Práca prináša základné informácie o epidemiológii, etiopatogenéze, klasifikácii, diagnostike a liečbe epilepsie podľa aktuálnych medicínskych poznatkov. Pozornosť zameriava na ženy s epilepsiou vo fertilnom veku - prekoncepčné obdobie, graviditu, pôrod a popôrodné obdobie. Načrtáva optimálne postupy pri vedení tehotnosti žien s epilepsiou.
The article presents basic information about epidemiology, etiopathogenesis, classification, diagnostics and therapy of epilepsy according to the latest medical information. The main concern targets women with epilepsy in reproductive age - preconception period, pregnancy, labor and puerperium. It introduces optimal management in prenatal care of women with epilepsy.
Ciel' ghansových bunkách, v jadrách endotelu fetálnych kapilár a v cytoplazme Hofbauerových buniek v obidvoch súboroch. Expresia v myofibroblastoch choriónovej strómy bola silnejšia v prípadoch preeklampsie. Expresia superoxiddismutázy dosahovala v materiáloch z preeklampsie slabšiu úroveň v syncýciu, Langhansových bunkách ako aj v bunkách deciduy. Kalretinín nevykázal expresiu v žiadnej štruktúre placenty. V bazálnej decidue z prípadov preeklampsie bol ojedinele prítomný v bunkách intersticiálneho extravilózneho trofoblastu, v deciduálnych bunkách a v špirálovitých artériách. Záver: Naše pozorovania sú morfologickým príspevkom do objasňovania molekulového pozadia etiopatogenézy preeklampsie a podporujú jej niektoré klinicko-biochemické rysy.
Objective: To determine new data related to the expression of caspase 1, superoxiddismutase and calretinin in the placenta and basal decidua in preeclampsia. Material and methods: Placental and basal decidua samples from 9 preeclamptic and 9 normotensive controls were analyzed using expressions of caspase 1, superoxiddismutase and calretinin assesed by immunohistochemistry. Results: Caspase 1 was expressed in placental syncythium in preeclampsia constantly, while in the control group the expression was weak or absent. In Langhans cells, in fetal sinusoidal capillary endothelia and in Hofbauer cells the expression was equal in both groups. Stronger expression was observed in stromal myofibroblasts in preeclampsia. In preeclampsia, expression of superoxiddismutase in syncythium, in Langhans cells and in decidual cells was weaker. Calretinin was not found in any placental structure. Sporadically, calretinin was expressed in the interstitial extravillous trophoblast cells, in decidual cells and in spiral arterioles in preeclampsia. Conclusion: The obtained morphological data correlating with some clinical and biochemical features contribute to understanding of the molecular background of preeclampsia etiopathogenesis.
- MeSH
- decidua MeSH
- financování organizované MeSH
- imunohistochemie metody využití MeSH
- kaspasa 1 izolace a purifikace MeSH
- klinické laboratorní techniky využití MeSH
- lidé MeSH
- oční proteiny izolace a purifikace MeSH
- placenta MeSH
- preeklampsie diagnóza MeSH
- proteiny nervové tkáně izolace a purifikace MeSH
- S100 kalcium vázající protein G izolace a purifikace MeSH
- statistika jako téma MeSH
- superoxiddismutasa izolace a purifikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Etiopatogenéza eklamptických záchvatov je stále neznáma. Mozgové zobrazovacie techniky predpokladajú istú podobnosť s abnormalitami prítomnými pri hypertenznej encefalopatii. Vznik eklampsie je spojený s výrazným rizikom pre matku a plod. Tehotenstvá komplikované eklampsiou vyžadujú veľmi dobre formulovaný liečebný protokol.
The etiopathogenesis of eclamptic convulsions remains unknown. Cerebral imaging suggests that cerebral abnormalities in eclampsia are similar to those found in hypertensive encephalopathy. The development of eclampsia is associated with increased risk of adverse outcome for both mother and fetus. Pregnancies complicated by eclampsia require a well-formulated management plan.
Hemolýza, zvýšenie pečeňových enzýmov a trombocytopénia, čiže HELLP syndróm, ako komplikácia tehotenstva a hlavne preeklampsie-eklampsie, bol spozorovaný už pred niekoľkými dekádami. Prítomnosť tohto syndrómu je asociovaná so zvýšeným počtom komplikácií u matky a plodu. Stále vysoká materská a perinatálna morbidita a mortalita, ktorá rezultuje z tejto entity, núti kontinuálne hľadať efektívnu liečbu a prevenciu. V posledných 15. rokoch niekoľko retrospektívnych, observačných a randomizovaných štúdií publikovalo zdokonalené diagnostické kritériá na identifikovanie rizikových faktorov a následne terapiu žien s HELLP syndrómom. Kortikosteroidy majú potentný protizápalový a imunosupresívny účinok, ktorý sa využíva v širokom spektre medicínskych odborov. V posledných rokoch podávanie kortikosteroidov ženám s HELLP syndrómom malo pozitívny efekt na laboratórne ukazovatele a klinické príznaky. Aj napriek tomu HELLP syndróm stále zostáva život ohrozujúcou komplikáciou, preto jeho liečba by sa mala centralizovať v perinatologických centrách.
Haemolysis, elevated liver enzymes, and low platelets (HELLP) syndrome has been recognized as a complication of pregnancy, especially preeclampsia-eclampsia for decades. The presence of this syndrome is associated with increased risk of adverse outcome for both mother and fetus. The high maternal and perinatal morbidity and mortality that can result from this entity mandates continuing efforts to find an effective treatment or prevention. During the past 15 years, several retrospective, and observational and a few randomized trials have been published in an attempt to refine the diagnostic criteria, to identify risk factors for adverse pregnancy outcome, and to treat women with this syndrome. Corticosteroids are potent antiinflammatory and immunosuppressive drugs, which are used in the treatment of a wide range of medical disorders. During the last decade, administration of corticosteroids was introduced in the treatment of HELLP syndrome, unique to human pregnancy and it´s beneficial effect on biochemical meassures and clinical signs. In spite of this the HELLP syndrome is still a severe lifethreating complicattion of pregnancy and patients shoud be treated in a perinatal centre.
Preeklampsia predstavuje jeden z hlavných pôrodníckych problémov a to nielen v rozvojových krajinách, ktorému sa venuje intenzívny výskum viac ako 100 rokov. Etiológia preeklampsie je neznáma. Existujú 4 hypotézy, ktoré sú predmetom extenzívneho skúmania: hypotéza o placentárnej ischémii, genetická hypotéza, imunologická hypotéza a hypotéza o úlohe oxidačného stresu. Štúdie z posledných 10 rokov dovoľujú lepšie porozumieť možným potenciálnym mechanizmom, ktoré sú zodpovedné za patogenézu preeklampsie. Keďže príčina je neznáma, nie je možná ani efektívna primárna prevencia. V posledných rokoch sa identifikovalo niekoľko hlavných rizikových faktorov preeklampsie. Ich exaktné ďalšie štúdium by mohlo viesť k zníženiu frekvencie ochorenia.
Preeclampsia remains one of the major obstetrical problems that has been the object of the intensive research more than one century. It has been the problem of both developed and developing countires. The aetiology of preeclampsia is unknown. Nowadays 4 hypotheses are the subject of extensive investigation: hypothesis of placental ischaemia, genetic hypothesis, immunologic hypothesis and hypothesis of the role of oxidative stress in preeclampsia. Studies over the past decade have provided better understanding of the potential mechanisms responsible for the pathogenesis of preeclampsia. The causes are still unknown, thus effective primary prevention is not possible at this stage. Research in the late years identified some major risk factors for preeclampsia, and manipulantion of these factors might result in decrease of its frequency.
