Pectus excavatum je najčastejším typom deformity hrudníka. Môže byť asymptomatický, v prípade závažnejších foriem však pacienti môžu pociťovať zvýšenú únavnosť, záťažové dyspnoe, bolesti na hrudníku, palpitácie, prípadne zníženú toleranciu fyzickej námahy. Najčastejšie sú však s touto diagnózou asociované psychické ťažkosti vyplývajúce z vnímania vlastnej deformity ako handicapu, pre ktorý sa pacienti často vyhýbajú aktivitám s odhaleným hrudníkom (napr. plávanie). Jediným typom liečby tejto deformity bola donedávna chirurgická korekcia. Dôležitou súčasťou terapie je rehabilitácia zameraná na nápravu nesprávneho držania tela posilňovaním hrudných a chrbtových svalov, a taktiež na dychové cvičenia. Posledných 15 rokov existuje aj konzervatívna liečba, pomocou tzv. vacuum bellu. Hoci výsledky zahŕňajúce dlhoročné skúsenosti s týmto typom terapie zatiaľ chýbajú, výsledky doterajších štúdií demonštrujú, že liečba vacuum bellom je bezpečným spôsobom liečby pectus excavatum s minimálnym výskytom komplikácií.
Pectus excavatum is the most common type of chest deformity. It is usually asymptomatic, but patients suffering from severe forms may experience increased fatigue, exercise dyspnoea, chest pain, palpitations and/or decreased tolerance to physical activity. Psychological difficulties associated with this diagnosis stem from patients ́ perceiving the deformity as a disability and causing them to avoid activities with an exposed chest (e. g. swimming). For a long time, the only available type of treatment was a surgical correction. An important part of the therapy is rehabilitation aimed at correcting the body posture by strengthening chest and back muscles as well as breathing exercises. In the last 15 years there has been an increase in the use of a conservative treatment using the vacuum bell. Although conclusive results based on long-term supporting evidence are lacking, the disponible studies demonstrate vacuum bell treatment is a safe option for pectus excavatum with minimal complications.
- Klíčová slova
- vacuum bell,
- MeSH
- dítě MeSH
- fyzioterapie (techniky) MeSH
- hrudník vpáčený * rehabilitace terapie MeSH
- konzervativní terapie * MeSH
- lidé MeSH
- vakuum MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- lidé MeSH
Cieľ: Novorodenecký pneumotorax sa najčastejšie vyskytuje ako komplikácia prebiehajúceho pľúcneho ochorenia a/alebo poskytnutej ventilačnej podpory. Pneumotorax môže vzniknúť aj spontánne počas prvých nádychov po narodení. Cieľom práce bolo stanoviť incidenciu, rizikové faktory a následné komplikácie pneumotoraxu u novorodencov hospitalizovaných na JIS Neonatologickej kliniky JLF UK a UN Martin. Metodika: Retrospektívnou štúdiou boli analyzovaní novorodenci hospitalizovaní na neonatologickej JIS UN v Martine v období január 2010 – marec 2017. Model logistickej regresie bol použitý na stanovenie predikcie vzniku pneumotoraxu podľa známych rizikových faktorov pre novorodencov rozdelených podľa gestačného veku do troch skupín. Pomocou logistickej regresie bol rovnako analyzovaný vzťah medzi vznikom pneumotoraxu a mortalitou, výskytom bronchopulmonálnej dysplázie a intraventrikulárneho krvácania. Výsledky: Do štúdie bolo zaradených 1962 novorodencov, z nich 421 (21,4 %) bolo narodených <32. gestačnom týždni (g.t.), 824 (41,9 %) narodených v 32.–36. g.t. a 717 (36,5 %) narodených v ≥ 37. g.t. Celková incidencia pneumotoraxu za sledované obdobie bola 3,0 % s najvyšším výskytom v skupine extrémne a ťažko nezrelých novorodencov (4,7 %). Štatisticky významné rizikové faktory boli v skupine novorodencov <32 g.t., použitie surfaktantu a umelá pľúcna ventilácia ako forma iniciálnej ventilačnej podpory, v 32.–36. g.t. to bola diagnostikovaná pľúcna patológia, včasná infekcia, podanie surfaktantu a umelá pľúcna ventilácia, a pre novorodencov narodených ≥37 g.t. použitie CPAP. Vo všetkých troch skupinách bolo rizikovým faktorom narodenie mimo perinatologické centrum. U novorodencov extrémne a ťažko nezrelých bol pneumotorax spojený so zvýšenou mortalitou bez ovplyvnenia výskytu bronchopulmonálnej dysplázie a intraventrikulárneho krvácania. Záver: Najvyššia incidencia pneumotoraxu bola zaznamenaná v skupine extrémne a ťažko nezrelých novorodencov, kde bola opísaná aj zvýšená pneumotoraxom asociovaná mortalita. Zistené rizikové faktory boli pre jednotlivé vekové skupiny takmer zhodné.
Objective: Neonatal pneumothorax occurs as a common complication of underlying pulmonary disease or/and ventilatory support. Pneumothorax can also develop at the onset of respiration. The aim of the study was to establish rate, risk factors and outcome of neonates with pneumothorax hospitalized in Neonatal Intensive Care Unit of University Hospital Martin. Methods: Retrospective analysis was used to evaluate newborns admitted to Neonatal Intensive Care Unit University Hospital Martin from January 2010 to March 2017. Model of logistic regression was used for prediction of pneumothorax according to common risk factors in neonates divided according to gestation age in tree groups. Using logistic regression, we analyzed the relationship between the onset of pneumothorax and increased mortality, the incidence of bronchopulmonary dysplasia and intraventricular bleeding. Results: The study included 1962 newborns of which 421 (21.4%) were born <32 weeks GA, 824 (41.9%) were born in 32–36 weeks GA. and 717 (36.5%) were born in ≥37 weeks GA. The overall incidence of pneumothorax over follow up period was 3.0%, with the highest incidence of pneumothorax in the group of extremely and immature neonates 4.7%. Statistically significant risk factors were in the neonate group <32 week GA use of surfactant and artificial pulmonary ventilation as a form of initial ventilatory support, in 32–36 week GA diagnosed pulmonary pathology, early infection, surfactant administration and artificial lung ventilation, for newborns born ≥37 weeks GA use CPAP. In all three groups, the risk factor was birth outside the perinatal center. In early preterm neonates the pneumothorax was associated with increased mortality without affecting the incidence of bronchopulmonary dysplasia and intraventricular bleeding. Conclusion: The highest incidence of pneumothorax was observed in early preterm neonates. The identified statistically significant risk factors were almost similar for each gestational week. The identified risk factors were almost identical for each age group.
- MeSH
- hrudní chirurgické výkony metody MeSH
- iatrogenní nemoci MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- perforace jícnu * chirurgie diagnostické zobrazování etiologie patologie MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- polytrauma etiologie patologie MeSH
- tracheomalacie * chirurgie etiologie patologie MeSH
- tracheostomie škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Termín hemangióm sa všeobecne používa na pomenovanie veľkého množstva vazoformatívnych tumorov. Avšak pravé hemangió-my sú nádory z mäkkých tkanív charakterizované rýchlou proliferačnou fázou buniek endotelu v skorom detstve s následnou pomalou involúciou až takmer do úplného vymiznutia. Môžu byť súčasťou viacerých syndrómov. Len malá časť hemangiómov, ktorá ohrozuje pacienta vznikom komplikácií, vyžaduje určitý druh liečby. U ostatných postačuje sledovanie dynamiky rastu v pravidelných časových intervaloch. Terapeutický manažment sa riadi typom lézie, dynamikou jej rastu, lokalizáciou a veľkosťou, ohraničením, vekom a pridruženými ochoreniami dieťaťa. Dôležitý je aj kozmetický efekt a zachovanie funkčnosti. Liečbu rozdeľujeme na medikamentóznu a invazívnu. Pri farmakoterapii sa najčastejšie využívajú kortikoidy a betablokátory. Invazívna liečba zahŕňa chirurgický výkon a embolizáciu. Niektorí pacienti vyžadujú kombinovanú liečbu. Autori sa v článku podrobnejšie venujú embolizačnej liečbe detských hemangiómov a prezentujú svoje skúsenosti s endovaskulárnym ošetrením hemangiómov v detskom veku.
The term hemangioma has traditionaly been applied to a variety of vascular lesions. True hemangiomas are the soft tissue tumors with the rapid proliferative phase of the endothelial cells in early childhood. This phase is followed by spontaneous slow involution. Vasoformative tumors can be associated with certain syndromes. Only small part of the patients – especially those with alarming hemangiomas – needs some kind of treatment. But most hemangiomas require no therapy only with close observation over their lifecycle. Therapeutical management depends on the type, on the localisation and on the volume of the lesion, on the age and on the comorbidity of the patient. It depends on the growth pattern of lesion too. Medical (beta-blockers, corticosteroids) and invasive options (surgery, embolotherapy) are available for the treatment of complicated hemangiomas. The treatment of hemangiomas is often complex and involves multiple therapeutic options. This article is concerned on the embolotherapy and the author’s experiences with it.
Hirschsprungova choroba je najčastejšia vrodená anomália motility čreva, spôsobená abnormálnym usporiadaním črevného nervového systému. Charakterizovaná je absenciou nervových ganglií (aganglionózou) prevážne v distálnej časti čreva na variabilne dlhom úseku. Črevo je schopné vykonávať peristaltické pohyby, a tak zabezpečiť pasáž črevného obsahu, len po úplnej kolonizácii progenitorovými bunkami nervového tkaniva počas embryonálneho vývinu. Črevný nervový systém zároveň monitoruje obsah lúmenu čreva, koordinuje proces delenia epitelových buniek, riadi transport vody a elektrolytov cez sliznicu a reguluje prietok krvi stenou čreva. Vývin črevného nervového systému je podmienený vycestovaním multipotentných buniek z neurálnej lišty do základu čreva. Bunky neurálnej lišty migrujú počas embryonálneho obdobia vývinu od základov zadného mozgu do celého čreva, následne proliferujú a diferencujú sa na širokú paletu nervových aj neurogliových buniek. Cieľom práce je priniesť prehľad súčasných poznatkov o genéze tráviacej rúry so zameraním na vývin a funkciu črevného nervového systému vo vzťahu k Hirschsprungovej chorobe. Poukazujeme najmä na genetické príčiny, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v patogenéze tejto vrodenej anomálie.
The most common congenital intestinal neuron dysplasia Hirschsprung´s disease is defined by a spatially patterned deficit of enteric neurons mostly confined to the distal parts of intestine. The enteric nervous system, the system of neurons and supporting cells located within the wall of the gut, is essential for normal gastrointestinal functions, e.g. regulation of motility, secretion and blood flow through the gut. Neurons and supporting cells are embryological derived from two regions of neural crest. Neural crest cells undergo extensive migration, proliferation, differentiation and survival during the development of gut to form a functional enteric nervous system. The aim of this current review is to summarize recent advances in the understanding of the early deve-lopment of gut focused on development of enteric nervous system, and concentrates on mechanisms of development of Hirschsprung´s disease.
- MeSH
- crista neuralis MeSH
- embryonální vývoj MeSH
- gastrointestinální motilita MeSH
- Hirschsprungova nemoc * dějiny genetika patologie MeSH
- intersticiální Cajalovy buňky MeSH
- lidé MeSH
- neurony MeSH
- střeva cytologie MeSH
- střevní nervový systém * MeSH
- střevní sliznice MeSH
- vrozené vady etiologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
