Článok referuje troch pacientov so solitárnym fibróznym tumorom hrudníka. Prvý pacient mal nádor v oblasti kupoly pravej pohrudnicovej dutiny, ktorý bol radikálne resekovaný spolu s hrudníkovou stenou v okolí jeho origa. V druhom prípade išlo o nádor fixovaný cievnou stopkou k dolnému laloku pravých pľúc. Tento nádor bol resekovaný atypicky, cestou torakotómie, spolu s bezpečnostným lemom zdravého pľúcneho tkaniva v oblasti bázy jeho stopky. Posledný pacient mal nádor dolného laloka pravých pľúc, ktorý obklopoval dolnú pľúcnu žilu a miestami nemal zreteľnú hranicu so zdravým pľúcnym tkanivom. Nález si vyžiadal dolnú lobektómiu pravých pľúc cestou posterolaterálnej torakotómie. Kazuistiky poukazujú na zriedkavý typ nádorov v oblasti hrudníka, ktoré v čase zistenia dosahujú často veľké rozmery, nútiace k rozsiahlym operačným výkonom. Vzhľadom k biologickej povahe týchto nádorov, je vhodné daných pacientov dlhodobo dispenzarizovať.
The article reports on three patients with a solitary fibrous tumor of the chest. The first patient had a tumor in the area of the dome of the right pleural cavity which was radically resected together with the chest wall around its origin. In the second case, the tumor was attached by a vascular pedicle to the lower lobe of the right lung. This tumor was resected atypically, via thoracotomy, along with a margin of healthy lung tissue at the base of its pedicle. The last patient had a tumor of the lower lobe of the right lung, surrounding the lower pulmonary vein, which did not have a clear margin of healthy lung tissue. This finding required right lower lobectomy via posterolateral thoracotomy. The presented cases describe rare types of tumors in the chest area which at the time of detection often reach large dimensions, necessitating extensive surgical procedures. Due to the biological nature of these tumors, long-term patient follow-up is advisable.
- MeSH
- dospělí MeSH
- dyspnoe etiologie MeSH
- hrudník diagnostické zobrazování patologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory pleury chirurgie diagnostické zobrazování patologie MeSH
- nádory plic chirurgie diagnostické zobrazování patologie MeSH
- pleurální dutina chirurgie diagnostické zobrazování patologie MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- senioři MeSH
- solitární fibrózní tumory * chirurgie diagnostické zobrazování patologie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Defekt komorového septa (VSD) je vzácnou komplikáciou po chirurgickej náhrade aortálnej chlopne (AVR), ako aj po transkatétrovej implantácii aortálnej chlopne (TAVI) s incidenciou 1 %. Osemdesiatjeden ročný muž podstúpil konkomitantnú operáciu AVR s vytvorením dvoch aortokoronárnych bypassov. Niekoľko hodín po operácii došlo k hemodynamickej nestabilite pacienta a echokardiografické vyšetrenie potvrdilo VSD. Pacient podstúpil chirurgickú revíziu s použitím mimotelového obehu. Defekt bol uzatvorený cestou aortotómie a vykonaná bola anuloplastika trikuspidálnej chlopne. Pooperačné obdobie bolo ďalej komplikované vznikom atrioventrikulárnej blokády s nutnosťou implantácie kardiostimulátora. Literatúra uvádza viacero možnosti terapie pooperačného VSD. Na jednej strane perkutánna intervencia dovoľuje vykonať zákrok aj bez nutnosti explantácie mechanickej protézy. Na druhej strane chirurgický otvorený prístup dovoľuje okamžitú intervenciu aj pri hemodynamickej nestabilite pacienta. Ďalej je otvorený chirurgický prístup využiteľný aj pri veľmi intímnom naliehaní VSD na protézu chlopne. V literatúre je uvádzaný aj kombinovaný prístup implantácie okluzora pod vizuálnou kontrolou.
Ventricular septal defect (VSD) is a rare complication of surgical aortic valve replacement (AVR) and transcatheter aortic valve replacement (TAVI), with an incidence of 1%. An 81-year-old man underwent AVR with double aortocoronary bypass. Several hours after surgery haemodynamic instability accrued, and echocardiography showed a VSD. The patient underwent another surgery with the use of cardiopulmonary bypass. The VSD was closed through aortothomy, and annuloplasty of the tricuspid valve was performed. The postoperative period was complicated by atrioventricular block, with pacemaker implantation required. There are more possibilities for VSD treatment in the literature. On one hand, percutaneous device closure allows for a procedure without mechanical protheses explantation. On the other hand, surgical access through the aortothomy is useful in the case of a progressive and dynamic increase of the VSD and the proximity of the prothesis and the VSD. A combined approach for implantation of an occluder under visual inspection is presented as an additional applicable treatment strategy.
Defekt predsieňového septa predstavuje 5,9 % všetkých vrodených vývojových chýb srdca. Perkutánna implantácia okluzora je často používanou stratégiou liečby tejto malformácie. Šesťdesiatpäť ročná žena bola prijatá za účelom perkutánneho uzáveru defektu predsieňového septa. Počas zákroku došlo k dislokácii Amplatzerovho okluzora do pravej pľúcnej tepny. Vykonaný bol kardiochirurgický zákrok s explantáciou dislokovaného okluzora, uzáverom defektu a vytvorením aortokoronárneho bypassu s dobrým výsledkom. Dislokácia okluzora počas uzáveru defektu predsieňového septa je vzácna, ale život ohrozujúca komplikácia. Najčastejšie vyžaduje kardiochirurgickú intervenciu s explantáciou dislokovaného zariadenia a chirurgickým uzáverom defektu. Perkutánny uzáver defektu predsieňového septa je moderný a efektívny prístup liečby. Vzhľadom na možné riziká procedúry, možnosť okamžitej kardiochirurgickej intervencie pri vzniku komplikácií zvyšuje bezpečnosť tohto postupu.
Atrial septal defects represent 5.9% of all cases of congenital heart malformations. Percutaneous implantation of occluder devices is a widely used strategy in the treatment of this malformation. A 65-year-old woman was admitted for percutaneous closure of an atrial septal defect. During the proce- dure, dislocation of the Amplatzer occluder into the right pulmonary artery occurred. Surgery with removal of the device, closure of the defect and aortopulmonary bypass with the use of a cardiopulmonary bypass was performed with a good outcome. Dislocation of the device during atrial septal defect is a rare, but life-threatening complication. The most common dislocation of the occluder requires surgery with device removal and closure of the atrial septal defect. Percutaneous closure of the atrial septal defect by Amplatzer occluder implantation is a modern and applicable treatment strategy. However, in consideration of the risk of unforseeable complications, the opportunity for performing immediate surgical revision increases the safety of the procedure.
Infective endocarditis was initially defined as a disease of patients with pre-existing valvular abnormalities. In contemporary medicine a valvular prosthesis and implanted medical devices are the most common risk factors for infective endocarditis. A case report is presented regarding an 18-year-old female with a medical history of a 12-year implanted Amplatzer occluder. Echocardiography showed an endocarditis focus in the right atrium communicating to the left atrium and destruction of the non-coronary leaflet of the aortic valve, with aortic valve insufficiency. Blood culture was positive for multi-resistant Staphylococcus aureus. The aortic valve, the Amplatzer device and part of the anterior leaflet of the mitral valve were excised. Pericardium was used for reconstruction of the anterior leaflet of the mitral valve, the interatrial septum and the wall of the left atrium. A mechanical prosthesis of the aortic valve was implanted. Control echocardiography was done four months after surgery. The evaluation did not show any recurrence of endocarditis. The published literature shows, in correlation with the presented case report, the occurrence of endocarditis late in the course of Amplatzer implantation highlights the need for vigilance in the population of patients with the device.
- MeSH
- aortální insuficience diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- chirurgická náhrada chlopně MeSH
- echokardiografie MeSH
- endokarditida * diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- kardiochirurgické výkony metody MeSH
- lidé MeSH
- mitrální insuficience diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- mladiství MeSH
- septální okluder * škodlivé účinky MeSH
- Staphylococcus aureus patogenita MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne (AMVT) je raritnou vrodenou malformáciou srdca. Prvý krát bolo AMVT popísané v roku 1842. Prvý chirurgický zákrok pri takejto diagnóze bol publikovaný v roku 1963 a prvá ultrazvuková (echo) diagnostika AMVT bola uskutočnená v roku 1985. Kazuistika popisuje prípad 50-ročného muža po operácii pre koarktáciu aorty pred 39 rokmi. Pacient bol prijatý do nemocnice s anamnézou dýchavičnosti a opakovanou bolesťou na ľavej strane hrudníka. Echokardiografické vyšetrenie poukázalo na bikuspidálnu aortálnu chlopňu s miernou regurgitáciou a dilatáciu koreňa ascendentnej časti aorty. Ďalej bola prítomná dilatácia prstenca mitrálnej chlopne so stredne závažnou regurgitáciou (bez stenózy) a nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne spôsobujúce minimálnu obštrukciu výtokového traktu ľavej komory (LVOT). Počas operácie bolo excidované nadpočetné tkanivo mitrálnej chlopne so šlašinkou a bola vykonaná anuloplastika mitrálnej chlopne. Ďalej bola vykonaná remodelácia koreňa aorty podľa Yacouba v kombinácii s plastikou aortálnej chlopne a implantáciou extra-aortálneho prstenca. Kontrolné echokardiografické vyšetrenie jeden rok po operácii poukázalo na suficienciu aortálnej aj mitrálnej chlopne. Symptomatológia pacientov s AMVT záleží na prítomnosti pridružených nálezov, ako sú obštrukcia LVOT, alebo ďalšie postihnutie, či už mitrálnej, alebo aortálnej chlopne. Echokardiografické vyšetrenie zohráva kľúčovú úlohu pri diagnostike týchto vrodených defektov, indikácii operačného výkonu, aj pooperačnom monitorovaní pacientov. Klinicky nemanifestné AMVT samo o sebe nie je indikáciou k operačnému výkonu a vyžaduje len sledovanie pacienta. Na druhej strane AMVT spôsobujúce stenózu mitrálnej chlopne je indikáciou k operácii o to viac, ak je súčasne prítomná ďalšia vrodená malformácia srdca.
Accessory mitral valve tissue (AMVT) is a rare congenital malformation of the heart. The first case of AMVT was described in 1842. The first surgical treatment of this lesion was published in 1963 and the first echocardiography diagnosis of AMVT was performed in 1985. A 50-year-old male with medical history of surgery of aortic coarctation 39 years ago was accepted to the hospital because of dyspnoea and repeated pain in the left thorax. Echocardiography revealed bicuspid aortic valve including progressive dilatation of an aortic root and ascending aorta with mild aortic regurgitation. Dilatation of mitral annulus with moderate regurgitation (without stenosis) and accessory mitral valve tissue combined with trivial obstruction of left ventricle outflow tract (LVOT) was also present. AMVT with chordae was excised and mitral annuloplasty has been accomplished. Aortic root remodelling (Yacoub procedure) combined with an aortic valve repair and extra-aortic ring implantation has been performed subsequently. Control echocardiography one year following surgery showed no regurgitation on either aortic or mitral valve. Symptomatology of the patient depends on the presence of AMVT associated with LVOT obstruction, moderate affection of aortic and mitral valves and on concomitant cardiovascular malformations. Echocardiography plays a principal role in the diagnosis, follow-up and indication of surgery of patients with this congenital lesion. Clinically silent AMVT requires follow-up, but it is not an indication for surgery itself. On the other hand AMVT associated with LVOT obstruction or mitral stenosis is an indication for surgery, especially combined with other cardiac malformations.
- MeSH
- kardiochirurgické výkony metody MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mitrální chlopeň abnormality chirurgie patologie MeSH
- nemoci srdečních chlopní * chirurgie diagnóza patologie MeSH
- sternotomie metody MeSH
- vrozené srdeční vady chirurgie patologie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Fibrilácia predsiení a poruchy vedenia sú veľmi časté a vážne pooperačné komplikácie v kardiochirurgii. Vykonaná bola retrospektívna analýza pacientov (n = 103) podstupujúcich operáciu mitrálnej chlopne, alebo konkomitantnú operáciu mitrálnej a trikuspidálnej chlopne (od januára 2006 do decembra 2016). Pacienti z každej skupiny boli rozdelení do dvoch podskupín: podskupina s operačným prístupom cez pravú predsieň a medzipredsieňové septum (transseptálny prístup) a podskupina s operačným prístupom cez ľavú predsieň (prístup ľavou predsieňou). Pri každom pacientovi boli vyhodnocované nasledovné údaje: vek pacienta, pohlavie, dĺžka trvania mimotelového obehu, dĺžka trvania klemu aorty, pooperačné krvné straty, počet aplikovaných erytrocytárnych koncentrátov, nutnosť chirurgickej revízie pre vysoké pooperačné straty a pooperačné predsieňové a predsieňovokomorové poruchy vedenia vzruchu (fibrilácia predsiení a atrioventrikulárna blokáda s nutnosťou implantácie pacemakera). V skupine konkomitantnej operácie mitrálnej a trikuspidálnej chlopne bol medzi podskupinou s transseptálnym prístupom a podskupinou s prístupom ľavou komorou zaznamenaný štatisticky signifikantný rozdiel v dĺžke trvania mimotelového obehu (p < 0,05) a dĺžke klemu aorty (p < 0,01). Medzi podskupinami neboli zaznamenané žiadne iné štatisticky signifikantné rozdiely. Vo všeobecnosti nemá voľba chirurgického prístupu pre operáciu mitrálnej chlopne žiaden vplyv na incidenciu pooperačných predsieňových a predsieňovokomorových porúch vedenia vzruchu. Oba prístupy cez pravú predsieň a medzipredsieňové septum aj cez ľavú predsieň predstavujú podobné riziko vzniku pooperačnej fibrilácie predsiení a atrioventrikulárne blokády.
Atrial fibrillation and conduction disorders are very common and severe postoperative complications in heart surgery. Retrograde analysis of patients (n = 103) who had undergone mitral valve surgery or concomitant mitral and tricuspid valve surgery was performed (from January 2006 to December 2016). Patients from each group were divided into two groups: a subgroup with surgery access through the right atrium and interatrial septum (transseptal access) and a subgroup with surgery access through the left atrium (left atrial access). The following data were recorded for all patients: age, sex, extracorporeal circulation time, aortic clamping time, blood loss after surgery, count of blood transfusions administered, the need for surgical revision because of higher blood loss and postoperative atrial and atrioventricular conduction defect (atrial fibrillation and atrioventricular block with pacemaker implantation). A statistically significant difference in extracorporeal circulation time (p < 0.05) and aortic clamping time (p < 0.01) was recorded between transseptal access and left atrial and right atrial access separately, if combined surgery of both atrioventricular valves was performed. No other statistically significant differences were recorded between the groups. In general, the choice of surgical access for mitral valve on incidence of postoperative atrial and atrioventricular conduction disorders showed no effect. Both access through the right atrium and interatrial septum and access through the left atrium have a similar incidence of postoperative atrial fibrillation and atrioventricular block.
- MeSH
- atrioventrikulární blokáda epidemiologie etiologie terapie MeSH
- fibrilace síní epidemiologie etiologie terapie MeSH
- kardiochirurgické výkony metody škodlivé účinky MeSH
- kardiostimulátor statistika a číselné údaje využití MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mitrální chlopeň chirurgie patologie MeSH
- nemoci srdečních chlopní * chirurgie MeSH
- pooperační komplikace epidemiologie etiologie MeSH
- second-look chirurgie statistika a číselné údaje MeSH
- trikuspidální chlopeň chirurgie patologie MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
