JavaScript NENÍ povolen !

* Zobrazit nápovědu

6 záznamů v Medvik Filtry

Článek

Zmeny chirurgicky indukovaného astigmatizmu rohovky a polohy umelej vnútroocnej šošovky v čase
[Change of surgically induced corneal astigmatism and position of artificial intraocular lens over time]

Česká a slovenská oftalmologie. 2023 ; 79 (2) : 88-93.

ISSN 1211-9059
Medvik
Zdroj

Ciele: Sledovat zmeny chirurgicky indukovaného astigmatizmu rohovky a stability umelej vnútroocnej šošovky (IOL) v case po operácii katarakty. Porovnat zamenitelnost meraní medzi automatickým keratorefraktometrom (AKRM) a biometrom. Materiál a metodika: Prospektívna observacná štúdia, v ktorej sme sledovali dané parametre na 25 ociach (25 pacientov) v prvom dni, prvom týždni, prvom a v tretom mesiaci po nekomplikovanej operácii katarakty. Ako nepriamy ukazovatel zmeny stability IOL sme použili astigmatizmus indukovaný IOL (rozdiel medzi refraktometriou a keratometriou). Na analýzu zhody medzi prístrojmi sme použili Blant-Altmanovú metódu. Výsledky: V horeuvedených casových bodoch klesal chirurgicky indukovaný astigmatizmus nasledovne: 0,65 D; 0,62 D; 0,60 D a 0,41 D (v prvom dni, týždni, mesiaci a tretom mesiaci). Astigmatizmus indukovaný zmenou polohy umelej vnútroocnej šošovky sa menil nasledovne: 0,88 D; 0,59 D; 0,44 D a 0,49 D. Zmeny v oboch parametroch boli štatisticky signikantné (p<0,05). Merania hodnoty astigmatizmu aj uhla astigmatizmu nevykazovali štatisticky signikantný rozdiel medzi prístrojmi (p>0,05). Záver: Chirurgicky indukovaný astigmatizmus aj astigmatizmu indukovaný IOL signikantne klesal v case (p < 0,05). Pokles chirurgicky indukovaného astigmatizmu rohovky bol najvýraznejší medzi prvým a tretím mesiacom po operácii. U astigmatizmu indukovaného IOL bol najväcší pokles do prvého mesiaca po operácii. Rozdiely v meraní medzi biometrom a AKRM boli štatisticky nesignikantné, avšak klinická zamenitelnost medzi danými metódami je otázna, obzvlášt u merania uhlu astigmatizmu.

Aims: To analyze changes in surgically induced corneal astigmatism and articial intraocular lens (IOL) stability over time following cataract surgery. To compare the interchangeability of measurements between an automatic keratorefractometer (AKRM) and a biometer. Material and methods: In this prospective observational study, the above-mentioned parameters were collected from 25 eyes (25 subjects) on the first day, first week, first and third month after uncomplicated cataract surgery. We used IOL-induced astigmatism (difference between refractometry and keratometry) as an indirect indicator of IOL stability change. We used the Blant-Altman method to analyze consistency between devices. Results: At the above time points, surgically induced astigmatism (SIA) decreased as follows: 0.65 D; 0.62 D; 0.60 D and 0.41 D (in the first day, week, month and third month respectively). Astigmatism induced by changes of the position of the IOL varied as follows: 0.88 D; 0.59 D; 0.44 D and 0.49 D. Changes in both parameters were statistically significant (p<0.05). Neither the measurements of the astigmatism value nor the astigmatism angle showed a statistically significant difference between the devices (p>0.05). Conclusion: Both surgically induced astigmatism and astigmatism induced by IOL decreased over time, in which both changes were statistically significant. The decrease in SIA was most pronounced between the first and third month after surgery. For IOL-induced astigmatism, the greatest decrease was within the first month after surgery. The differences in measurement between the biometer and AKRM were statistically insignificant, but the clinical interchangeability between the given methods is questionable, especially with regard to measurement of the astigmatism angle.

MeSH
astigmatismus * diagnóza etiologie MeSH
extrakce katarakty metody škodlivé účinky MeSH
implantace nitrooční čočky metody škodlivé účinky MeSH
katarakta MeSH
lidé MeSH
nitrooční čočky MeSH
posunutí nitrooční čočky MeSH
prospektivní studie MeSH
refraktometrie metody MeSH
Check Tag
lidé MeSH
Publikační typ
pozorovací studie MeSH

Článek

Liečba melanómu corpus ciliare stereotaktickou rádiochirurgiou
[Ciliary body melanoma treatment by stereotactic radiosurgery]

Česká a slovenská oftalmologie. 2017 ; 73 (5-6) : 204-210.

ISSN 1211-9059
Medvik
Zdroj

Úvod: Malígny melanóm vráskovcového telesa (corpus ciliare) predstavuje 10 až 15 percent všetkých nádorov uveálneho traktu. Cieľom práce je hodnotenie účinnosti stereotaktickej rádiochirurgie realizovanej na lineárnom urýchľovači LINAC a výskyt pooperačných komplikácii. Materiál a metodika: Retrospektívna analýza pacientov melanómom corpus ciliare liečených stereotaktickou rádiochirurgiou na lineárnom urýchľovači LINAC v období 1/2011 až 12/2016 na Slovensku. Výsledky: Od 1/2011 do 12/2016 jsme indikovali na liečbu ožiarením stereotaktickou rádiochirurgiou na lineárnom urýchľovači jednorázovou dávkou 27 pacientov s melanómom riasnatého telesa. Primárna enukleácia bola indikovaná u 10 (37 %) pacientov. Liečbu stereotaktickou rádiochirurgiou absolvovalo 17 (63 %) pacientov. V súbore 17 pacientov indikovaných na stereotaxiu bolo 7 (41 %) s diagnostikovaným nádorom v štádiu T1, v 8 (47 %) prípadoch v štádiu T2. U 2 (12 %) pacientov, ktorí odmietli primárnu enukleáciu, bolo indikované paliatívne ožiarenie stereotaktickou rádiochirurgiou na lineárnom urýchľovači v štádiu T3; v neskôršom období sa u nich objavili vzdialené metastázy v pečeni a indikovaná bola celková chemoterapia. Terapeutická dávka u všetkých pacientov bola TD 35 Gy, TD max 42 Gy. Priemerný vek pacientov v čase ožiarenia bol 60,8 rokov, najmladší pacient mal 40 a najstarší 80 rokov. Doba sledovania bola 12 mesiacov až 5 rokov. Záver: Na Slovensku je v súčasnosti jedinou možnosťou liečby nádorov corpus ciliare žiarením stereotaktická rádiochirurgia. V našom súbore pacientov sa táto metóda ukazuje ako efektívna v liečbe melanómov corpus ciliare v štádiu T1 až T2. Výsledky sú porovnateľné ako pri liečbe prostredníctvom brachyterapie a protónovým žiarením.

Introduction: Malignant melanoma of the ciliary body (corpus ciliare) represents 10 to 15 percent of tumors of the uveal tract. The aim of the work is to evaluate the effectiveness of stereotactic radiosurgery performed on LINAC linear accelerator and the occurrence of postoperative complications. Material and methods: Retrospective analysis of patients with ciliary body melanoma treated with stereotactic radiosurgery on linear accelerator in the period 1/2011 to 12/2016 in Slovakia. Results: From 1/2011 to 12/2016 a group of 27 patients with melanoma of the ciliary body underwent one day session stereotactic radiosurgery irradiation on linear accelerator (SRCH). Primary enucleation was indicated in 10 (37 %) patients. A group of 17 (63 %) patients were treated with stereotactic radiosurgery. In a group of 17 patients indicated for SRCH, 7 (41 %) were diagnosed in T1 stage, 8 (47 %) in T2 stage. In 2 (12 %) patients who refused primary enucleation, palliative irradiation was indicated in T3 stage, and later metastases appeared in liver and systemic chemotherapy was indicated. The therapeutic dose in all patients was TD 35 Gy, TD max 42 Gy. The mean age of patients at the time of irradiation was 60.8, the youngest patient was 40 and the oldest was 80 years old. The follow-up period was 12 months to 5 years. Conclusion: Currently, in Slovakia, the only irradiation possibility to treat ciliary body melanoma is stereotactic radiosurgery. In our group of 17 patients, this method appears to be effective in the treatment of T1 to T2 stage. The results are comparable to brachytherapy and proton beam irradiation therapy.