH
- Middle Aged MeSH
- Humans MeSH
- Lymph Nodes MeSH
- Tomography, X-Ray Computed MeSH
- Polymerase Chain Reaction MeSH
- Retroperitoneal Neoplasms diagnosis etiology MeSH
- Check Tag
- Middle Aged MeSH
- Humans MeSH
- Female MeSH
- Publication type
- Case Reports MeSH
