Remodelácia aortálneho koreňa bola po prvý krát publikovaná v 80. rokoch minulého storočia. Dnešná remodelácia koreňa aorty je geometricky presne definovaná a indikovaná u každého pacienta s regurgitáciou aortálnej chlopne pri aneuryzme koreňa aorty. Cieľom práce je zhodnotiť strednedobé výsledky remodelácie koreňa aorty v našich podmienkach a rizikové faktory, ktoré majú na túto stabilitu vplyv. Do súboru bolo zaradených 103 pacientov podstupujúcich remodeláciu koreňa aorty od januára 2011 do decembra 2013. Sledovanie pacientov bolo uskutočnené echokardiografickou kontrolou v korelácii so odporúčaniami medzinárodného registra AVIATOR. Analýza prežívania pacientov zameraná na prežívanie bez reoperácie a nálezu aortálnej regurgitácie tretieho a vyššieho stupňa zaznamenala hemodynamickú stabilitu remodelácie koreňa aorty v horizonte 4 rokov na úrovni 89 % a v horizonte 6 rokov na úrovni 86 %. Univariačná regresná analýza neidentifikovala žiaden z porovnávaných vstupných a peroperačných parametrov ako faktor ovplyvňujúci stabilitu remodelácie a prežívanie. Remodelácia koreňa aorty a reimplantácia aortálnej chlopne dnes predstavujú pri vhodných anatomických pomeroch optimálnu terapeutickú stratégiu pre pacientov s aortálnou regurgitáciou a aneuryzmou koreňa aorty. Pri dodržaní požadovaných postupov prináša remodelácia koreňa aorty z hľadiska strednedobého, ale aj dlhodobého sledovania veľmi optimistické výsledky.
Aortic root remodeling was first published in the 1980s. Today's aortic root remodeling is geometrically precisely defined and indicated in every patient with aortic valve regurgitation in aortic root aneurysm. The aim of the work is to evaluate the medium-term results of aortic root remodeling in our conditions and the risk factors that have an impact on this stability. The work included 103 patients undergoing aortic root remodeling from January 2011 to December 2013. Patient follow-up was performed by echocardiographic control in correlation with the recommendations of the international AVIATOR registry. The analysis of patient survival focused on survival without reoperation and without the finding of aortic regurgitation of the third and higher degree recorded the hemodynamic stability of aortic root remodeling 4 years after surgery at the level of 89% and 6 years after the surgery at the level of 86%. Univariate regression analysis did not identify any of the compared factors and intraoperative parameters as factors affecting remodeling stability and survival. Remodeling of the aortic root and reimplantation of the aortic valve today represent an optimal therapeutic strategy for patients with aortic regurgitation and aortic root aneurysm in appropriate anatomical conditions. If the required procedures are followed, the remodeling of the aortic root brings very optimistic results from the point of view of medium-term as well as long-term follow-up.
Burn injuries are a significant global health concern, with more than 11 million people requiring medical intervention each year and approximately 180,000 deaths annually. Despite progress in health and social care, burn injuries continue to result in socioeconomic burdens for victims and their families. The management of severe burn injuries involves preventing and treating burn shock and promoting skin repair through a two-step procedure of covering and closing the wound. Currently, split-thickness/full-thickness skin autografts are the gold standard for permanent skin substitution. However, deep burns treated with split-thickness skin autografts may contract, leading to functional and appearance issues. Conversely, defects treated with full-thickness skin autografts often result in more satisfactory function and appearance. The development of tissue-engineered dermal templates has further expanded the scope of wound repair, providing scar reductive and regenerative properties that have extended their use to reconstructive surgical interventions. Although their interactions with the wound microenvironment are not fully understood, these templates have shown potential in local infection control. This narrative review discusses the current state of wound repair in burn injuries, focusing on the progress made from wound cover to wound closure and local infection control. Advancements in technology and therapies hold promise for improving the outcomes for burn injury patients. Understanding the underlying mechanisms of wound repair and tissue regeneration may provide new insights for developing more effective treatments in the future.
- MeSH
- hojení ran MeSH
- jizva etiologie prevence a kontrola chirurgie MeSH
- kůže patologie MeSH
- lidé MeSH
- popálení * chirurgie patologie MeSH
- transplantace kůže metody MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- přehledy MeSH
Computed tomography 3D reconstruction of a patient with Bland-White-Garland syndrome showing a dilated right coronary artery and thin left coronary artery.
- MeSH
- anomálie koronárních cév * diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- arteria pulmonalis diagnostické zobrazování abnormality MeSH
- lidé MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- syndrom Bland-White-Garland * diagnostické zobrazování chirurgie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Identification of therapeutic targets for treating fibrotic diseases and cancer remains challenging. Our study aimed to investigate the effects of TGF-β1 and TGF-β3 on myofibroblast differentiation and extracellular matrix deposition in different types of fibroblasts, including normal/dermal, cancer-associated, and scar-derived fibroblasts. When comparing the phenotype and signaling pathways activation we observed extreme heterogeneity of studied markers across different fibroblast populations, even within those isolated from the same tissue. Specifically, the presence of myofibroblast and deposition of extracellular matrix were dependent on the origin of the fibroblasts and the type of treatment they received (TGF-β1 vs. TGF-β3). In parallel, we detected activation of canonical signaling (pSMAD2/3) across all studied fibroblasts, albeit to various extents. Treatment with TGF-β1 and TGF-β3 resulted in the activation of canonical and several non-canonical pathways, including AKT, ERK, and ROCK. Among studied cells, cancer-associated fibroblasts displayed the most heterogenic response to TGF-β1/3 treatments. In general, TGF-β1 demonstrated a more potent activation of signaling pathways compared to TGF-β3, whereas TGF-β3 exhibited rather an inhibitory effect in keloid- and hypertrophic scar-derived fibroblasts suggesting its clinical potential for scar treatment. In summary, our study has implications for comprehending the role of TGF-β signaling in fibroblast biology, fibrotic diseases, and cancer. Future research should focus on unraveling the mechanisms beyond differential fibroblast responses to TGF-β isomers considering inherent fibroblast heterogeneity.
- MeSH
- fibroblasty metabolismus MeSH
- hojení ran MeSH
- jizva hypertrofická * metabolismus patologie MeSH
- karcinogeneze metabolismus patologie MeSH
- kultivované buňky MeSH
- lidé MeSH
- nádorová transformace buněk metabolismus MeSH
- protein - isoformy metabolismus MeSH
- transformující růstový faktor beta metabolismus MeSH
- transformující růstový faktor beta1 * farmakologie metabolismus MeSH
- transformující růstový faktor beta3 metabolismus farmakologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- MeSH
- angioplastika MeSH
- arteria subclavia diagnostické zobrazování patologie MeSH
- infarkt myokardu * diagnóza etiologie terapie MeSH
- ischemická choroba srdeční komplikace terapie MeSH
- koronární bypass škodlivé účinky MeSH
- koronaro-subklaviální steal syndrom * diagnóza etiologie terapie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Popôrodné krvácanie je mimoriadne vážna komplikácia pôrodu ohrozujúca život rodičky. Pre pôrodníkov je veľmi dôležité poznať kritériá diagnostického rozlíšenia a identifikovania hranice medzi fyziologickou a nadmernou krvnou stratou. Dôležitý je nielen kvantitatívny odhad straty, časový faktor jej vzniku, ale aj reakcia organizmu ženy na ňu. Ďalšou dôležitou podmienkou úspešnej diagnózy a správneho manažmentu liečby je poznať príčiny vzniku popôrodného krvácania. Zvládnutie tohto stavu ohrozujúceho život sa významnou mierou odvíja od rýchlej reakcie a multidisciplinárneho prístupu.
Postpartum haemorrhage is an extremely serious complication of childbirth, which may be life-threatening. For obstetricians it is essential to know and understand the diagnostic criteria for distinguishing and identifying the boundaries between physiological and excessive blood loss. It is important not only to estimate the blood loss, recognise the time of its formation, but also the reaction of woman ́s organism. Another important condition of a successful diagnosis and proper management of treatment is to understand the causes of postpartum haemorrhage. Success of this life-threatening condition significantly depends on quick response and on a multidisciplinary approach.
Postpartálne krvácanie je dnes vo svete najčastejšou príčinou materskej úmrtnosti. Vo svete zomrie na túto komplikáciu ročne asi 140 000 žien. Za postpartálne krvácanie sa považuje krvná strata viac ako 500 ml po vaginálnom pôrode a viac ako 1 000 ml pri cisárskom reze. Skoré rozpoznanie nadmerného krvácania po pôrode je nevyhnutnosťou. Inak zdravá žena môže stratiť pri pôrode a po ňom 15 až 20 % krvného objemu bez toho, aby nastal pokles krvného tlaku. K signifikantnému poklesu krvného tlaku dochádza už pri strate asi 30 % cirkulujúceho objemu. Ide o akútne situácie, ktoré si vyžadujú dôkladnú prevenciu a v prípade ich vzniku okamžité terapeutické opatrenia. Tieto opatrenia zahŕňajú chirurgické aj nechirurgické postupy. Cieľom tohto príspevku je zamerať sa na medikamentóznu a nechirurgickú liečbu popôrodného krvácania.
Today, postpartum haemorrhage (PPH) is the leading cause of maternal mortality worldwide. Up to 140 000 women die due to this complication annually in the whole world. PPH is considered as blood loss of more than 500 ml at vaginal delivery and more than 1 000 ml at Caesarean delivery. Early recognition of heavy bleeding after delivery is necessity. Otherwise a healthy woman can lose up to 15-20 % of the blood volume without decease of her blood pressure. At the time of blood pressure descent, she could have lost more than 30 % of the blood volume. Precise prevention of PPH is therefore crucial and in case of its development quick therapeutic response is necessary. These steps include non-surgical as well as surgical interventions. The aim of this summary is to focus on the medical and non-surgical part of postpartum haemorrhage treatment.
Peripartálne krvácanie ohrozujúce život (PPKOŽ) predstavuje mimoriadne nebezpečnú komplikáciu pôrodu. Neúspešná liečba znamená stratu života rodičky. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby boli v pôrodných sálach vypracované organizačné schémy prevencie, diagnostiky a liečby PPKOŽ. Pracoviská musia byť vybavené potrebnými technickými, laboratórnymi, terapeutickými prostriedkami, ako aj erudovaným personálom na zvládnutie tohto akútneho stavu.
Ciele: Porovnať včasné a strednedobé výsledky plastických operácií mitrálnej chlopne u pacientov s ischemickou mitrálnou regurgitáciou a neischemickou mitrálnou regurgitáciou. Porovnať výskyt a vplyv komorbidít na frekvenciu včasnej a strednodobej mortality. Metodika: 82 pacientov s rekonštrukciou mitrálnej chlopne, zaradených do dvoch skupín podľa etiológie mitrálnej regurgitácie. V skupine s ischemickou mitrálnou regurgitáciou bolo 51 (62,2 %) a v skupine s neischemickou mitrálnou regurgitáciou bolo 31 (37,8 %) pacientov. Diabetes mellitus bol u 21 (41,2 % – skupina s ischemickou mitrálnou regurgitáciou) a 4 (12,9 % – skupina s neischemickou mitrálnou regurgitáciou); chronická renálna insuficiencia bola u 11 (21,6 % – skupina s ischemickou mitrálnou regurgitáciou) a 2 (6,5 % – skupina s neischemickou mitrálnou regurgitáciou), infarkt myokardu bol u 31 (60,8 % – skupina s ischemickou mitrálnou regurgitáciou) a 2 (6,5 % – skupina s neischemickou mitrálnou regurgitáciou), chronická obštrukčná bronchopulmonálna choroba bola u 15 (29,4 % – skupina s ischemickou mitrálnou regurgitáciou) a 7 (22,6 % – skupina s neischemickou mitrálnou regurgitáciou) prípadov. Základným vyšetrením bolo echokardiografické vyšetrenie a vyhodnotenie funkčnej skupiny NYHA. Kontrolné echokardiografické vyšetrenia sme vykonali pri ukončení hospitalizácie a následne v 6-mesačných intervaloch až do 24 mesiaca po operácii. Posledné echokardiografické vyšetrenie a vyhodnotenie funkčnej skupiny NYHA sme vykonali tri roky po operácii. Všetky výpočty boli vykonané pomocou dostupného štatistického balíku (SPSS 16.0 pre Windows). Prežitie bolo vypočítané analýzou podľa Kaplana-Meiera. Na určenie štatistickej významnosti rozdielu priemerov sme použili ANOVA test. Výsledky: Podľa univariabilnej analýzy u pacientov s ischemickou mitrálnou regurgitáciou bol vyšší vek, vyššia komorbidita (p < 0,05, s výnimkou chronické obštrukčné bronchopulmonálne choroby), nižšia ejekčná frakcia, nižšia trieda NYHA. Kaplanova-Meierova krivka prežitia bola horšia v skupine s ischemickou mitrálnou regurgitáciou oproti pacientom s neischemickou mitrálnou regurgitáciou (p = 0,379). Hospitalizačná mortalita bola 7,8 % (4 z 51) v skupine s ischemickou mitrálnou regurgitáciou a 6,5 % (2 z 31) v skupine s neischemickou mitrálnou regurgitáciou. Z hľadiska prežívania boli dôležité z komorbidít chronická renálna insuficiencia (66 % u zomrelých oproti 12 % prežívajúcich), DM (83,3 % oproti 26,7 %). Infarkt myokardu bol štatisticky nevýznamný. Mortalita do jedného roku včítane hospitalizačnej mortality bola 13 % (deväť pacientov). Významným prediktorom včasnej a strednedobej mortality bol DM (p = 0,002) a chronická renálna insuficiencia (p < 0,001). Štatisticky významným prediktorom je aj čas mimotelového obehu (p < 0,001), veľkosť ľavej komory v systole (p = 0,015) aj v diastole (p = 0,005). Vek, stupeň mitrálnej regurgitácie predoperačne, funkčná skupina NYHA a EF nemali významný vplyv na strednedobé výsledky po operácii. Vývoj stupňa mitrálnej regurgitácie počas kontrolovaného obdobia sa nelíšil štatisticky významne medzi skupinami. Záver: Napriek viacerým komorbiditám, postihujúcim pacientov s ischemickou mitrálnou regurgitáciou, rekonštrukcie mitrálnej chlopne dávajú porovnateľne dobré výsledky ako pri NIMR. Komplexný prístup k oprave funkčnej ischemickej mitrálnej regurgitácie má dobré a trvalé výsledky. Dlhodobé prežívanie je skôr ovplyvnené východiskovými charakteristikami pacientov a komorbiditou ako ischemickou príčinou mitrálnej regurgitácia per se.
Objective: First, to compare early and midterm results of mitral valve repair in patients with ischemic mitral regurgitation (IMR) and nonischemic mitral regurgitation (NIMR). Second, to compare the incidence and effect of comorbidities on early and midterm mortality rates. Methods: A total of 82 patients undergoing mitral valve repair was divided into two groups based on mitral regurgitation etiology. The IMR group included 51 (62.2%) patients and the NIMR group included 31 (37.8%) patients. Diabetes mellitus (DM) was present in 21 cases (41.2% – IMR group) and 4 cases (12.9% – NIMR group); chronic renal insufficiency (CRI) was present in 11 cases (21.6% – IMR) and 2 cases (6.5% – NIMR), myocardial infarction (MI) occurred in 31 cases (60.8% – IMR) and 2 cases (6.5% – NIMR), chronic obstructive pulmonary disease (COPD) occurred in 15 cases (29.4% – IMR) and 7 cases (22.6% – NIMR). Echocardiography was the basic examination method that was used. Follow-up echocardiography was performed postoperatively and after 6, 12, 18, 24, and 36 months. Patients’ characteristics and outcomes were compared using univariate, multivariate (ANOVA test) and Kaplan-Meier analyses (SPSS 16.0 for Windows). Results: IMR patients were older, had more comorbidities (p < 0.05, excepting COPD), lower ejection fraction, and lower NYHA. The Kaplan-Meier survival curve was worse in the IMR group compared to NIMR (p = 0.379). In-hospital mortality rate was 7.8% (4 of 51 patients) in the IMR group and 6.5% (2 of 31 patients) in the NIMR group. In terms of survival, the following comorbidities were important, CRI occurred in 66% of those who died compared to 12% of those who survived, DM (83.3% compared to 26.7%). IM was not statistically significant. The one-year mortality was 13% (9 patients). DM was identified as a significant predictor of early and midterm mortality (p = 0.002) as was CRI (p < 0.001). Cardiopulmonary bypass time (CPB) (p < 0.001), left ventricular endsystolic diameter (p = 0.015), and left ventricular enddiastolic diameter (p = 0.005) were also identified as statistically significant mortality predictors. Age, gradient of mitral regurgitation, NYHA, and EF had a very little effect on long-term results after surgery. The degree of mitral regurgitation between the groups in the study period was not significantly different postoperatively. Conclusions: In spite of several comorbidities occurring in the IMR group, we can conclude that mitral valve repair has comparable results in both the IMR and NIMR groups. A comprehensive approach to IMR repair has a good and durable outcome. Long-term survival is influenced mostly by initial patient characteristics and comorbidities as an ischemic cause of mitral regurgitation per se.
- MeSH
- analýza přežití MeSH
- anuloplastika mitrální chlopně metody využití MeSH
- echokardiografie transezofageální metody využití MeSH
- ischemická choroba srdeční MeSH
- kardiochirurgické výkony metody využití MeSH
- komorbidita MeSH
- lidé MeSH
- mezioborová komunikace MeSH
- mitrální insuficience diagnóza etiologie chirurgie MeSH
- pooperační komplikace mortalita prevence a kontrola MeSH
- statistika jako téma MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Akútna inverzia maternice je závažná pôrodnícka komplikácia, pri ktorej je perakútne ohrozený život rodičky. Pri inverzii maternice dochádza k rôznemu stupňu poklesu tela maternice. Príčinou inverzie je takmer vždy nesprávny postup vedenia III. doby pôrodnej. Okamžitou diagnostikou a neodkladnou adekvátnou liečbou sa minimalizuje materská morbidita a mortalita. Prezentujeme praktický postup riešenia tejto komplikácie, ktorý sme zostavili na základe skúseností s tromi prípadmi kompletnej inverzie maternice a literárnych údajov.
Acute uterine inversion is severe obstetric and life threatening complication. As immediate consequences of uterine inversion are different degrees of uterine prolaps. The pathogenesis of uterine inversion is usually associated with an incorrect management of the third stage of labour. Immediate diagnosis and prompt action minimize maternal morbidity and mortality. We report three cases of the uterine inversion with a guideline supported with a literature review.
- MeSH
- akutní nemoc MeSH
- děložní krvácení etiologie terapie MeSH
- dospělí MeSH
- inverze dělohy diagnóza etiologie terapie MeSH
- komplikace porodu diagnóza etiologie MeSH
- lidé MeSH
- nemoci dělohy etiologie MeSH
- placenta MeSH
- třetí doba porodní MeSH
- vedení porodu MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
