- Klíčová slova
- psychosociální podpora, vztahy mezi porodní asistentkou a rodičkou, provázející osoba u porodu,
- MeSH
- adaptace psychologická MeSH
- komunikace MeSH
- porod psychologie MeSH
- porodní asistentky MeSH
- psychický stres MeSH
- sociální opora MeSH
- vztahy mezi ošetřovatelkou a pacientem MeSH
- ženy MeSH
1. vydání 109 stran : ilustrace ; 21 cm
Publikace se zaměřuje na respektující péči během porodu. Určeno odborné veřejnosti.
- MeSH
- matky MeSH
- peripartální období MeSH
- porod MeSH
- porodnické ošetřovatelství MeSH
- uznání MeSH
- vedení porodu MeSH
- zapojení pacienta MeSH
- Publikační typ
- monografie MeSH
- Konspekt
- Gynekologie. Porodnictví
- NLK Obory
- gynekologie a porodnictví
- ošetřovatelství
Úvod: K zabezpečeniu spokojnosti žien počas pôrodu je významné zo strany zdravotníkov klásť dôraz na psychosociálne faktory. Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť spokojnosť žien so starostlivosťou počas pôrodu vzhľadom na psychosociálne faktory. Metódy: Bol použitý dotazník psychosociálnej klímy pôrodnice KLI-P, zameraný na zisťovanie spokojnosti žien so starostlivosťou počas pôrodu vzhľadom na psychosociálne faktory, pričom sa hodnotila: ústretovosť a empatia pôrodných asistentiek (F1), lekárov (F2), nadradenosť a nedostatok záujmu (F3), fyzické pohodlie a služby (F4), kontrola rodičky a podiel na rozhodovaní (F5) a podávanie informácií (F6). Vzorku respondentov tvorilo 360 žien, 0-1 rok po prirodzenom pôrode (priemerná doba od pôrodu: 6,22 ± 3,64 SD mesiacov). Na analýzu získaných údajov sa použila deskriptívna štatistika. Výsledky: Najväčšia nespokojnosť v FI a F2 sa preukázala s emočnou podporou (nespokojnosť na úrovni 30 % zo strany pôrodných asistentiek a 29,72 % zo strany lekárov), v F3 s neosobným prístupom pôrodných asistentiek ako aj lekárov (nespokojnosť na úrovni 29,72 %), v F4 s dispozíciou relaxačných pomôcok (nespokojnosť na úrovni 32,05 %), v F5 s možnosťou zvoliť si pôrodnú polohu (nespokojnosť na úrovni 79,72 %), v F6 s množstvom poskytovaných informácií (nespokojnosť na úrovni 68,05 %). Záver: Zlepšovanie kvality pôrodnej starostlivosti si vyžaduje posilnenie postavenia rodičiek v systéme poskytovania pôrodníckej starostlivosti ako aj zlepšovanie psychosociálnych kompetencií pôrodných asistentiek. Starostlivosť zo strany pôrodných asistentiek by mala zahŕňať fyzické, emocionálne, sociálne, duchovné a psychologické aspekty.
Introduction: To ensure the best satisfaction of women during labor is important from the side of healthcare professionals to place emphasis on the psychosocial factors . Objective: The aim of the study was to determine the satisfaction of women with care during childbirth with respect to psychosocial factors. Methods: The KLI-P maternal psychosocial climate questionnaire was used to measure the satisfaction of women with care during childbirth and satisfaction with psychosocial factors, and were evaluated: (1) helpfulness and empathy of midwives (F1), doctors (F2), superiority and lack of interest (F3), physical comfort and services (F4), maternity control and decision-making (F5), reporting (F6). The sample of respondents consisted of 360 women 0-1 years after natural birth (average time from birth: 6.22 ± 3.64 SD months). Descriptive statistics were used to analyze the obtained data. Results: The greatest dissatisfaction in FI and F2 with emotional support (dissatisfaction at the level of 30% by midwives and 29.72% by doctors), in F3 with impersonal approach to midwives as well as doctors (dissatisfaction at the level of 29.72% ), in F4 with the disposition of relaxation aids (dissatisfaction at the level of 32.05%), in F5 with with the possibility to choose the birth position (dissatisfaction at the level of 79.72%), in F6 with number of available information (dissatisfaction at the level of 68.05 %). Conclusion: Improving the quality of midwifery requires strengthening the position of women in the midwifery care system as well as improving the psychosocial competences of midwives. Midwifery care should be include physical, emotional, social, spiritual and psychological aspects.
- Klíčová slova
- psychosociální faktrory,
- MeSH
- porod MeSH
- porodnické ošetřovatelství MeSH
- spokojenost pacientů MeSH
- ženy MeSH
Cieľom príspevku je poukázať na význam fyzickej aktivity, jej vhodnosť, kontraindikácie. Fyzická aktivita počas fyziologického tehotenstva je nielen bezpečná pre matku a plod, ale aj zlepšuje kľúčové výsledky v tehotenstve. Má význam pre fyzické a psychické zdravie žien, pre priebeh tehotenstva, pôrodu ako aj pre dieťa. Napriek jej preukázanom význame, štúdie zaznamenávajú zvyšujúci sa výskyt fyzickej nečinnosti tehotných žien. Dôležitú úlohu v tejto oblasti môžu zohrať pôrodné asistentky správnou informovanosťou, motiváciou, podporou a vedením.
The aim of the paper is to point out the importance of physical activity, its suitability, contraindications. Physical activity during physiological pregnancy is not only safe for the mother and fetus, but also improves key pregnancy outcomes. It is important for women's physical and mental health, for the course of pregnancy and childbirth as well as for the child. Despite its proven importance, studies report an increasing incidence of physical inactivity in pregnant women. Midwives can play an important role in this area by providing the right information, motivation, support and guidance.
1. vydání 99 stran : ilustrace ; 24 cm
Publikace se zaměřuje na kojení a na koncept sebeúčinnosti pro úspěšné kojení.
- MeSH
- fyziologie výživy kojenců MeSH
- kojení MeSH
- sebeuplatnění MeSH
- zdraví kojenců MeSH
- zdraví matek MeSH
- Publikační typ
- monografie MeSH
Pôrodná asistentka (PA) je v rámci svojho vzdelania pripravená poskytovať zdravotnú starostlivosť o ženu počas tehotenstva, pôrodu aj postnatálneho obdobia. Predpokladaný nedostatok pracovnej sily, slabá motivácia pre voľbu profesie pôrodnej asistentky na Slovensku môže mať vážne dopady na starostlivosť o ženu. Zdá sa, že táto skutočnosť je ovplyvnená viacerými faktormi. Aby pôrodné asistentky mohli plniť svoju profesionálnu úlohu, musia byť splnomocnené a nadobudnúť autonómiu pri práci. Cieľom štúdie bolo posúdiť vnímanie postavenia pôrodných asistentiek v spoločnosti na Slovensku. Štúdie sa zúčastnilo 354 pôrodných asistentiek (vo veku 18-49 rokov). Na zber údajov bol použitý dotazník (PEMS - Revised) pre účely skúmania Empowermentu (sila postavenia profesie), ktorý sme následne vyhodnotili pomocou deskriptívnej štatistiky, Mann- -Whitney U a Kruskal-Wallis testov (p<0,05). Cronbach alfa koeficient bol 0,83. V rámci porovnania jednotlivých subškál PEMS škály sa preukázalo, že pôrodné asistentky vnímajú ako najslabšiu oblasť Podporu od nadriadeného 3,25 (± 1,34) a Profesijné uznanie 3,27 (± 1,03). Tieto oblasti je na Slovensku potrebné výrazne zlepšiť zo strany ostatných zdravotníckych pracovníkov a dosiahnuť zlepšenie postavenia profesie pôrodnej asistentky v spoločnosti. Štúdia podporuje psychometrické vlastnosti PEMS-škály.
Midwives are educated to provide care for women during pregnancy, birth and the postnatal period. The expected midwifery workforce shortages and weak motivation for choosing the profession of midwife in Slovakia can have serious implications for the care of women. This fact seems to be influenced by several factors. In order to fulfil the professional role, midwives are to be empowered and gain autonomy at work. The aim of the study was to investigate the perception of the position of midwives in society in Slovakia. The research sample consisted of 354 midwives (aged 18-49). The PEMS – Revised questionnaire to examine empowerment in midwifery (the profession position strength) was used for data collection, which were subsequently evaluated using descriptive statistics, the Mann- -Whitney U and the Kruskal-Wallis tests (p <0.05). The Cronbach alpha coefficient was 0. 83. In the comparison of individual subscales of the PEMS scale, it was shown that midwives perceive Superior support 3.25 (± 1.34) and Professional recognition 3.27 (± 1.03) as the weakest areas. In Slovakia, it is necessary to significantly improve these areas as well as the position of the midwife profession in society. Our research study supports the psychometric properties of the PEMS-scale.
- Klíčová slova
- profesní uznání, podpora nadřízeného,
- MeSH
- klinické kompetence MeSH
- odborná způsobilost MeSH
- osobní autonomie MeSH
- porodní asistentky MeSH
- profesionální nezávislost MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
V dnešnej dobe prebiehajú častejšie diskusie o profesii pôrodnej asistentky (PA) v zmysle, aké je jej postavenie v spoločnosti, aké sú jej kompetencie. Cieľom štúdie bolo posúdiť vnímanie profesie pôrodnej asistentky z pohľadu slovenských žien. Príspevok prezentuje výsledky zistení v oblasti praxe, ktorú pôrodné asistentky poskytujú. Štúdie sa zúčastnilo 266 žien s priemerným vekom 32 (± 9,24). Na zber údajov bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý sme následne vyhodnotili pomocou deskriptívnej štatistiky, Mann - Whitney U a Kruskal - Wallis testov (p<0,05). Cronbach alfa koeficient bol 0,712. Výsledky preukázali, že ženy vnímajú prax pôrodných asistentiek skreslene. Viac ako polovica žien, 66,9 % (4,00 ± 1,08), si myslí, že vzdelanie PA a duly je rovnaké, pričom až 70 % žien (4,02 ± 1,12) vníma dulu ako zdravotníckeho pracovníka, čo nie je. Kompetenciu, že pôrodná asistentka môže realizovať aj prvé ošetrenie novorodenca vníma len 36,8 % (2,51 ± 1,30). Vnímanie profesie PA z pohľadu žien na Slovensku v oblasti praxe sa líši z hľadiska skúmaných premenných (výšky dosiahnutého vzdelania, územného rozdelenia SR a počtu pôrodov). Skreslené vnímanie praxe pôrodných asistentiek môže mať značný vplyv na postavenie, status profesie PA v spoločnosti, ako aj na motiváciu vykonávať danú profesiu, čo vnímame ako argument na podporu zlepšiť informovanosť a propagáciu danej profesie v povedomí žien a spoločnosti.
Nowadays, there are frequent discussions about the profession of midwives in terms of their position in society, what their competencies are, what they can and cannot do and how independent they should be. The aim of the study was to assess the perception of the midwife profession from the perspective of Slovak women. The research presents the results of findings in the field of practice provided by midwives. The study involved 266 women with a mean age of 32 (± 9.24). A self-designed questionnaire was used for data collection, which was subsequently evaluated using descriptive statistics, Mann-Whitney U and Kruskal-Wallis tests (p<0.05). The Cronbach's alpha coefficient was 0.712. The results showed that women had distortedly perceived the practice of midwives. More than half of women 66.9% (4.00 ± 1.08) had thought that the education of midwives and doula is the same, while up to 70% of women (4.02 ± 1.12) had perceived doula as a health worker, which is not true. Only 36.8% (2.51 ± 1.30) had perceived that a midwife can also perform the first treatment of newborns. The perception of the midwifery profession from the point of view of Slovak women in the field of practice differs in terms of the examined variables (level of education attained, territorial division of the Slovak Republic and number of births). Distorted perceptions of the midwifery practice can have a significant impact on the position, status of the midwifery profession in society as well as on the motivation to pursue the profession, which we perceive as an argument to support promotion of the midwifery profession in women's awareness as well as in society.
- MeSH
- porodní asistentky MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- veřejné mínění MeSH
- ženy MeSH
- zjišťování skupinových postojů MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Pôrod môže byť pre niektoré ženy mimoriadne stresujúca udalosť, pripomínajúca prežitú popôrodnú traumu, spĺňajúcu diagnostické kritéria posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD: Posttraumatic stress disorder). Cieľom štúdie práce bolo zistiť u žien po pôrode riziko PTSD a jeho súvislosti. Použili sme kvantitatívnu metódu – dotazník, doplnený škálou zameranou na zistenie príznakov PTSD. Štúdie sa zúčastnilo 225 žien (priemerný vek 29,64 ± 7,34 rokov; priemerná doba od pôrodu 2,74 ± 6,28 rokov), pričom zaraďovacím kritériom bola negatívna pôrodná skúsenosť z pôrodu. Na spracovanie získaných údajov z dotazníka sme použili deskriptívnu štatistiku. Riziko PTSD v súvislosti s pôrodom sa celkovo prejavilo u 3,56 % žien. Najčastejšími príznakmi PTSD po pôrode boli strach z opakovania sa negatívneho pôrodu (16,93 %), nepripomínanie si pôrodu (11,36 %) a pocit zdesenia pri spomienke na pôrod (10,91 %). Negatívna pôrodná skúsenosť u žien súvisela najčastejšie s komplikovaným pôrodom (25,37 %), so zlým prístupom zdravotníckych profesionálov (18,56 %) a s veľkou bolesťou (13,98 %). Výsledky poukazujú na skutočnosť, že negatívna skúsenosť z pôrodu a popôrodná trauma u žien súvisí s vplyvom negatívnych faktorov, ktoré môže pôrodná asistentka minimalizovať a svojim profesionálnym, individuálnym a empatickým prístupom im predchádzať.
Childbirth could be exceptionally stressful event, resembling experienced birth trauma, meeting the diagnostic criteria of post-traumatic stress disorder (PTSD). The aim of the study was to find out risk PTSD after childbirth and its context. The questionnaire- quantitative explorative method has been used and supplemented with the scale focused on finding PTSD symptoms. The study consisted of 225 women (mean age of 29,64 ± 7,34 years; mean period after childbirth of 2,74 ± 6,28 rokov) and the inclusion criteria was a negative birth experience. We have used a descriptive statistic to process gathered data from a questionnaire. The PTSD risk in relation to the parturition has been proved overall by 3,56% of women. The most frequent PTSD symptoms after the birth were fear from repeating the negative childbirth (16,93 %), not resembling a childbirth (11,36 %) and a feeling of panic while recalling the childbirth (10,91 %). Negative birth experience of women was mostly related to a complicated childbirth (25,37 %), to bad attitude of health care professionals (18,56 %) and to severe pain (13,98 %). The results pointed out facts that negative birth experience and birth trauma of women is related to the influence of negative factors, that could be minimized and prevented by a professional, individual, and empathetic attitude of a midwifery.
