Na ostatných dvoch kongresoch SKS v rokoch 2012 a 2013 som v sekcii pediatrickej kardiológie predniesol príspevky s obdobným tematickým zameraním, ako je názov tohto príspevku. Dňa 16. mája 2014 sa uskutočnila v Bratislave prezentácia knihy: Ako sa dá predchádzať chorobám srdca a ciev, ktorá vyšla vo vydavateľstve SAMEDI(1), pričom tomuto vzťahu som aj v tejto práci venoval pozornosť, nie však samostatnú kapitolu. Z redakčnej rady Kardiológie pre prax vyšiel návrh, aby som vzťah cholesterol a dieťa spracoval formou prehľadu aj pre tento časopis. V tejto súvislosti dovoľte mi v upravenej podobe odcitovať nositeľa Nobelovej ceny, prírodovedca a lekára Konráda Lorenza(2): „Čo sa hovorí, to nepočúvame, čo počúvame, tomu nerozumieme, čomu rozumieme, to neakceptujeme, čo akceptujeme, to nie sme schopní dodržiavať.“ Citát svedčí, že K. Lorenz nebol len etológom, ale aj výborným psychológom a vynikajúcim znalcom ľudskej povahy. Fenomén cholesterolu ako predobraz niečoho zdraviu neprospievajúceho ešte stále pretrváva. Početné práce potvrdili, že škodlivosť cholesterolu v potrave vôbec nezodpovedá starším predstavám. Osem rokov trvajúca prospektívna epidemiologická štúdia, v ktorej participovalo temer 118 000 probandov, potvrdila, že zvýšený konzum potravy s jedným z najvyšších zdrojov cholesterolu – slepačích vajec, vôbec nezvyšuje výskyt srdcovo-cievnych ochorení. Cholesterol a dieťa sú naviac v úplne inom garde. Rýchlorastúci detský organizmus si priamo vyžaduje zvýšený prísun cholesterolu. Najvyššiu mieru priamej závislosti vykazuje v tomto smere detský mozog. Najdokonalejšou výživou pre novorodenca je s určitosťou tá najprirodzenejšia – dojčenie materským mliekom. Dojčené deti sú bystrejšie, šikovnejšie, psychomotorický vývoj je lepší, netrpia na alergie, dojčené deti majú vyššie IQ, dosahujú vyššie vzdelanie, majú podstatne lepšiu imunitu. V materskom mlieku, oproti plnotučnému kravskému je koncentrácia cholesterolu 3-násobne vyššia. Deti cholesterol esenciálne potrebujú – to je citát z monografie doc. Jurkovičovej. Deficit cholesterolu v tej najdrsnejšej podobe predstavuje Smithov-Lemleyov-Opitzov syndróm (neschopnosť syntetizovať cholesterol v pečeni), ktorého dominantným znakom je závažná oligofrénia(1). Nahrádzať materské mlieko sójovým, kde nie je žiaden cholesterol a množstvo toxických látok, sa stáva doslova poškodzovaním. Pre deti je sója a sójové výrobky škodlivou a priamo nevhodnou potravinou.
In the latest two congresses SKS in 2012 and 2013 I presented two contributions in the section of paediatric cardiology with similar focus as the name of this article is. In Bratislava on 16 May 2014 there was the presentation of the book: How to prevent diseases of the heart and veins, which was published in the printing house SAMEDI(1), where I paid attention to this relation, but not a separate chapter. The body of editors for Cardiology for practice initiated the proposal to elaborate the relation cholesterol and a child in a form of a survey also for this journal. Within this context let me, in an adjusted form, cite the Nobel Prize winner, a natural scientist and doctor Konrad Lorenz(2): “What is said, we do not listen to, what we listen to, we do not understand, what we understand, we do not accept, what we accept, we are not able to keep.” The quotation shows that K. Lorenz was not just ethologist, but also an excellent psychologist and outstanding expert on human character. Phenomenon of cholesterol as a prototype of something what is not beneficial for the health still persists. Numerous works confirmed that harmfulness of cholesterol in food does not correspond with older concepts. Eight year persisting perspective epidemiological study, in which nearly 118,000 participants took part, confirmed that increased food consumption of one of the biggest sources of cholesterol – hen eggs, does not increase the incidence of cardiovascular diseases at all. Cholesterol and a child are in the completely opposite position. A quickly growing child organism directly acquires increased supply of cholesterol. The child brain shows highest rate of direct dependence in this sense. The most perfect nutrition for a newborn is surely the most natural one - breast feeding. Breastfed children are cleverer, more skilled, psychomotoric development is better, they do not suffer from allergies; breastfed children have higher IQ, they achieve higher education, and have significantly better immunity. In human milk, contrary to unskimmed cow’s milk the concentration of cholesterol is 3-times higher. Children need cholesterol inevitably - this is the citation from the monography by doc. Jurkovicova. Cholesterol deficit in the roughest form is presented by Smith- Lemli-Opitz syndrome (inability to synthesise cholesterol in the liver), the dominant sign of which is severe oligophrenia(1). To substitute human milk by soya milk, which is without any cholesterol and contains an amount of toxic substances is literally damaging. Soya and soya products are for children harmful and practically completely inappropriate food.
Artériovú hypertenziu nedefinujú príznaky a znaky, ale len „čísla“ hodnôt krvného tlaku (TK). Príznaky na začiatku ochorenia väčšinou chýbajú. Ich objavenie často signalizuje už poškodenie cieľových orgánov: mozgu, srdca a obličiek. Jedinou cestou na odhalenie, potvrdenie alebo vylúčenie hypertenzie je odmeranie TK. Krvný tlak u človeka po prvý raz odmeral vo Viedni r. 1880 Viktor Basch, sfygmomanometrom vlastnej konštrukcie. Scipione Riva-Rocci r. 1896 v Turíne nahradil komplikovane ovládaný elastický vak Baschovho sfygmomanometra nafukovacou manžetou z upravenej bicyklovej duše. Palpačné meranie systolického TK sa tak zjednodušilo a vďaka neurochirurgovi Harveyovi Cushingovi sa rozšírilo aj do USA. Ruský vojenský chirurg Nikolaj Sergejevič Korotkov r. 1905 doplnil Rivov-Rocciho tlakomer fonendoskopom na auskultáciu cievnych tónov. Hodnotil tak kvalitu kolaterálneho obehu pri vojnových poraneniach končatín. Možnosť využiť auskultáciu na meranie nielen systolického, ale aj diastolického TK navrhol prof. Michail Vladimirovič Janovskij, jeden z oponentov Korotkovovej dizertácie. Spôsob merania sa tak zavŕšil, ale nevyriešil sa zásadný problém: aké hodnoty TK sú „normálne“? Americké životné poisťovne už r. 1917 na základe vlastných štatistík upozorňovali na zvýšenú mortalitu pri systolickom TK nad 140 mmHg. Mortalita pri TK nad 170 mmHg už presahovala 200 %. Až po 63 rokoch, r. 1970, Framinghamská štúdia potvrdila závery poisťovní a označila vysoký TK za nezávislý rizikový faktor (RF). Neskôr sa preukázalo, že osamotený vysoký TK sa objavuje skôr výnimočne, oveľa častejšie sprevádza ďalšie RF. Jednou z najčastejších komorbidít je diabetes mellitus typu 2 (DM 2). Cieľové hodnoty TK u diabetikov s mikroalbuminúriou sa dostali na vôbec najnižšie odporúčané hodnoty: < 120/80 mmHg. Potvrdila sa priama prepojenosť vysokého TK a diabetu na úrovni obličkových funkcií. Dajú sa takéto odporúčané hodnoty TK dosiahnuť? Rozhoduje, ako TK normalizujeme alebo rozhodujú iba čísla, o koľko mmHg TK poklesol, úplne nezávisle od druhu použitých antihypertenzív?
Arterial hypertension is not defined by signs and symptoms but by „numbers“ of blood pressure (BP) values. Symptoms are usually missed at the beginning of the disease. Detection of them is theč signal of impairment of target organs: brain, heart and kidneys. The only way to detect, confirm or reject hypertension is to measure BP. Human blood pressure was measured for the first time by Victor Basch, by a sphygmomanometer of his own construction. In 1896 in Turin Scipione Riva-Rocci made up a complicated elastic sack of Basch´s sphygmomanometer by an inflatable sleeve made from processed bicycle air tube. Palpatory measurement of systolic BP got simple and thanks to the neurosurgeon Harvey Cushing it started to be used in the USA. In 1905 the Russian military surgeon Nikolaj Sergejevič Korotkov added stethoscope to Riva-Rocci´s pressure measuring equipment for auscultation of vascular tones. He evaluated quality of collateral circulation in war injuries of limbs. Professor Michail Vladimirovič Janovskij one of opponents of Korotkov´s dissertation suggested using auscultation to measure not only systolic BP but also diastolic BP. The way of BP measuring was found but the basic problem – what are „standard“ BP values? – was not. American life insurances in 1917 reminded, on basis of their own statistics, higher mortality in systolic BP over 140 mmHg. Mortality in BP more than 170 mmHg reached 200 %. After 63 years in 1970 Framingham study confirmed conclusions of life insurances and high blood pressure was defined as an independent, risk factor (RF). Later then it was approved that single high blood pressure is rare and it more frequently accompanies further RF. One of commonest co-morbities is type 2 diabetes mellitus (DM2). Target values of BP in diabetic patients with microalbuminuria are the lowest recommended values: < 120/80 mmHg. Direct connection of high BP and diabetes was confirmed at the level of renal functions. Can these recommended BP values be reached? Is restoring of BP to normal important or are the numbers crucial independently from the type of used antihypertensives?
Máloktorý medicínsky odbor prekonal toľko protirečivých, vzájomne si odporujúcich názorov, ako vzťah výživy a zdravia. Framinghamská srdcová štúdia pri svojom začiatku v r. 1948 označila za škodlivé: alkohol a čiernu kávu. Postupne sa v tejto prospektívnej epidemiologickej štúdii ako rizikové faktory potvrdili: fajčenie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, diabetes mellitus, nedostatok pohybu a obezita. Po 25. rokoch trvania tejto štúdie sa potvrdil priaznivý účinok mierneho pitia alkoholu. Po 60. rokoch sa preukázalo, že pitie čiernej kávy s kofeínom významne znižuje mortalitu na ICHS a všetky nepriaznivé účinky pripisované pitiu kávy spôsobuje aktívne, alebo pasívne fajčenie. Trvalo dlho, kým sa potvrdilo, že systematické nahradzovanie živočíšnych tukov rastlinnými, má škodlivé následky. Vitamín D3 nachádzajúci sa výlučne v živočíšnej potrave a syntetizujúci sa pôsobením slnečného UV žiarenia, sa stáva v širokej populácii významne deficitným. Deficit vitamínu D3 spôsobuje nielen pandémiu osteoporózy u detí, zároveň je nezávislým KVS rizikovým faktorom. Koncom 20. storočia sa spresnila etiopatogenéza Smithovho-Lemliho-Opitzovho malformačného syndrómu (SLOS) charakterizovaného kraniofaciálnymi abnormalitami, nápadne vysokou hladinou prekurzorov cholesterolu a následkom jeho deficitnej biosyntézy nízkou plazmatickou koncentráciou cholesterolu. SLOS potvrdzuje, že plazmatickú koncentráciu cholesterolu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje jeho biosyntéza, a nie jeho príjem potravou. Premena vaječného žĺtka na prostriedok upevňujúci zdravie je toho dôsledkom.
Few medical disciplines have overcome so many contradictory opinions as relation of food and health. In 1948 the Framingham heart study indicated alcohol and coffee as unhealthy. Gradually this prospective epidemiological study confirmed further risk factors: smoking, high blood pressure, higher level of cholesterol, diabetes mellitus, lack of physical activity and obesity. After 25 years this study confirmed favorable effect of moderate alcohol drinking. After 60 years the study revealed that caffeinated coffee drinking can significantly lower mortality of coronary artery disease and all adverse effects assigned to coffee drinking are actually caused by active or passive smoking. It took long time till it was confirmed that systematic substitution of animal fat by plant fat is detrimental to health. Vitamin D3 found exclusively in animal food and synthesized after exposure to UV radiation is significantly deficient in large population. Vitamin D3 deficit can cause not only pandemy of osteoporosis even in children, but it is also an independent cardiovascular risk factor. At the end of the 20th century the etiopathogenesis of Smith-Lemli-Opitz sy (SLOS) was specified characterized by craniofacial abnormalities, remarkably high level of precursors of cholesterol and its low biosynthesis resulting in low plasmatic concentration of cholesterol. SLOS confirms that plasmatic concentration of cholesterol significantly influences its biosynthesis and not its intake by food. Change of egg yolk to health supporting means is the result of it.
Žijeme v čase poznačenom fenoménom globalizácie. Rozšíril sa nevhodný spôsob života, nevhodné stravovacie návyky, progresívne klesá fyzická aktivita. Kardiovaskulárne ochorenia sa stávajú znakom doby. Pozoruhodnosťou zostáva, že sa medzi európskymi krajinami doteraz udržali rozdiely, znamenajúce, že potenciál kardiovaskulárnej rizikovosti je v niektorých krajinách nižší. Jednotiacim znakom týchto krajín sú práve stravovacie zvyklosti a behaviorálne charakteristiky. Žiaľ, Slovensko k týmto krajinám nepatrí. Hypertenzia, dyslipoproteinémie a fajčenie potvrdené ako hlavné rizikové faktory, platia u nás v celom rozsahu a so všetkou naliehavosťou. Kontrolované klinické štúdie potvrdili v etiopatogenéze aterosklerózy kľúčový význam oxidovanej forme LDL – cholesterolu. Znižovaním LDL-cholesterolu v prípade tzv. „normálnych“ hodnôt sa preukázal jednoznačný prospech. Znižovaním LDL-cholesterolu sa pri liečbe hypertenzie potvrdil signifikantne vyšší kardiovaskulárny prospech. Tieto skutočnosti viedli r. 2004 k úprave odporúčaných hodnôt LDL cholesterolu v programe NCEP ATP III u vysokorizikových pacientov na hodnotu: < 1,8 mmol/l. Dosiahnuť novú cieľovú hladinu LDL-cholesterolu bez razantných úprav životosprávy a stravovacích zvyklostí je prakticky nemožné. Európska srdcová sieť predložila európskym krajinám veľmi jednoduchý program úpravy spôsobu života a stravovacích zvyklostí. K jeho realizácii sú nevyhnutné úpravy legislatívy, časť sa však dá realizovať okamžite. Napokon nezabúdajme, prístup k zdraviu prospešným potravinám je súčasťou všeobecnej deklarácie ľudských práv.
We live in the time of globalisation.People have bad eating habbits, they live more comfortale life with less physical activities. The occurance of cardiovascular diseases increases though there are some differences among European countries related to different eating habbits and behavioural characteristics The main risk factors in Slovakia are hypertension, dyslipoproteinaemia and smoking. Controlled clinical studies have confirmed the key role of LDL cholesterol in etiopathogenesis of atherosclerosis. Lowering of LDL cholesterol level in hypertension therapy has brought significantly higher cardiovascular benefit. These findings lead in 2004 to the revision of guidelines of LDL cholesterol levels in the program NCEP ATP III in high risk patients to < 1,8 mmol/l. To reach a new target LDL cholesterol level is virtually impossible without striking change of diet and eating habbits in general. A very simple program of way of life and eating habbits change has been proposed by European Heart Network, however, a new legislature is needed for its realisation in our country. Attitude to healthy food is implemented to general human rights decôaration, the fact, which we have to remember.
48 s.
- MeSH
- infarkt myokardu MeSH
- Publikační typ
- populární práce MeSH
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- NLK Obory
- kardiologie
- MeSH
- kardiovaskulární nemoci epidemiologie etiologie mortalita MeSH
- krysa rodu rattus MeSH
- modely nemocí na zvířatech MeSH
- oxidativní fosforylace MeSH
- sladká voda analýza MeSH
- srdeční mitochondrie MeSH
- ubichinon analýza MeSH
- vitamin E analýza MeSH
- zvířata MeSH
- Check Tag
- krysa rodu rattus MeSH
- zvířata MeSH
