V čase prebiehajúcej koronavírusovej pandémie sa často stretávame s pacientmi s covid pozitivitou a závažným nálezom na koronárnych tepnách. Problémoví sú najmä pacienti, ktorí vyžadujú kardiochirurgickú liečbu. U týchto pacientov je dôležitá multidisciplinárna diskusia s posúdením únosnosti operačného výkonu a zvážením najvhodnejšieho prístupu vzhľadom na vyššie mortalitné riziko operačnej liečby. V práci prezentujeme prípad vysokorizikovej covid pozitívnej symptomatickej pacientky s akútnym koronárnym syndrómom, s kritickým kalcifikovaným postihnutím hlavného kmeňa ľavej koronárnej tepny. Pacientka bola nevhodná na kardiochirurgickú liečbu a bola riešená perkutánnou koronárnou intervenciou s použitím ľavokomorovej mechanickej podpory a intravaskulárnej litotripsie.
At the time of the ongoing coronavirus pandemic, we are encountering patients who are Covid-19 positive and have severe coronary artery disease. Patients requiring cardiac surgery are particularly challenging. A multidisciplinary discussion aimed at assessing surgery tolerability and considering the most appropriate approach is important given the higher risk of surgical mortality. We report a case of a high-risk Covid-19 positive symptomatic female patient with an acute coronary syndrome and a critical calcified stenosis of the main stem of the left coronary artery. This patient was not suitable for cardiac surgery and she underwent a percutaneous coronary intervention using a left ventricular mechanical support system and intravascular lithotripsy.
- MeSH
- akutní koronární syndrom chirurgie MeSH
- COVID-19 komplikace MeSH
- komorbidita MeSH
- koronární angioplastika * metody MeSH
- laserová litotripse metody MeSH
- lidé MeSH
- rizikové faktory MeSH
- senioři MeSH
- vaskulární kalcifikace chirurgie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Včasná reperfúzna terapia pri infarkte myokardu s eleváciou ST (STEMI) je najúčinnejšou liečebnou metódou. Napriek skorej reperfúznej terapii však u významného počtu pacientov nedochádza k normálnej perfúzii srdcového tkaniva napriek otvoreniu uzavretej koronárnej tepny. Tento jav je známy ako noflow fenomén a jeho liečba dodnes zostáva problematická. Prítomnosť noflow fenoménu predstavuje komplikáciu s nepriaznivou prognózou. Noflow môže vyústiť do zlého hojenia infarktového ložiska so zhoršenou remodeláciou ľavej komory, čím sa zvyšuje riziko závažných nežiaducich srdcových príhod, vrátane kongestívneho zlyhania srdca a smrti. V našej kazuistike popisujeme 58-ročného pacienta s kardiogénnym šokom na podklade akútneho infarktu myokardu, s rozvojom noflow po perkutánnej koronárnej intervencii (PCI), ktorý bol úspešne liečený intrakoronárnym adrenalínom.
Early reperfusion therapy in ST elevation myocardial infraction (STEMI) has been consistently shown to improve outcome. Despite early reperfusion therapy it has been reported that in a significant number of pa- tients cardiac tissue fails to perfuse normally despite opening of the occluded coronary vessel. This is known as noflow phenomenon and today remains an elusive therapeutic target. The presence of noflow is a serious prognostic sign. Noflow can result in poor healing of the infarct and adverse left ventricular remodeling, increasing the risk of major adverse cardiac events, including congestive heart failure and death. In our case we describe a 58-year-old patient with cardiogenic shock due to acute myocardial infarction, with the presence of noflow after percutaneous coronary intervention (PCI), successfully treated with intracoronary epinephrine. Kľúčové slová: Akútny infarkt myokardu Intrakoronárny adrenalín Noflow fenomén Perkutánna koronárna intervencia
Problematika gastroezofágového refluxu (GER) u detí je v súčasnosti široko a hlboko diskutovaná, pretože sa zistilo, že GER sa vyskytuje v detskej populácii častejšie, ako sa predpokladalo a súvisí s viacerými inými patologickými stavmi, ako sa pôvodne myslelo. Autori v prehľadnom článku poukazujú na súvislosť GER a recidivujúcich respiračných ochorení, astmy a uvádzajú novozistené súvislosti GER a iných ochorení (defekty skloviny, zápal stredného ucha). Stručne predstavujú v súčasnosti používané diagnostické metodiky. V kapitole venovanej liečbe GER je uvedený stupňovitý prístup, ktorý je založený najmä na závažnosti symptómov a zahŕňa nefarmakologický manažment, farmakologickú a chirurgickú liečbu. Autori uvádzajú indikácie, komplikácie, výhody a nevýhody jednotlivých operačných techník.
Questions of gastro-esophageal reflux (GER) in children have been recently discussed because of its high occurrence in children. Authors suggest the causality of GER and recurrent respiratory diseases, asthma and other diseases (enamel defects, otitis). They present currently used diagnostic methodology. Gradual approach based on severity of symptoms and comprising non pharmacological and pharmacological management together with surgical treatment is presented in the chapter dealing with therapy. The authors suggest indications, complications, advantages and disadvantages of particular operational techniques.
