V práci sme sa zamerali na problematiku pozitívnych a negatívnych životných udalostí u žiakov a vplyvu na ich duševné zdravie. Stanovili sme si viacero cieľov: Zistiť najčastejšie sa vyskytujúce pozitívne a negatívne životné udalosti u žiakov, zistiť najčastejšie sa vyskytujúce pozitívne a negatívne životné udalosti u žiakov v závislosti od pohlavia a zistiť vzťah medzi životnými udalosťami, subjektívnou pohodou a sebaúctou žiakov. Výskum bol realizovaný na základných školách a osemročnom gymnáziu v žilinskom regióne. Do výskumu bolo zaradených 406 žiakov šiestych a siedmych ročníkov. Priemerný vek žiakov bol 12,4 roka. Z výskumných nástrojov sme použili inventár životných udalostí (LEI), dotazník subjektívnej pohody (GHQ 12) a škálu sebaúcty podľa Rosenberga (SeS). Potvrdili sa signifikantné rozdiely v miere subjektívnej pohody a sebaúcty v závislosti od počtu prežitých pozitívnych a negatívnych udalostí. Za najčastejšiu pozitívnu udalosť žiaci označili "Páčili sa mi sviatočné udalosti v našej rodine" (92,36 %) a medzi najčastejšie označovanú negatívnu udalosť patrila "Nedarilo sa mi v niektorom predmete" (68,97 %). Z medzipohlavných rozdielov sa signifikantné rozdiely zistili v štyroch pozitívnych a v dvoch negatívnych udalostiach. Výsledky nám potvrdzujú dôležitosť skúmania životných udalostí, subjektívnej pohody a sebaúcty, ktoré môže pomôcť k vhodnej podpore duševného zdravia v rámci verejného zdravotníctva.

The thesis has focused on the issue of positive and negative life events of pupils and their impact on their mental health. Several goals have been defined: to ascertain the most frequently occurring positive and negative life events of pupils as a whole, and as dependent on gender and to discover the relationship between life events, general health and self-respect amongst these subjects. This survey was conducted in elementary schools and at an octennial grammar school in the Žilina Region. A total of 406 sixth and seventh grade pupils were involved in the survey. The average age of pupils was 12.4 years. Life Events Inventory (LEI), General Health Questionnaire (GHQ 12) and Self-respect Scale (SeS) according to Rosenberg were used as research tools. Significant distinctions in rates of general health and self-respect depending on the number of experienced positive and negative events were confirmed. The option "I enjoyed holiday events in our family"(92.36%) was identified as the most positive life event whilst the sentence "I was unsuccessful in a school subject"(68.97%) was marked as the most negative event by pupils. Significant gender distinctions were discovered in four positive and two negative events. Outcomes have confirmed the importance of researching life events, general health and self-respect in order to contribute to suitable promotion of mental health in the public health system.

• MeSH
• dítě * MeSH
• duševní zdraví * MeSH
• interpersonální vztahy MeSH
• lidé MeSH
• mladiství * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• rozložení podle pohlaví MeSH
• sebepojetí MeSH
• sebezhodnocení (psychologie) MeSH
• školy statistika a číselné údaje   MeSH
• statistika jako téma MeSH
• životní změny * MeSH
• Check Tag
• dítě * MeSH
• lidé MeSH
• mladiství * MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Cieľom štúdie bolo zistiť rozdiely v duševnom zdraví žiakov v meste a na vidieku. V prieskume domácej a zahraničnej literatúry sme nezaznamenali podobnú štúdiu, ale viaceré štúdie uvádzajú, že existujú rozdiely v duševnom zdraví a vo výskyte duševných porúch v meste a na vidieku hlavne v dospelej populácii. Viacerí autori uvádzajú, že je potrebné výskum rozšíriť, čo prispeje k objasneniu mnohých súvislostí. Našimi výsledkami chceme prispieť k rozšíreniu poznatkov v tejto oblasti. Výskum bol realizovaný na základných školách a osemročnom gymnáziu v žilinskom regióne. Do výskumu bolo zaradených 406 žiakov šiestych a siedmych ročníkov. Priemerný vek žiakov bol 12,4 roka. Na meranie miery duševného zdravia sa použil dotazník duševného zdravia (GHQ 12), škála emocionálnej rovnováhy (ABS), Rosenbergova škála sebahodnotenia − sebaúcty (SeS) a inventár životných udalostí (LEI). Súčasťou výskumných nástrojov bol formulár s demografickými údajmi, ktorý obsahoval vek, pohlavie, typ školy, ročník/trieda, typ rodiny, typ bývania a vzdelanie rodičov. Zo štatistických metód sa použil Mannov--Whitneyov test a chí-kvadrátový test. Zistil sa signifikantný rozdiel v škále emocionálnej rovnováhy, a to v pozitívnych emóciách, kde viac pozitívnych emócií označili žiaci žijúci v meste v porovnaní so žiakmi na vidieku.V ostatných položkách sa zaznamenal nesignifikantný rozdiel.

The aim of the study was to investigate the differences in mental health of pupils in urban and rural. We have not registered a similar study in the domestic and foreign literature sources, however, the several studies suggested that there were differences in the mental health and the prevalance of mental disorders in urban and rural, especially in the adult population. Several authors argue that it is necessary to expand this research which would help to clarify many causalities. We intend to contribute to the expansion of knowledge in this field with our results. The research was carried out at the primary and eight-grade grammar schools in the Žilina region (Slovak Republik). 406 pupils of 6th and 7th class have participated in the research. The average age of pupils was 12.4 years. The General Health Questionnaire (GHQ12), the Affect Balance Scale (ABS), the Rosenberg Self Esteem Scale (SeS) and the Live Event Inventory (LEI) were used in investigating the extent of mental healh. The Demographic data sheet including age, gender, type of school, year/grade, family type, type of living and education of parents was created as a part of research tools. Mann-Whitney and Chi Square test were applied as a statistical method. A significant difference was found in the Emotional Balance Scale, namely in the Positive Emotions, where the pupils living in urban marked more Positive Emotions in comparison with those living in rural. No significant difference was found in the remaining items.

• MeSH
• adaptace psychologická MeSH
• bydlení MeSH
• charakteristiky rodiny MeSH
• dítě MeSH
• duševní zdraví * statistika a číselné údaje   MeSH
• emoce MeSH
• kohortové studie MeSH
• lidé MeSH
• městské obyvatelstvo statistika a číselné údaje   MeSH
• neparametrická statistika MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• psychologické testy statistika a číselné údaje   MeSH
• rozdělení chí kvadrát MeSH
• sebezhodnocení (psychologie) MeSH
• školy MeSH
• sociální prostředí MeSH
• socioekonomické faktory MeSH
• společenská třída MeSH
• testování osobnosti MeSH
• venkovské obyvatelstvo statistika a číselné údaje   MeSH
• zdraví ve městech * statistika a číselné údaje   MeSH
• zdraví venkovských oblastí * statistika a číselné údaje   MeSH
• životní změny MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH

Cieľom štúdie bolo zistiť a porovnať mieru duševného zdravia (subjektívnej pohody, emocionálnej rovnováhy, sebaúcty a životných udalostí) u žiakov na základných školách v závislosti od pohlavia, typu školy, ročníkov a typu rodiny. Výskum bol realizovaný na základných školách a 8-ročnom gymnáziu v žilinskom regióne. Do výskumu bolo zaradených 406 žiakov 6-tych a 7-mych ročníkov. Priemerný vek žiakov bol 12,4 roka. Na meranie miery duševného zdravia sme použili dotazník subjektívnej pohody (GHQ 12), škálu emocionálnej rovnováhy (ABS), škálu sebaúcty podľa Rosenberga (SeS) a inventár životných udalostí (LEI). Súčasťou výskumných nástrojov bol vytvorený formulár s demografickými údajmi, ktorý obsahoval vek, pohlavie, typ školy, ročník/trieda, typ rodiny, typ bývania a vzdelanie rodičov. Zo štatistických metód sa použil Mann-Whitney test a chí-kvadrátový test. Porovnanie podľa vybraných sociodemografických ukazovateľov prinieslo signifikantné rozdiely. U dievčat sa zistilo v porovnaní s chlapcami signifikantne vyššie priemerné skóre v dotazníku subjektívnej pohody, v subškále negatívnych emócií a v inventári negatívnych životných udalostí. U chlapcov sa zaznamenalo signifikantne vyššie priemerné skóre v škále sebaúcty a v sumáre emocionálnej rovnováhy. U žiakov základných škôl sa zistilo signifikantne vyššie priemerné skóre v inventári negatívnych životných udalostí v porovnaní s ich rovesníkmi žiakmi 8-ročného gymnázia. Žiaci 8-ročného gymnázia mali signifikantne vyššie priemerné skóre v sumáre životných udalostí v porovnaní s ich rovesníkmi žiakmi základnej školy. U žiakov 6. ročníka sa zistilo signifikantne vyššie priemerné skóre v subškále pozitívnych emócií, v sumáre emocionálnej rovnováhy, v inventári pozitívnych životných udalostí a v sumáre životných udalostí. U žiakov 7. ročníka sa zistilo signifikantne vyššie priemerné skóre v dotazníku subjektívnej pohody. U žiakov z úplnej rodiny sa zistilo signifikantne vyššie priemerné skóre v inventári pozitívnych životných udalostí a v sumáre životných udalostí. Žiaci z neúplnej rodiny mali signifikantne vyššie priemerné skóre v inventári negatívnych životných udalostí.

The aim of the study was to investigate and compare the extent of mental health (well-being, emotional balance, self-esteem and life events) of primary school pupils in terms of gender, type of school, grade and family type. The research was carried out at primary schools and an 8-grade grammar school in Zilina region. 406 pupils of 6th and 7th grades were surveyed. The average age of pupils was 12.4 years. The General Health Questionnaire (GHQ 12), the Affect Balance Scale (ABS), the Life Event Inventory (LEI) and the Rosenberg Self Esteem Scale (SeS) were used in investigating the extent of mental health. The Demographic data sheet including age, gender, type of school, year/grade, family type, type of living, education of parents was created as a part of the research tools. Mann-Whitney and Chi-Square test were applied as our statistical methods. A comparison of the selected socio-demographic indicators showed significant differences. The girls reached significantly higher scores over boys in the General Health Questionnaire, in the Sub-Scale of Negative Emotions as well as in the Negative Life Event Inventory. The boys reached significantly higher scores in the Self-Esteem Scale and in the Emotional Balance Summary in comparison with the girls. The primary school pupils marked a significantly higher score in the Negative Life Event Inventory in comparison with peers in the 8-grade grammar school. The 8-grade grammar school pupils showed a significantly higher average scores in the Life Event Summary in comparison with primary school peers. The 6th grade pupils marked significantly higher average scores in the sub-scale of positive emotions, in the Emotional Balance Summary, in the Positive Life Event Inventory and in the Life Event Summary. The 7th grade pupils showed a significantly higher average score in The General Health Questionnaire. Pupils from complete families marked significantly higher average scores in the Positive Life Event Inventory and in the Life Event Summary. Pupils from incomplete families showed a significantly higher average score in the Negative Life Event Inventory.

• MeSH
• dítě MeSH
• duševní zdraví klasifikace   statistika a číselné údaje   MeSH
• epidemiologické faktory MeSH
• financování organizované MeSH
• lidé MeSH
• psychologické testy statistika a číselné údaje   MeSH
• školy MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• srovnávací studie MeSH
• Geografické názvy
• Slovenská republika MeSH