JavaScript NENÍ povolen !

* Zobrazit nápovědu

10 záznamů v Medvik Filtry

Článek

Izoenzýmy adenozíndeaminázy v diferenciálnej diagnostike tuberkulóznej pleuritídy
[Isoenzymes of adenosine deaminase in the differential diagnosis of tuberculous pleurisy]

Studia pneumologica et phtiseologica. 2002 ; Roč. 62 (č. 5) : s. 166-171.

ISSN 0371-2222
Medvik
Zdroj

Význam vyšetrovania adenozíndeaminázy v pleurálnom výpotku (pADA) v diagnostike tuberkulóznej pleuritídy je dnes už známy. K správnej interpretácii zvýšenej hodnoty pADA, resp. zvýšeniu špecificity je potrebné doplniť vyšetrenie izoenzýmov (ADA1 a ADA2). Vo výpotkoch tuberkulóznej (TB) etiológie dominuje izoenzým ADA2. v práci bola stanovovaná aktivita pADA2 a pomer pADA2/pADA v súbore 81pacientov s hodnotou pADA nad 100 nkat/1. Súbor tvorilo 45 pacientov s TB, 6 malígnych, 6 zápalových výpotkov a 24 empyémov. Priemerná hodnota pADA2 bola v skupine TB signifikantne vyššia než v skupine parapneumonických výpotkov a empyémov (153,49 ± 43,60, resp. 69,23 ± 17,07 a 119,21 ± 97,61 nkat/l), menej signifikantný rozdiel bol v porovnani s malígnymi výpotkami (164,43 ± 223,80, p = 0,013). Senzitivita vyšetrenia 0,91, špecificita 0,64, pozitívna prediktívna hodnota (PPH) 0,76, negativna prediktivna hodnota (NPH) 0,85. Priemerná hodnota pADA2/pADA bola u TB signifikantne vyššia v porovnaní so všetkými ostatnými skupinami (84,31 ± 7,92, verzus 49,51 ±24,27, 42,47 ± 14,55 a 33,53 ± 17,3). Senzitivita vyšetrenia pADA2/pADA 0,98, špecificita 0,94, PPH 96 %, NPH 97 %. Autori záverom konštatujú excelentný prínos vyšetrenia izoenzýmu pADA2 v diagnostike TB pleuritídy, pričom výpovednejšlm parametrom než stanovenie absolútnej hodnoty pADA2 je stanovenie pomeru pADA2/pADA. Ak je zvýšená hladina pADA, možno vyšetrením pADA2 od TB oďdiferencovať empyémy, parapneumonické výpotky a väčšinu malígnych výpotkov. Výpovedná hodnota tohto vyšetrenia je vyššia ako u ostatných bežne využívaných konvenčných metód.

It is fairly well known that testing of adenosine deaminase in the pleural effusion (pADA) is very important for the diagnosis of tuberculous pleurisy. In order to correctly interpret higher pADA values and/or higher specificity it is necessary to investigate also the isoenzymes (ADAl and ADA2). The isoenzyme ADA2 predominates in the effusions of tuberculous etiology. In our study we have determined ADA2 activitiy and the ratio pADA2/pADA in a group of 81 patients with pADA values over 100 nkat/l. In the group were 45 TBC patients, 6 malignant, 6 inflammatory effusions and 24 empyemas. The mean pADA2 value was in the TBC group significantly higher than in the group of parapneumonic effusions and empyemas (153.49 ± 43.60 OR 69.23 ± 17.07 AND 119.21 ± 97.61 nkat/l); in the case of malignant effusions this difference was less significant (164.43 ± 223.80, p = 0.013). Sensitivity of the test 0.91, specificity 0.64, positive predictive value (PPV) 0.76, negative predictive value (NPV) 0.85. The mean values of pADA2/pADA was in TBC signigicantly higher than in all the other groups (84.3117.92 as against 49.51 ± 24.27, 42.47 ± 14.55 and 33.53 ± 17.3). Sensitivity of the pADA2/pADA test - 0.98, specificity 0.94, PPV 96%. NPV 97%. The authors' conclusion - the investigation of the isoenzyme pADA2 in the diagnosis of tuberculous pleurisy is highly useful; a parameter more important than the actual determination of the absolute value of pADA2 is the determination of the ratio pADA2/pADA. In cases with a higher pADA level, the pADA2 test may help differentiate TBC from empyemas, parapneumonic effusions and most malignant effusions. The objective value of this test is higher than with other currently used conventional methods.

Článek

Lyzozým v pleurálnom výpotku - význam vyšetrovania v diferenciálnej diagnostike tuberkulózy
[Lysozyme in pleural effusions - the meaning of determining in the differential diagnosis of tuberculosis]

Studia pneumologica et phtiseologica. 1999 ; Roč. 59 (č. 3) : s. 120-123.

ISSN 0371-2222
Medvik
Zdroj

Autori vyšetrovali lyzozým v pleurálnom výpotku v súbore 101 pacientov s rôznou diagnózou: tuberkulóáza (18), pleuropneumónia (21), empyém (10), malígne ochorenie (38), systémové ochorenie (3), transsudát a iná etiológia (1 l). Priemerná hodnota lyzozýmu bola v skupine tuberkulózy signifikantne vyššia ako v skupine pleuropneumónie, malígnych výpotkov a v skupine transsndátov a výpotkov inej etiológie (45,88 ± 23,98 versus 8,5 ± 7.11, 6,23 ± 11,70 a 3,3 ± 2,61 μg/ml, P < 0,001), ale signifikantne sa nelíšila od priemernej hodnoty v skupine empyémov a systémových ochorení (64,40 ± 24,89 a 30,63 ± 17,86 μg/ml). V skupine tuberkulózy zaznamenali nízku hodnotu len jedenkrát. Senzitivita vyšetrenia bola 94,4 %, špecifickosť 95,7 %. Okrem empyémov a systémových ochorení, ktoré sme pri hodnotení špecifickosti vylúčili, bol falošne pozitívny výsledok v troch prípadoch. Súčasne hodnotili koreláciu vyšetrenia lyzozýmu s vyšetrením adenozíndeaminázy. Zistili signifikantnú koreláciu obidvoch parametrov (k = 0,83, p < 0,01), avšak zvýšenie validity pri súčasnom použití obidvoch vyšetrovaných parametrov nepotvrdili. Zo záverov vyplýva, že stanovenie lyzozýmu v pleurálnom výpotku predstavuje rýchlu a pohodlnú vyšetrovaciu metódu s vysokou senzitivitou, ktorá je prinosom v diferenciálnej diagnostike tuberkulózy.

Authors determined lysozyme in pleural effusions in a group of 101 patients with various diagnoses: tuberculosis (18), pleuropneumonia (21), empyema (10), malignant diseases (38), systemic disease (3), transsudate and other diseases (1 1). The mean value of lysozyme was in the group of tuberculosis significantly higher than in the groups o pleuropneumonia, malignant effusions and in the group of transudates and effusion of other ethiology (45,88 ± 23,98, versus 8,5 ±7,1, 6,23 ± 11,70 and 3,3 ± 2,61 μg/ml, p < 0,001), but did not differ significantly from the mean values in the group of empyema and systemic diseases (64,40 ± 24,89 and 30,63 ± 17,86 μg/ml). In the group of tuberculosis they observed low value only in one case. The sensitivity was 94,4 %, and the specificity 95,7 %. Excluding the group of empyema and systemic disease, false negative value was found in three cases. Authors evaluated the correlation between determination of lysozyme and adenosindeaminase. They found a significant correlation of both parameters (r = 0,83, p < 0,01). Using simultaneously both parameters, the validity of determinations was not higher. In conclusion authors states, that the determination of lysozyme in pleural effusion is a quick and comfortable method with high sensitivity and is a contribution in the differential diagnosis of tuberculosis.

Článek

Postavenie chinolónov v liečbe tuberkulózy
[Role of chinolons in tuberculosis therapy]

Studia pneumologica et phtiseologica. 1997 ; Roč. 57 (č. 4) : s. 174-178.

ISSN 0371-2222
Medvik
Zdroj

Autori retrospektívne zhodnotili súbor 32 pacientov s tuberkulózou plúc vyvolanou kmeňom Mycobacterium tuberculosis humanum, ktorým sa podával ofloxacín v kombinácii s antituberkulotikami. Indikáciou na podávanie ofloxacínu bola v 2323 prípadoch preexistujúca kontraindikácia aplikácie niektorých antituberkulotík, výskyt nežiadúcich účinkov alebo ich kombinácia a v 9 prípadoch rezistencia na antituberkulotiká sama alebo v kombinácii s vyššie uvedenými dôvodmi. Efekt liečby sa hodnotil podľa konverzie spúta (97 %), rtg regresie (94 %) a dalšieho vývoja ochorenia (recidíva v 6,5 %, relaps v 6.5 %). Akvirovaná rezistencia sa zistila len v 1 prípade u polyrezistentného chronika. Autori uvádzajú veľmi dobrú toleranciu lieku s nízkym výskytom nežiadúcich účinkov (6,3 %). V diskusii porovnávajú antibakteriálne a farmakokinetické vlastnosti ofloxacínu a ciprofloxacínu s antituberkulotikami a uvádzajú výsledky klinických pozorovaní.

Authors retrospectively evaluate a group of 32 patients, managed with ofloxacin in combination with antituberculotic drugs in the treatment of tuberculosis, caused by species of Mycobacterium tuberculosis humanum. Indications for giving ofloxacin were: pre-existing contraindication for administration of some kind of antituberculotic drugs (23 cases), evidence of side effects or their combination and in 9 cases resistance against the antituberculotic drugs only or in combination with the aboveve mentioned reasons. Authors evaluated the effect of treatment according to the sputum conversion (97 %), X-ray picture regression (94 %) and further course of the disease (recidivation and relapse, both in 6.5 %). Acquired drug-resistance was observed only in one case in polyresistant chronic patient. Authors refer about a very good tolerance of the drug and a low incidence of side effects (6.3 %). Authors compare antibacterial and pharmacokinetic properties of ofloxacin and ciprofloxacin with antituberculotic drugs and present the results of clinical observations.