Cieľ práce: Popísať prípad ischemickej náhlej cievnej mozgovej príhody u tehotnej pacientky a poukázať na úspešnú liečbu trombolýzou v gravidite. Typ štúdie: Kazuistika. Názov a sídlo pracoviska: Gynekologicko-pôrodnícka klinika, Neurologické oddelenie, Fakultná nemocnica Trenčín; Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Slovensko Kazuistika: Prezentovaný je prípad tehotnej pacientky s náhlou cievnou mozgovou príhodou v 34. týždni gravidity bez známej etiológie. Dokumentovaný je postup diagnostiky a liečby náhlej cievnej mozgovej príhody v gravidite, aj s následnou diferenciálne diagnostickou rozvahou na objasnenie jej etiológie. Pacientka porodila spontánne zdravé dieťa na konci 37. týždňa gravidity. Záver: Tento prípad zdôrazňuje raritný výskyt cievnej mozgovej príhody v gravidite. Hoci štandardizovaný postup pri diagnostike a liečbe cievnej mozgovej príhody v gravidite neexistuje, je treba zvážiť aj podanie intravenóznej trombolytickej liečby.
Objective: To present a case of acute ischemic stroke in a pregnant patient and to describe a successful treatment by intravenous thrombolysis in pregnancy. Design: Case report. Setting: Department of Obstetrics and Gynecology, Department of Neurology, Hospital Trenčín, Faculty of Healthcare, Alexander Dubček University of Trenčín, Slovakia. Case report: We report a case of a pregnant woman with acute ischemic stroke of unknown etiology at 34. week of pregnancy. We describe diagnostic algorithm and application of treatment regimen, followed by evaluation of differential diagnosis to clarify the etiology of the stroke. The patient gave birth to a healthy baby per vias naturales at 37th week of pregnancy. Conclusion: This case highlights the rare occurrence of stroke in pregnancy. The intravenous thrombolytic therapy should be considered, although standard treatment guidelines in pregnancy do not exist.
- MeSH
- cévní mozková příhoda * terapie MeSH
- dospělí MeSH
- kardiovaskulární komplikace v těhotenství MeSH
- komplikace těhotenství * MeSH
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- trombolytická terapie metody MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
We present a rare case of malignant rhabdoid tumor (ovarian small cell carcinoma of hypercalcemic type) in a 24-year-old female with fulminant course. Clinically, hypercalcemia was not found at the time of primary diagnosis. However, it appeared later during the course of tumor progression. Histologically, the tumor showed classical features of small cell carcinoma of hypercalcemic type. Therapy included radical surgery with adjuvant chemotherapy. Despite this intensive therapy, the disease recurred and the patient died 10 months after the diagnosis. We discuss the diagnosis and therapy of this tumor, as well as its recent classification as malignant rhabdoid tumor.
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
V práci je prezentovaný aktuálny pohľad na indikáciu a prognózu perimortálneho cisárskeho rezu z hľadiska matky i nenarodeného plodu. Je zdôraznená nutnosť rýchleho a rozhodného konania. Perimortálny cisársky rez indikovaný od 20. týždňa tehotnosti primárne zlepšuje šancu na prežitie matky a od obdobia viability plodu i šance na prežitie dieťaťa. Je diskutovaná technika operácie a niektoré etické otázky spojené s touto emočne náročnou operáciou.
The paper presents a current view of the indication and prognosis of perimortem caesarean delivery in terms of both the mother and unborn foetus. The need for rapid and decisive action is greatly highlighted here. The perimortem caesarean section indicated from the 20th week of pregnancy primarily improves the chances of survival for the mother and from the age of viability it also improves the chances of survival for the foetus. The procedure technique and certain ethical issues connected with this emotionally demanding operation are being discussed in this paper.
- MeSH
- C-reaktivní protein * diagnostické užití MeSH
- komplikace porodu MeSH
- kontrola infekce * MeSH
- lidé MeSH
- nemoci novorozenců * prevence a kontrola MeSH
- novorozenec MeSH
- počet leukocytů * MeSH
- předčasný odtok plodové vody * MeSH
- předčasný porod MeSH
- těhotenství MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- komentáře MeSH
Spektrum gastrointestinálnych ochorení je u tehotných rovnaké ako u netehotnej populácie. Incidencia závažných ochorení gastrointestinálneho traktu nie je v tehotnosti zvýšená, je však ovplyvnená diagnostika ochorení a liečba musí zohľadňovať vyvíjajúci sa plod a štádium gravidity. Článok sumarizuje aktuálny pohľad na diagnostiku, liečbu, prognózu a ovplyvnenie gravidity a pôrodu pri najčastejších ochoreniach gastrointestinálneho traktu.
The spectrum of gastrointestinal diseases occurs with the same pattern in pregnant women as in the non-pregnant population. The incidence rate of serious gastrointestinal tract diseases is not increased during pregnancy; however, disease diagnostics is affected and the selected treatment needs to consider the developing foetus and the particular stage of pregnancy. The article summarizes the current viewpoint on the diagnostics, treatment and prognosis of the most common gastrointestinal disorders occurring in pregnancy and how they affect the pregnancy and delivery course.
Cieľom retrospektívnej štúdie bolo vyhodnotiť incidenciu, komplikácie v tehotnosti a vedenie pôrodu u žien s epilepsiou na Gynekologicko-pôrodníckej klinike FN Trenčín v období rokov 2005 – 2011. V uvedenom období bolo z 10 023 pôrodov 40 u žien s epilepsiou. V gravidite sa u 2 žien vyskytol status epilepticus. Z tehotenských komplikácií bol zaznamenaný výskyt preeklampsie v 3 prípadoch a hypotrofia plodu sa potvrdila u 2 žien. U jednej ženy s epilepsiou sa diagnostikovala hepatopatia a u jednej gestačný diabetes mellitus a kardiomyopatia. Perinatálna mortalita bola 25 ‰. Vaginálne porodilo 28 žien (70 %) a 12 pacientok porodilo cisárskym rezom (30 %). Antiepileptická liečba ani druh epilepsie nemali zásadný vplyv na rozhodovanie o vedení pôrodu. Cisársky rez bol pre epilepsiu elektívne vykonaný v 3 prípadoch.
The aim of this retrospective study was to evaluate the incidence, complications during pregnancy and delivery management in women with epilepsy. The study was conducted at the Department of Obstetrics and Gynaecology in the General Hospital Trencin in the period 2005 – 2011. Within this particular period, 40 out of 10 023 deliveries occurred in women with epilepsy. Status epilepticus was observed in two cases during pregnancy. As far as pregnancy complications were concerned, 3 cases of preeclampsia were recorded overall and foetal hypotrophy was confirmed in 2 women. One woman was diagnosed with hepatopathy and a case of gestational diabetes mellitus and cardiomyopathy was recorded in one woman. Perinatal mortality was 25 ‰. 28 women delivered vaginally (70 %) and 12 patients underwent a Caesarean section (30 %). Antiepileptic treatment or type of epilepsy had no significant impact on deciding upon the management of each delivery case. Due to epilepsy, caesarean section was performed electively in 3 cases.
- MeSH
- akutní cholecystitida diagnóza komplikace terapie MeSH
- gastrointestinální nemoci klasifikace komplikace terapie MeSH
- HELLP syndrom etiologie patofyziologie terapie MeSH
- hyperemesis gravidarum etiologie terapie MeSH
- intrahepatální cholestáza etiologie patofyziologie terapie MeSH
- komplikace těhotenství * MeSH
- lidé MeSH
- nemoci jater komplikace MeSH
- nemoci trávicího systému * komplikace MeSH
- pankreatitida komplikace terapie MeSH
- těhotenství MeSH
- trávicí systém - fyziologické jevy MeSH
- virová hepatitida u lidí komplikace MeSH
- ztučnělá játra etiologie patofyziologie terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Ochorenia pečene, či už existujúce pred graviditou alebo vznikajúce počas nej, môžu mať nepriaznivý vplyv na priebeh tehotnosti. Aj samotná gravidita ovplyvnením metabolizmu a diagnostických i liečebných možností môže komplikovať priebeh pečeňového ochorenia. Pacientky s chronickými hepatopatiami majú často anovuláciu so sekundárnou amenorrhoe, preto aj gravidita býva zriedkavá. Úspešné gravidity s pôrodom zdravých detí boli popísané pri všetkých typoch chronického pečeňového ochorenia. Tehotnosť u pacientok s chronickými hepatálnymi ochoreniami však aj napriek zlepšenej prognóze treba považovať za rizikovú. V súčasnej dobe žiadne chronické hepatálne ochorenie nie je dôvodom na prerušenie tehotnosti.
Liver disease in pregnancy, whether preexisting before pregnancy or pregnancy-related, may have an adverse effect on perinatal outcome. The pregnancy itself can also influence liver diseases by its metabolic alterations and diagnostic and treatment possibilities. Pregnancy in patients with chronic liver diseases is rare because of frequent accompanying phenomena such as anovulation and amenorrhea. Uncomplicated pregnancies with healthy newborns have been reported in all types of chronic liver diseases. Despite improved prognosis, pregnancy in patients with chronic liver diseases should be considered as risky. Currently no chronic liver diseases in any stage is a medical indication to terminate the pregnancy.
Cieľ štúdie: Porovnanie užívania perorálnej hormonálnej antikoncepcie (HAK), nežiadúcich účinkov liečby a incidencie cholecystolitiázy u žien s anamnézou intrahepatálnej cholestázy gravidných (ICP) pred a po zavedení kyseliny ursodeoxycholovej (UDCA) do liečby. Typ štúdie: Epidemiologická regionálna. Názov a sídlo pracoviska: Gynekologicko-pôrodnícka klinika FN Trenčín. Metodika: Retrospektívna analýza 79 pôrodov s ICP v rokoch 1992–2004. Skupinu 1 tvorilo 36 žien, ktoré porodili v rokoch 1992–1996 a neboli liečené UDCA. Skupinu 2 tvorilo 43 žien, ktoré porodili v rokoch 1997–2004 a boli liečené UDCA v dávke 500–750 mg denne per os. V roku 2008 bol zaslaný dotazník liečeným ženám s ICP. V jednotlivých skupinách bolo analyzované užívanie HAK, prítomnosť žlčníkových kameňov, resp. odstránenia žlčníka a u užívateliek HAK incidencia ťažkostí porovnateľných s ICP. Výsledky: Frekvencia ICP bola rovnaká v oboch skupinách (0,4 % pôrodov). Návratnosť dotazníka bola 71 %. Analyzovaných bolo 56 žien s ICP – 26 v skupine 1 a 30 v skupine 2 (štatisticky nevýznamný rozdiel, p=0,81). Hormonálnu antikoncepciu v sledovanom súbore užívalo 15 žien (26,8 %) – 42,3 % v skupine 1 a 13,3 % v skupine 2 (štatisticky významný rozdiel, p=0,015). Pruritus počas užívania HAK udala len jedna žena v skupine 1. Frekvencia cholecystolitiázy alebo cholecystektómie bola 26,8 % v celom súbore – 38,5 % v skupine 1 a 16,7 % v skupine 2 (štatisticky významný rozdiel, p=0,043). Záver: Užívanie HAK po ICP je možné i na základe našich výsledkov považovať za bezpečné. Pri relatívne vysokom percente žien užívajúcich HAK sa zaznamenalo len minimum nežiadúcich účinkov.
Objective: Comparing the use of oral contraception (OC), treatment side effects and the incidence of cholecystolithiasis in women with a history of intrahepatic cholestasis of pregnancy (ICP), before and after introducing ursodeoxycholic acid (UDCA) in the treatment. Design: Regional epidemiological. Setting: Department of Obstetrics and Gynecology, General Hospital, Trencin, Slovak Republic. Methods: Retrospective analysis of 79 deliveries with ICP between 1992 and 2004. Group 1 included 36 women who delivered between 1992 and 1996 and were not treated by UDCA. Group 2 included 43 women who delivered between 1997 and 2004 and were managed with a 500-750 mg daily dose of UDCA administered orally. In 2008, the questionnaire was sent to all treated women with ICP. The analysis was focused on OC use and presence of cholecystolithiasis, or cholecystectomy in individual groups. The incidence of difficulties comparable to ICP was analyzed in OC users. Results: The frequency of ICP was the same in both groups (0.4% of deliveries). The questionnaire response rate was 71%. Analysis was conducted in 56 women with ICP – in Groups 1 and 2 it was 26 and 30 women, respectively (the difference statistically insignificant, p=0.81). In the observed population, 15 women (26.8%) used hormonal contraception – in Groups 1 and 2 it was 42.3% and 13.3%, respectively (statistically significant difference, p=0.015). Only one woman in Group 1 reported pruritus during the use of OCs. The frequency of cholecystolithiasis or cholecystectomy occurrence was 26.8% in the entire population – in Groups 1 and 2 it was 38.5% and 16.7%, respectively (statistically significant difference, p=0.043). Conclusion: Based on our results it is possible to consider the use of OC in women with a history of ICP as safe. Only a minimum of side effects have been recorded in relatively high percentage of OC users.
- MeSH
- cholecystolitiáza MeSH
- cholestáza farmakoterapie MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- komplikace těhotenství MeSH
- kontraceptiva orální škodlivé účinky MeSH
- kontraceptiva ženská škodlivé účinky MeSH
- kyselina ursodeoxycholová terapeutické užití MeSH
- lidé MeSH
- pruritus MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- reprodukční chování MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- statistika jako téma MeSH
- těhotenství MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
