JavaScript NENÍ povolen !

Úvod: Prevalencia a fenotyp astmy sa v rámci rôznych populácií líšia. Za najvýznamnejší rizikový faktor pre vývoj bronchiálnej astmy sa všeobecne považuje atopia, ktorú definujeme ako prítomnosť IgE proti potravinovým a inhalačným alergénom. Informácie o astme a alergickej senzibilizácii u detí predškolského veku z regiónu strednej Európy sú len sporadické. Metódy: Longitudinálna kohortová štúdia v rokoch 2002–2008 u 230 detí z dvoch environmentálne odlišných regiónov Slovenska, sledovaných od narodenia do 5. roku života. Počas vyšetrení v 18. mesiaci, 3 rokoch a 5 rokoch sa zisťovala prítomnosť symptómov opakovaného pískania na hrudníku, lekárom diagnostikovanej astmy a prítomnosť IgE protilátok proti najčastejším potravinovým a inhalačným alergénom. Súčasne sa sledovala prítomnosť najvýznamnejších rizikových faktorov pre astmu a alergiu pomocou dotazníkov. Výsledky: Anamnéza opakovaných príznakov pískania na hrudníku bola pozitívna najčastejšie v 3. roku, u 13,8 % detí. Percento detí s diagnózou astmy stúpalo do 5. roka, kedy bola frekvencia 7,2 %.Medzi dvomi sledovanými regiónmi sa nezistil štatisticky významný rozdiel v príznakoch pískania ani v diagnóze astmy. Senzibilizácia na potravinové alergény dosiahla vrchol u detí v 3. roku života (15,7 %), senzibilizácia na inhalačné alergény bola najvyššia v 5. roku. V Bratislave sa v 5. roku zistila senzibilizácia na inhalačné alergény u 16,9 % detí, v Starej Ľubovni u 6,7 % detí (p = 0,046). Jediným nezávislýmrizikovýmfaktorompre diagnózu astmy bol počet respiračných infekcií v 5. roku (p = 0,027; aOR 1,49; 95% KI 1,0–2,1). Nezávislým rizikovým faktorom pre alergickú senzibilizáciu na inhalačné alergény bola senzibilizácia na potravinové alergény (p = 0,003; aOR = 9,5; 95% KI 2,1–42,4). K štatistickej významnosti sa blížil ochranný účinok dojčenia a kontakt s hospodárskymi zvieratami. Prítomnosť senzibilizácie na inhalačné alergény u 5-ročných detí s astmou sa zistil v 27,3 % prípadov. Záver: Astma u detí predškolského veku bola v našej štúdii z väčšej miery spojená s infekciami dýchacích ciest. Nezistili sme rozdiely v prevalencii v dvoch environmentálne odlišných regiónoch Slovenska. Senzibilizácia na inhalačné alergény bola u 5-ročných detí dvojnásobne vyššia v Bratislave ako v Starej Ľubovni.

Background: Prevalence and phenotype of asthma vary among different populations. In general, the atopy is considered to be themost significant risk factor for asthma. Atopy is defined as a presence of IgE against food and inhalant allergens. Information about asthma and allergic sensitization in preschool children from Central European region is sporadic. Methods: Longitudinal cohort study in years 2002–2008 of 230 children from two environmentally different regions of Slovakia followed from birth to 5th year of life. During the follow-up visits at 18th month, 3rd year and 5th year the symptoms of repeated chest wheezing, physician diagnosed asthma and levels of IgE against most frequent food and inhalant allergens were examined. Concurrently we examined the most important risk factors for asthma and allergy. Results: History of repeated symptoms of chest wheezing was most frequent at 3rd year, in 13.8% of children. Percentage of children with physician diagnosed asthma increased until 5th year, when the frequency was 7.2%. No statistically significant differences in wheezing and/or asthma were found between the two regions. Sensitization to food allergens peaked at year 3 (15.7%), sensitization to inhalant allergens was highest at year 5. Sensitization to inhalant allergens reached 16.9 % in Bratislava (industrial region), compared to 6.9 % in Stará Lubovňa (rural region; p=0.046). The only independent risk factor for asthma diagnosis at 5th year was the rate of respiratory infections at 5th year (p=0.027; aOR 1.49; 95% CI 1.0–2.1). The independent risk factor for sensitization against inhalant allergens was sensitization to food allergens (p=0.003; aOR=9.5; 95% CI 2.1–42.4). Protective effect of farming and breast feeding was close to significance. Sensitization against inhalant allergens in 5 year old children with diagnosed asthma has reached 27.3%. Conclusion: In children of pre-school age, asthma was mostly connected to respiratory infections. There were no differences between rural and industrial regions of Slovakia. Sensitization rate against inhalant allergens in 5 year old children from industrial region doubled the rate in rural region.

MeSH
alergeny škodlivé účinky MeSH
alergie diagnóza etiologie prevence a kontrola MeSH
anamnéza MeSH
bronchiální astma diagnóza etiologie prevence a kontrola MeSH
dítě MeSH
fenotyp MeSH
financování organizované MeSH
imunoglobulin E analýza diagnostické užití krev MeSH
infekce dýchací soustavy imunologie komplikace MeSH
interpretace statistických dat MeSH
kohortové studie MeSH
kojenec MeSH
kojení statistika a číselné údaje MeSH
lidé MeSH
longitudinální studie MeSH
potravinová alergie diagnóza imunologie komplikace MeSH
předškolní dítě MeSH
prevalence MeSH
prospektivní studie MeSH
průzkumy a dotazníky MeSH
rizikové faktory MeSH
Check Tag
dítě MeSH
kojenec MeSH
lidé MeSH
mužské pohlaví MeSH
předškolní dítě MeSH
ženské pohlaví MeSH
Geografické názvy
Slovenská republika MeSH

Abstrakt

Rizikové faktory bronchiálnej astmy u detí do 5. roku života
[Risk factors for bronchial asthma in children up to five years of age]

Československá pediatrie. 2009 ; 64 (11) : 554-555.

Medvik
Zdroj

Slovenský pediatrický kongres. 2009 ; 64 (11) : 554-555.

Medvik
Zdroj

Publikační typ
abstrakty MeSH

Článek online

Výskyt a rizikové faktory alergických ochorení u detí predškolského veku v priemyselnom a vidieckom regióne Slovenska
[Prevalence and Risk Factors of Allergic Diseases in Preschool Children from Industrial and Rural Region of Slovak Republic]

Československá pediatrie. 2008 ; 63 (12) : 668-676.

Medvik
Zdroj

Úvod: Viaceré štúdie zistili rozdielnu prevalenciu alergických ochorení v mestských a vidieckych oblastiach. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť výskyt alergických ochorení u detí predškolského veku v priemyselnom a vidieckom regióne Slovenska a preskúmať vplyv regionálnych faktorov na vznik a manifestáciu alergie. Metódy: Súbor tvorilo 226 detí z dvoch regiónov Slovenska – Bratislavy (n = 86) a Sniny (n = 140). Deti boli sledované od narodenia v rozsiahlej kohortovej epidemiologickej štúdii. Deti boli každoročne klinicky vyšetrené a dotazníkmi sa získavali údaje o expozícii rizikovým a protektívnym faktorom vývoja alergie. Vo veku 5 rokov sa na základe vyšetrenia regionálnym alergológom stanovil výskyt alergického ochorenia (astmy, atopického ekzému a alergickej nádchy) a štatisticky sa analyzovali rozdiely v predchádzajúcej expozícii sledovaným faktorom medzi skupinou alergických a nealergických detí. Výsledky: Výskyt alergických ochorení u 5-ročných detí bol 17,7 %. Medzi regiónmi autori zistili štatisticky významný rozdiel v celkovom výskyte alergických ochorení (Bratislava 24,4 % vs. Snina 13,6 %; p <0,05). V regióne Sniny pozorovali signifikantne častejšie chovanie hospodárskych zvierat ako v Bratislave. Alergici celého súboru mali menší kontakt s hospodárskymi zvieratami ako nealergici. Multivariačnou logistickou regresiou autori identifikovali 3 nezávislé faktory spojené s rizikom alergie: chovanie hospodárskych zvierat (OR = 0,33; 95% KI 0,09–0,97), pozitívnu rodinnú anamnézu alergie (OR = 2,5; 95% KI 1,25–5,0) a konzumáciu kravského mlieka pred ukončeným 4. mesiacom veku dieťaťa (OR = 1,11; 95% KI 1,0–1,25). Záver: Výsledky štúdie preukázali, že kontakt s hospodárskymi zvieratami vo včasnom detstve je nezávislým protektívnym faktorom pre vývoj alergie u detí vo veku 5 rokov a mohol by vysvetľovať rozdielny výskyt alergických ochorení medzi priemyselným a vidieckym regiónom.

Introduction: Various studies revealed different prevalence of allergic diseases in industrial and rural regions. Objective of this study was to measure the prevalence of allergic diseases in a cohort of preschool children from industrial and rural region of Slovak Republic and to investigate the influence of regional factors on the development and manifestation of allergy. Methods: The study population consisted of 226 children from two regions of Slovak Republic – industrial Bratislava (n=86) and rural Snina (n=140). Children were followed-up from birth within a large epidemiological study. Children were clinically examined every year and their parents were interviewed with questionnaires focusing on exposure to risk and protective factors of allergy. Children were classified as allergic if they had ever been diagnosed as having asthma or eczema or allergic rhinitis. At the age of five the prevalence of allergic diseases in the cohort was measured and statistical analysis of risk factors between allergic and non-allergic children was performed. Results: The prevalence of allergic diseases in 5-years old children was 17.7%. There was statistically significant difference in the overall prevalence of allergic diseases between the region of Bratislava and Snina (24.4% vs. 13.6%; p<0.05). Farm animals were raised significantly more frequent in the families of children from Snina as compared with Bratislava. Allergic children of the whole cohort and in both regions individually had less contact with farm animals as non-allergic. Multivariate logistic analyses identified three independent risk factors of allergic disease: contact with farm animals (OR=0.8; 95% KI= 0.09–0.97), family history of allergy of first degree relatives (OR=2.5; 95% KI=1.25–5.0) and introduction of cow milk before the age of 4 months (p=0.03; OR=1.11; 95% KI=1.0–1.25). Conclusion: Contact with farm animals was protective for the development of allergic diseases in children at the age of five years. It could explain different prevalence of allergic diseases between industrial and rural region.