Krvácanie z dolnej časti gastrointestinálneho traktu (LGIB) je náhla príhoda brušná, definovaná ako krvácanie z tráviaceho traktu distálne od Treitzovho ligamenta. Prezentovaná je kazuistika pacienta opakovane hospitalizovaného pre recidivujúce LGIB. Pacient podstúpil gastrofibroskopické vyšetrenie, kolonoskopické vyšetrenie a kapsulovú endoskopiu, bez úspešnosti lokalizácie krvácania. Scintigrafické vyšetrenie a vyšetrenie počítačovou tomografiou podobne lokalizovali zdroj krvácania do terminálneho ilea, pričom počítačová tomografia poukázala na cievnu malformáciu v tejto lokalite. Cestou laparotómie bola vykonaná resekcia 120 cm terminálneho ilea s následnou rekonštrukciou tráviaceho traktu. Po operácii nebola zaznamenaná recidíva krvácania. Pacienti s LGIB tvoria asi 0,5 % z akútnych hospitalizácii na chirurgických oddeleniach. Po stabilizácii stavu pacienta, vylúčení krvácania z hornej časti tráviaceho traktu a rýchlej príprave hrubého čreva väčšina autorov doporučuje vykonanie urgentnej kolonoskopie. Pri neúspešnosti je ďalej doporučovaná angiografia, pri incipientnom opakovanom krvácaní, najmä z jejúna a ilea, kapsulová endoskopia, prípadne dvojbalónová endoskopia. Konzervatívna terapia je dostačujúca u viac ako dvoch tretín pacientov a u časti pacientov je možná intervencia počas endoskopie. Chirurgická intervencia s resekčným výkonom tráviacej trubice je vykonávaná u menej ako 17 % pacientov. Urgentný chirurgický výkon s resekciou čreva je nutný len u 4,7 % pacientov. Všetky diagnostické aj terapeutické intervencie pri LGIB majú jednoznačne vyššiu výťažnosť a mali by byť realizované v štádiu akútneho krvácania.
Lower gastrointestinal tract bleeding (LGIB) is the acute abdomen, defined as gastrointestinal tract bleeding under the ligament of Treitz. We present the case report of patient iteratively hospitalized because of repeated LGIB. There were performed gastrofibroscopy, colonoscopy and capsule endoscopy, without the bleeding localization. Scintigraphy and computer tomography showed the origin of bleeding in terminal small intestine; the computer tomography diagnosed the arteriovenous malformation in this area. During laparotomy the resection of 120 cm of terminal small intestine was performed with end-to-end anastomosis. The recurrence of bleeding was not diagnosed. LGIB takes about 0.5% of acute hospitalization at surgery departments. After the stabilization of vital functions, the exclusion of the upper gastrointestinal tract bleeding and fast gastrointestinal tract preparation, the urgent colonoscopy is recommended. In case of nonsuccesfulle colonoscopy, the most of authors recommend angiography, capsule endoscopy and double-balloon endoscopy. The conservative management is adequate in more than 2/3 of patients; in part of them the intervention during colonoscopy is possible. Surgical intervention with gastrointestinal tract resection is performed in less than 17% of patients. The urgent surgery is needed in 4.7% of patients. All the diagnostic and curative interventions have greater success and should be performed during the acute bleeding.
Úvod: Chirurgická liečba chronickej pankreatitídy je indikovaná zvyčajne u pacientov s neutíchajúcou bolesťou, prítomnými komplikáciami ochorenia a podozrením na malignitu. Resekcie pankreasu pri ťažkej forme chronickej pankreatitídy sú bezpečnou metódou liečby s dobrými pooperačnými výsledkami. Materiál a metódy: Na I. chirurgickej klinike LF UPJŠ a FNLP v Košiciach bol v období od 1. 1. 1996 do 31. 12. 2005 vykonaný resekčný výkon pankreasu pre chronickú pankreatitídu u 65 pacientov. Po operácii sú pacienti pravidelne sledovaný v hepatopankreatobiliárnej poradni, prvá kontrola po 30 dňoch od operácie a ďalšie v polročných intervaloch. U pacientov bola sledovaná kvalita života po resekčnom výkone pankreasu, nutnosť užívanie analgetík, schopnosť opakovane sa zaradiť do zamenstnania, opakované hospitalizácie, stupeň závažnosti diabetes mellitus, nárast telesnej hmotnosti a BMI. Výsledky: Vyhodnotení boli 44 pacienti, piati pacienti umreli a šestnásť pacientov sa napriek opakovaným predvolaniam na pravidelné kontroly do poradne nedostavili. U pacientov bol zaznamenaný ústup bolestí v 93 %, nárast BMI v 80 %, schopnosť opakovane sa zaradiť do zamestnania u 77 %. Pacientov bez nutnosti užívania analgetík bolo 61 % a bez opakovanej hospitalizácie 91 %. Záver: U väčšiny pacientov s chronickou pankreatitídou po resekčnom výkone dochádza k ústupu ťažkostí, ako aj komplikácií spojených s rehospitalizáciou a nutnosťou operácie, pacienti sú schopní vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu. Klesá potreba užívania analgetík, stúpa telesná hmotnosť a BM.
Introduction: Surgical therapy for chronic pancreatitis is reserved for patients with intractable abdominal pain, complications of the disease, or suspected underlying carcinoma. For patients suffered from severe chronic pancreatitis, pancreatic resection can be performed safety with good postoperative results. Material and Methods: Between January 1996 and December 2005, the findings for 65 patients, suffer from chronic pancreatitis were analyzed in this retrospective trial at the I. Department of Surgery University Hospital FN LP in Košice. There were investigated quality of life after pancreatic resection, using of analgetic medication, the presence of endocrine insufficiency, degree of pain relief, working ability, increase weight and BMI. Results: There were investigated 44 patients, 5 patients died and 16 patients were lost to follow-up. There were pain relief in 93%, increase of BMI in 80%, working ability in 77%. Patients with no analgetic medication were in 61%, patients without readmission to hospital were in 91%. Conclusion: After pancreatic resection, in majority of patients were presented improvement of quality of life, decrease incidence of readmission and reoperation, increase ability to return work, decrease using of analgetics, increase weight and BMI.
